Škola, kde sa z detí stávajú SOKOLIARI
Neobyčajná, absolútne jedinečná a prvá základná škola na svete, kde sa vyučuje sokoliarstvo ako povinný predmet. Dokonca sa od 5. ročníka známkuje. Nebojte sa, ak sa bojíte chytiť dravca, neprepadnete.
Všetko je o ľudskom cite, dôvere a komunikácii. Chodia sem žasnúť deti, dospelí, veľvyslanci, dokonca učitelia si sem chodia po inšpiráciu. Pred niekoľkými rokmi bola škola vnímaná ako najhoršia v regióne, bol aj scenár na jej zatvorenie. Podľa slov riaditeľa školy Mgr. Pavla Michala, ktorý je jej riaditeľom 14. rok, museli školu najprv zastabilizovať a skvalitniť samotný vyučovací proces. „Samozrejme, trvalo to nejaké obdobie, ale tým, že sa zmenila klíma v škole, začal sa navyšovať počet detí práve kvôli sokoliarstvu. Najprv to fungovalo iba ako krúžok, no už 13 rokov je sokoliarstvo ako predmet,“ hovorí hrdo.
Netušíte, o akej škole je reč? V malebnom údolí Štiavnických vrchov v obci Štiavnické Bane sa nachádza Základná škola s materskou školu Maximiliána Hella.
Prvá vertikálna záhrada na Slovensku
„Škola je zameraná na rozvoj klimatickej gramotnosti. Máme vybudované záhrady školy, ktoré zavlažujeme. Vodozádržný systém na zachytávanie dažďovej vody ročne zachytí 1 800 000 litrov dažďovej vody. Disponujeme prvou vertikálne postavenou a vysadenou záhradou na Slovensku,“ vysvetľuje riaditeľ školy.
Vzdelávanie je okrem všeobecného zamerania upriamené na tému ochrany prírody, lesníctva a reálneho vnímania prírodného prostredia. Napomáha tomu aj to, že škola sa nachádza v krásnej lesnej oblasti. Sokoliarstvo neučí žiakov len jednu z foriem lovu pomocou dravcov, ale vedie deti k vzájomnej spolupráci, samostatnosti, trpezlivosti, zodpovednosti a pokore. Súčasťou školy je prírodný park Aves, bohatý na rastliny, ale aj na množstvo zvierat. Ktorá iná škola na Slovensku sa môže pochváliť vlastným papagájom, krokodílom, leguánom či orlom?
Strach z dravcov?
Môže dravec dieťaťu ublížiť? Ďobne do oka, poškriabe ho? „Veľké úrazy sme, našťastie, nemali,“ hovorí riaditeľ a dodáva, že je prirodzené, ak dôjde ku škrabnutiu. Stáva sa to, ak človek urobí chybu, preto sa snažia chyby eliminovať. Deti vedia, že si ranu majú hneď dezinfikovať či vyčistiť.
Školu ročne navštívi priemerne 15- až 18-tisíc návštevníkov, pre ktorých je pripravený zaujímavý program s prehliadkou areálu (zvieratá, dravce, exotický pavilón a iné). Cez prázdniny je škola otvorená každý deň od 10:00 – 17:00 hod. Popoludní je pripravená ukážka letov dravcov, ktorá trvá cca hodinu a určite stojí za pozretie.
PS: Ak budete v okolí Štiavnických Baní, návštevu tejto školy určite nevynechajte. Možno aj vo vašej rodine rastie malý sokoliar, len o tom ešte netušíte.
Učiteľka Kristína: Verím v šťastné deti
Na slovíčko s riaditeľom školy Mgr. Pavlom Michalom
Musíte byť na vašu školu hrdý. Čo je v tomto smere pre vás najnáročnejšie?
Určite je podstatné, aby sme zabezpečili financie. Peniaze získavame z aktivít, ktoré robíme pre verejnosť, aktívni sme aj v projektoch a fondoch. Dobrovoľný príspevok používame na zaplatenie výletov, oddychových aktivít pre žiakov, ktorí sú aktívni počas leta. Potrebujeme žiť komunitne, aby si deti mohli oddýchnuť. Je to práca 365 dní v roku, žiaci prichádzajú do školy stále. Či je víkend, sviatok, či sa im chce alebo nechce. Ich zodpovednosť je neskutočná. Ak idú napríklad na dovolenku alebo niekam preč, sám žiak si musí dohodnúť zástup s iným sokoliarom, aby sa kondícia dravca neoslabila. Pre výcvik je totiž kľúčová.
Snažíme sa, aby bola verejnosť naklonená na sokoliarsku stranu, poľovníctvo a lesníctvo. Preto sa snažíme robiť veci tak, ako ich robíme. Vzdelávanie má byť prístupné pre všetkých. Preto aj vstupné na naše aktivity je za dobrovoľný príspevok.
Akú najväčšiu pridanú hodnotu dáva škola podľa vás deťom?
Získavajú vysokú odbornosť. Zo školy vychádzajú na úrovni profesionálnych sokoliarov, vedia rozmnožovať jedincov, starať sa o nich, lietať s nimi. Ôsmak či deviatak je na úrovni dospelého sokoliara. Žiaci sa vďaka svojej odbornosti vedia uplatniť na trhu práce doma či v zahraničí.
Deti nadobúdajú zdravé sebavedomie, vedia komunikovať s verejnosťou, dokonca odborne s neznámymi ľuďmi. Sprevádzajú návštevníkov, sú vystavené otázkam dospelých. V škole máme veľa introvertných detí, ktoré mali problém s komunikáciou. Tým, že sa stali súčasťou komunity, zaradili sa do sokoliarskej rodiny, začali sa meniť. Prichádzajú k nám aj šikanované deti, a tu zrazu zažijú úspech. Dieťa sa tu nájde, dostane pochvalu od neznámeho človeka za výborné sprevádzanie či odvahu práce s dravcom, alebo ho pochváli učiteľ a cez všetko to prichádza motivácia.
Deti sú určite zodpovednejšie, rozumnejšie. Musia sa vedieť rozhodnúť, akým spôsobom lieta dravec. Učia sa správne rozhodovať, sú trpezlivé. Dravec nepriletí na ruku len tak, je tam postup. Na pridelenie dravca musí dieťa čakať. Závisí to od žiakov, my ich zhodnotíme, aj ich vedomosti. Krúžok je oficiálne raz týždenne, ale ak príde dieťa častejšie, vidíme, že má reálny záujem, zaujíma sa... Stáva sa, že služobne starší sokoliar – šiestak učí ôsmaka lietať s dravcom. Dokonca deti učia svojich rodičov. Je kľúčové, aby rodič podporil svoje dieťa.
Snažíte sa teda okrem dobrých žiakov vychovať z nich aj dobrých ľudí...
Veľmi nám ide o slušnosť, aby deti mali dobré srdcia, nech sú z nich slušní ľudia. Chceme vychovať emotívne deti so srdcom. Naše zvieratá a dravce k tomu neskutočne pomáhajú. Deti si to aktuálne asi neuvedomujú, vyhodnotia to až, keď budú staršie. Nazvali sme to Aves terapia, terapia pomocou dravcov. Predstavte si, že naši žiaci naučili nevidiacich lietať s dravcami. Bol to úžasne silný moment pre obe strany. Nevidiacim sme skvalitnili život, naučili sa niečo nové... Bolo to veľmi emotívne, slzy boli na každej strane. Človek, ktorý robí so zvieratami, musí byť pokorný a slušný. Zviera cíti emóciu. Ak cíti agresiu, hnev, niečo negatívne, tak dravec sa bojí a nespolupracuje.
Čo ak sa niekto dravcov bojí, ovplyvní to jeho známku na vysvedčení?
Na predmet sokoliarstvo máme dotáciu jednu hodinu týždenne. Je rozdelený na praktickú a teoretickú stránku. Hodnotíme vedomosti žiaka, ak sa bojí dravca či nechce spolupracovať, rešpektujeme to, ale teóriu ovládať musí.
Aktuálne ste rozbehli aj záchranársku tému, cvičíte psíkov na záchranu ľudských životov.
Pointou je, že chceme naučiť žiakov a deti zachraňovať ľudské životy. A ako ich to najlepšie naučiť, keďže sme iní ako bežná škola? Nechceli sme to poňať prednáškami. Vďaka záchranárskej kynológii (náuka o psoch) chceme deti naučiť, aby vedeli pomôcť. Nikdy nevieme, kedy sa im to v živote zíde, či už niekde na dovolenke alebo pri tragickej udalosti. Ak zachránime čo i len jeden ľudský život, malo to zmysel.
Rozhodli sme sa záchranárstvo učiť pomocou zvierat. Sú to neskutoční motivátori. Trénujeme s novofundlanským psom, ktorý zbožňuje deti, rád sa škrabká, nie je agresívny, má plávacie blany na nohách. Keďže máme tajchy, pre nás je to ideálny pes. Pláva za figurantom, ktorý imituje topenie, pes ho obopláva, má na sebe bójku alebo záchranné koleso a pripláva s figurantom na breh, kde už čakáme my. Máme k dispozícii tréningový aj skutočný defibrilátor. Žiaci sa učia podávať masáž srdca. Ak to robia pravidelne, dostane sa im to „pod kožu“. V prípade potreby to budú vedieť urobiť automaticky.
Nemeckého ovčiaka zase trénujeme na hľadanie v revíri, napr. na hľadanie stratených detí. Podarilo sa nám pripojiť sa k dobrovoľnému hasičskému zboru, ešte potrebujeme absolvovať záchranársky kurz. Našou víziou je byť pripravení do ostrého zásahu.
„V škole máme veľa introvertných detí, ktoré mali problém s komunikáciou, ale i šikanovaných detí. Tým, že sa stali súčasťou komunity, zaradili sa do sokoliarskej rodiny, začali sa meniť.“