Mama štvorčiat Veronika Križalkovičová: Náš neobyčajne obyčajný život
Mama štvorčiat – profil, ktorý má na Instagrame vyše 136-tisíc sledovateľov. Povolaním zdravotná sestrička je dnes štvornásobnou mamou odkrývajúcou svoje každodenné radosti i starosti na sociálnych sieťach so statusom influencerky. Veronika sa s Daliborom totiž pred tromi rokmi stali rodičmi štvorčiat.
Z ich pevného priateľstva vznikla láska a z tej lásky nový život. A v ich prípade sa mladá rodinka rozrástla hneď o krásny štvorlístok. Ako dni ubiehali a deti rástli, ich spôsob pasovania sa s rôznymi nástrahami každodenného života šesťčlennej rodiny zaujal, inšpiroval, povzbudil, podporil či pomohol viacerým.
A tak sa z bežného profilu stal profil influencerky. Veronika Križalkovičová – držiteľka titulu MAMA ROKA 2023 v kategórii influencerka nám pootvorila dvere do ich rodiny a priblížila, ako sa s príchodom ich detičiek stala hrdou mamou, ktorá je známou tvárou (nie len) na sociálnych sieťach.
Mama štvorčiat Veronika Križalkovičová
Máme po ankete, po hlasovaní, v rámci ktorého ste sa stali hrdou nositeľkou titulu MAMA ROKA. V úvode by som sa opýtala možno tak všeobecne, priateľsky, ako sa máte? Aké obdobie vo Vašej rodinke zažívate, čo aktuálne riešite, aké máte dni a čo vás v najbližšom období čaká?
Ďakujem, máme sa dobre. Čas beží tak rýchlo, že niekedy ani nestíham vnímať, že už je večer, že už je opäť piatok, že je nový mesiac. Deti rastú, o chvíľu nás čaká zápis do škôlky. Ja sa cez deň snažím byť 100% mamou a večer dobieham moju influencerskú prácu. Práve máme s deťmi obdobie, keď sa začali pre všetko naťahovať, biť, kričať, veľa rozprávajú, takže je to zábavné a väčšinou (skoro stále) hlučné.
O vašom príbehu sme sa už dočítali v jednom z rozhovorov pre náš časopis MAMA a ja, ale aj pri hlasovaní, keď ste boli účastníčkou ankety MAMA ROKA. Kto vás do nej nominoval a ako ste to prijali? Ako ste vnímali víťazstvo a čo to pre vsás znamená, že máte takú podporu okolia - známych i neznámych?
O tejto ankete mi povedala prvýkrát neter. Potom sme sa o tom dlhšie nebavili, a až neskôr mi prišiel e-mail, že ma tam prihlásila. Potešilo ma to hlavne preto, že akých skvelých ľudí mám okolo seba, ktorí si myslia, že si tento titul zaslúžim. Víťazstvo som vôbec nečakala. Prijala som ho však s pokorou a radosťou, že ma toľkí ľudia podporujú a cenia si to, čo robím.
Po prečítaní vášho príbehu by sme vás miestami mohli zaradiť aj do kategórie MAMA bojovníčka, keďže v súvislosti s viacpočetným tehotenstvom a úskaliami predčasného pôrodu, ktorý sprevádzal narodenie vašich štvorčiat, to nie vždy bolo jednoduché. O vašich každodenných radostiach a starostiach od príchodu vášho „štvorlístka“ na svet hovoríte na svojom profile otvorene a zdieľate s ostatnými mamami svoje skúsenosti - ako váš profil vnímate od jeho založenia? Kde čerpáte inšpiráciu do nových príspevkov a vášho každého dňa?
Profil @mamastvorciat bol založený v podstate „len tak“. Dlho sme sa o tom s manželom rozprávali, ale vôbec nás nenapadlo, že to naberie taký rozmer. Že ten rast bude taký rýchly. Od založenia profilu sme počas pár dní mali 30-tisíc sledujúcich, o pár mesiacov 100-tisíc. Ľudia nám začali písať, podporovať nás a povzbudzovať. Bolo, aj je to doteraz milé. Profil sa v podstate od založenia nezmenil. Stále postujem, riešim a rozoberám tie isté mamičkovské témy. Inšpirácie čerpám z našich bežných dní, z období, ktoré aktuálne prežívame.
Veronikin príbeh: Máme doma ŠTVORČATÁ
Poďme sa pozrieť na váš každodenný život – ako by ste sa ako žena opísali? A čo je vašim cieľom, z ktorého inšpiráciu si môžeme brať my, ďalšie ženy?
Ako žena? Poriadkumilovná. Netrpezlivá a občas lenivá (úsmev). Nemám rada, ak sú hračky po celom dome, tak potom to občas vyzerá tak, že len chodím a znášam hračky späť do detskej izby. Som aj netrpezlivá. Všetko, čo si zmyslím, chcem hneď. ALE... Pri deťoch sa s tým snažím bojovať a myslím, že ma naučili aj väčšej trpezlivosti. Občas som aj lenivá. Potrebujem sa však len nakopnúť a už robím, všetko čo príde. Mojim cieľom ale je venovať sa deťom tak, aby si ten čas navždy pamätali. Nebudú si pamätať to, ako sme mali doma čisto, ani to, či bolo stále vyžehlené, ale budú si pamätať čas, keď sa im rodičia venovali.
Kedy ste pocítili, že váš profil už nie je "len" o bežnom obsahu mamy, ale že jeho level posúvate k inluencerstvu?
Bolo to vtedy, keď mi ľudia začali písať, že vďaka mne sa dozvedeli o helmičke, vďaka ktorej sa dieťaťu vyrovná zležaná hlávka. Že vďaka mne toto a toto urobili tak, a že ďakujú, že ich takto motivujem do ďalších dní. Vtedy som si uvedomila, že tento profil je pre niekoho zdrojom inšpirácie a začala som cítiť aj nejakú väčšiu zodpovednosť za to, čo zdieľam s mojím publikom.
Vnímate spätnú väzbu od sledovateľov? Ako sa vysporiadavate s neželanými radami a nie veľmi prívetivými komentármi?
Vnímam to, a veľmi. Aj keď nie vždy stihnem odpísať na všetky správy, lebo niekedy je ich naozaj veľa, ale všetko si čítam, všetko vnímam a veľa z tejto spätnej väzby si vezmem a potom prehodnocujem, aby to čo najviac mojich sledovateľov bavilo.
Počas tých dvoch rokov, od kedy sme na Instagrame, som sa naučila, že sú skrátka ľudia, ktorí majú neustálu potrebu ľudí poúčať. Prestala som to riešiť. Ja som mama, my sme rodičia, je to naše rozhodnutie, čo zdieľame so svetom a ako pristupujeme k výchove. Robíme to najlepšie, ako vieme a robíme to tak, aby sa raz naše deti nemuseli hanbiť. Neželanú radu si prečítam, ale už sa nad ňou nepozastavujem.
Hokejista Juraj Valach: Život nie je vždy fér, ale nemôžeme to vzdať
Kto je pre vás najväčšou oporou? Kto vás podporoval a pomáhal vám, keď sa toho nakopilo? Ako zvládate zladiť mamičkovské povinnosti a vytváranie obsahu na sociálnych sieťach? Čomu sa ešte stíhate venovať?
Najväčšou oporou je môj manžel, bez neho si toto celé neviem vôbec predstaviť. Kedykoľvek môže, pomáha mi aj s riešením obsahu na sociálne siete. Natáča so mnou obsah, vystrieda ma pri deťoch, ak mám toho veľa. Ale pomáha mi nielen on. S príspevkami je to aj moja neter, ktorá je u nás doma hlavná kameramanka (úsmev). Ja sa snažím riešiť sociálne siete vtedy, keď deti spia. Buď to je cez obed, alebo večer. Ale niekedy, keď potrebujem urobiť niečo počas dňa, vie byť s deťmi aj moja mamina, alebo sestry. Som veľmi vďačná, akú mám skvelú rodinu, bez nich by to nešlo.
V podstate rola mamičky, čas pre manžela a mňa a sociálne siete mi zaberajú kompletné celé dni a týždne. Dvakrát do týždňa chodím cvičiť. To mi veľmi pomáha vypnúť a dobíja ma to energiou. Cvičiť chodím o 6.00 alebo 7.00 h, kým deti ešte spia, aby som im veľa neukrajovala z ich času s mamou.
Dnes je „konkurencia“ na trhu veľká, čo je dušou vašich príspevkov? Ako sa hovorí - v čom spočíva Vaša pridaná hodnota?
Častokrát mi ľudia napíšu, že sa im páči, ako ukazujem reálny a jednoduchý život. Tak myslím, že ľudí baví pozerať sa na to a potom samozrejme štyri rovnaké, chutné a rozkošné deti.
Ak by sme mohli opísať vaše „bežné“ dni, ako si zadeľujete povinnosti, rodinný život, aký máte harmonogram dní, kto je vám najväčšou a najbližšou pomocou pri štyroch „malých veľkých“ osôbkach?
Náš deň vyzerá v podstate takto: detičky vstavajú okolo 7.00 h, ja sa snažím aspoň o hodinu skôr, nech stihnem čo to urobiť a dvakrát do týždňa chodím ráno na tréning. Potom máme raňajky, pozrieme si telku a neskôr sa hráme. Doobeda máme väčšinou nejaké tvorivé aktivity. Maľujeme, striháme, čokoľvek, čo nás napadne. Ak je doma moja mama, tak obed varí ona a my ideme von, ak nie je, varím obed a deti sa hrajú alebo hádajú (úsmev). Tak máme obed a spánok.
Počas spánku si riešim veci na sociálne siete. Deti vstavajú okolo pol druhej a potom máme deň podľa počasia. Buď ideme von, bicyklujeme sa, ideme na ihrisko, alebo len tak doma na dvore, a keď je vonku škaredo, tak sa snažíme zabaviť nejako v izbe. A už je večer, kedy prichádza večerná rutina. Tatino uspáva a ja opäť dorábam, čo potrebujem, aby sme potom mali aspoň hodinku na seba s manželom a ideme spať. Dni bežia šialene rýchlo. Opäť sa budem opakovať, ale ja viem, že to, čo máme, nie je samozrejmosť a som zato najviac vďačná. Všetko zvládame hlavne vďaka našej skvelej rodine. Vždy, ak môžu, tak nám pomôžu. Moja mamka, sestry, netere, synovec, za čo ďakujem.
Váš príbeh je veľmi motivujúci, dodáva silu a inšpiráciu ženám, ktoré sa vo vašom príbehu budú vidieť, vo vašich riadkoch budú „čítať“ – aký odkaz by ste im smerovali a povzbudili na ich ceste za veľkými snami - či už rodinnými alebo osobnými?
Človek, ak chce niečo dosiahnuť, musí sa stále prekonávať. Aj keď sa mi často nechce, ale vstanem ráno skôr a idem si zacvičiť. Aj keď by som si cez obed rada pospala s deťmi, ale radšej si vtedy urobím svoju prácu, aby som sa potom venovala deťom. Je to náročné, ale stojí to zato. A často a veľa sa s deťmi hráme. V podstate stále. Moje najkrajšie spomienky z detstva sú tie, keď som niečo robila s rodičmi. A práve preto chcem, aby naše deti mali čo najviac takýchto spomienok.
Zaujal vás Veronikin príbeh? Jej profil je @mamastvorciat. Sledujte život neobyčajne obyčajnej mamy.