Harfistka Ivana Záhorová: Hudba lieči dušu i telo
Mojím odkazom je, aby (nielen) mamy načúvali svojim deťom a pomáhali im plniť sny.
Ivana Záhorová (36) vyučuje hru na harfe, vedie spevácke zbory, je riaditeľkou Súkromnej základnej umeleckej školy Macharova 1 v Petržalke a mamou dvoch krásnych detí. Oddych nachádza pri prechádzkach s rodinou a čítaní náučnej literatúry, kde hľadá inšpirácie pre svoju prácu.
Spisovateľka Gabriela Futová: Deťom som vždy čítala knihy pred spaním
Krásu hudby nikto nespochybňuje. Čo však hudba znamená konkrétne pre vás?
Hudba je pre mňa celoživotným poslaním, radosťou, prináša mi pocit slobody a po náročných dňoch potrebný relax. Pri hre myslím len na hudbu, všetky problémy a nevyriešené úlohy idú na chvíľu bokom. Je to taký môj svet, kde môžem uvoľniť všetky emócie.
Akú úlohu zohráva hudba v živote detí a prečo je podľa vás dôležité učiť ju už od útleho veku?
Deti vnímajú hudbu veľmi spontánne a prirodzene. Často ešte nevedia chodiť, ale pri tónoch piesní sa rytmicky pohupujú, tlieskajú. Veľmi rýchlo sa učia napodobňovaním a pri správnom vedení je možné už v útlom veku pomocou hudobno-pohybových hier, cvičení s využitím hudobných nástrojov a ďalších pomôcok rozvíjať ich rytmické cítenie, intonáciu, koordináciu, pozornosť, logické myslenie, jemnú motoriku a podporovať ich emocionálny vývoj.
Ivana, vy pochádzate z umelecky založenej rodiny. Vaša mama už 40 rokov vedie Bratislavský chlapčenský zbor, váš brat je dirigent. Váš otec založil jednu z prvých súkromných základných umeleckých škôl na Slovensku. Dokonca aj váš manžel je hudobník. Chápem, že vyhnúť hudbe sa nedalo. Prečo však práve harfa?
Som vďačná celej svojej rodine za úžasné zázemie a podporu. Bez manžela, ktorý často zastáva rolu oboch rodičov, by som svoju prácu vykonávať nemohla. Nesmierne veľa ma naučili moji rodičia, ale aj starí rodičia. Obe moje babičky boli pani učiteľky, dedko, podobne ako neskôr otec, bol riaditeľom školy. Je pre mňa veľkou cťou, že môžem kráčať v ich šľapajach.
Ako som sa dostala k harfe? Moje kroky viedli najskôr do Dievčenského speváckeho zboru Canens a ku klavíru. Harfa ma zaujala úplne náhodou po vypočutí Mozartovho Koncertu pre flautu, harfu a orchester C dur. Uchvátila ma nielen svojím zjavom, ale hlavne zvukom. V tom čase sa na „zuškách“ harfa nevyučovala, a preto moje kroky smerovali na Štátne konzervatórium, kde ma po absolvovaní prípravných hodín prijali. Tak sa začalo moje veľké harfové dobrodružstvo, ktoré pokračovalo počas ročnej stáže v Anglicku, na súkromných hodinách v Prahe a trvá dodnes.
Je záujem o hru na harfe? Je to nástroj, ktorý sa nedá len tak mať doma a cvičiť si, kedy sa mi chce...
Hra na harfe u nás ešte nemá vybudovanú tradíciu a ľuďom často ani nenapadne, že by mohli na takýto nástroj hrať. Harfa má nálepku nedostupnosti. Kedysi to tak skutočne bolo, no aktuálne je na trhu množstvo menších – háčikových hárf, ktoré sú skvelou alternatívou za dostupné ceny. Som veľmi rada, že všetci moji žiaci majú svoj nástroj a môžu sa venovať hre v pohodlí domova. Noví žiaci si však nemusia hneď harfu kupovať. Poskytujeme im cvičné hodiny, prípadne si môžu nástroj zapožičať.
Viac ako 15 rokov sa venujete pedagogickej činnosti. Okrem hry na harfu vyučujete aj zborový spev. Čo vás na ňom fascinuje?
Zborový spev má v sebe obrovskú silu a v mojich hudobných začiatkoch ma naučil prežívať veľkú radosť z interpretácie hudby. Vedie k vzájomnému počúvaniu, správnemu frázovaniu aj disciplíne. Popri cibrení hlasu a sluchu sa žiaci učia správne dýchať, vnímať obsah textu, vyjadrovať emócie i pociťovať zodpovednosť za výsledok spoločného úsilia. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tu vznikajú priateľstvá, ktoré trvajú celý život.
Myslíte si, že spievať dokáže naozaj každý?
Samozrejme, ale nie rovnako kvalitne. Určite sa každý vie vďaka odbornému vedeniu posunúť, ale v prípade hudby je dôležitá aj miera talentu a jeho správne rozvíjanie. A pravdaže usilovnosť, tá je ale dôležitá vo všetkom, čo robíme.
Husľový virtuóz Dalibor Karvay: Syn je teraz naším dirigentom
Aká je vaša filozofia vo vzťahu k výučbe hudby pre deti a aký prístup uprednostňujete?
Moja filozofia je postavená na priateľstve a emóciách. Vediem žiakov (deti aj dospelých), aby si hudbu užívali a nesústredili sa na drobné chybičky, ktoré sa z času na čas pritrafia. Aby v nej nachádzali radosť, rozumeli jej a vkladali do interpretácie svoje srdce. S tým je, samozrejme, spojený aj výber repertoáru, ktorý prispôsobujem žiakom na mieru.
Hudba je plná dobrodružstiev, ktoré spoločne zažívame.
Vašimi rukami prechádzajú stovky žiakov. Ako hodnotíte vplyv hudby na ich osobnosti, na ich detské duše, ako je to v prípade dospelých študentov?
Deťom sa prostredníctvom hudby otvárajú „nové svety“. Sú často komunikatívnejšie, citlivejšie, s úspechom na pódiu tiež prichádza posilnenie sebavedomia. Skúsenosti zo štúdia hudby vnášajú do života nielen radosť, ale veľmi často aj systém a poriadok. Máme aj viacero detí so špeciálnymi potrebami, ktorých hudobným svetom sprevádzame a rešpektujeme ich individuálne potreby. Veľký význam má štúdium hudby aj pre našich dospelých žiakov, ktorí pri hrenachádzajú relax a sebarealizáciu. Mnohí si hrou či spevom plnia svoje sny.
Čo by ste poradili rodičom, ktorí chcú svoje deti viesť k hudbe?
Je dobré s deťmi odmalička spievať, púšťať im hudobné rozprávky, navštevovať veku primerané detské/rodinné koncerty. Deti majú veľmi rady riekanky, ktoré podporujú rytmické cítenie, napodobňovanie zvukov učí deti využívať rôzne polohy (registre) hlasu. Je tiež množstvo skladieb klasickej hudby, ktoré sú pre deti vhodné a zaujímavé. Napríklad Karneval zvierat (C. Saint-Saëns), Let čmeliaka (N. R. Korsakov), hudobné ukážky z Labutieho jazera (P. I. Čajkovskij), Na krásnom modrom Dunaji (J. Strauss) a množstvo ďalších, ktoré sú voľne dostupné na internete, niektoré dokonca vo forme príbehov.
V akom veku začať s hrou na hudobný nástroj?
Nedá sa jednotne určiť, kedy je dieťa zrelé začať hrať na hudobnom nástroji. Preto vždy odporúčame rodičom prísť sa poradiť. Taktiež záleží na výbere nástroja a fyzických predpokladoch dieťaťa. Štandardne deti prichádzajú do prípravného ročníka ako predškoláci a následne už postupujú buď druhým prípravným ročníkom, alebo plynule prechádzajú do 1. ročníka. Aktuálne prebieha obdobie prijímania nových žiakov na nadchádzajúci školský rok.
Michaela Ray: Problémy s nízkym sebavedomím sa začínajú v detstve
Čo však v prípade, ak samotný rodič je „hudobne hluchý“?
Často radíme rodičom, ako s deťmi pracovať a v čom im môžu byť oporou. Človek úplne „hudobne hluchý“ neexistuje. Hudba, to sú aj emócie a tie predsa prežíva každý z nás.
Približne rok máte na zodpovednosti vedenie základnej umeleckej školy. Čo je pre vás v tejto pozícii najväčšou výzvou?
Tých výziev je, samozrejme, viacero. Tou najväčšou je pre mňa skĺbenie osobného a pracovného života. Svoju prácu milujem a často zabúdam sledovať čas. Výučba na umeleckých školách prebieha popoludní, keď väčšina rodičov prichádza domov k svojim deťom. Naša práca často trvá až do večerných hodín. Aj preto si nesmierne vážim prácu svojich kolegov, ktorí život zasvätili našej škole.
Veľkou výzvou je zabezpečovanie pedagógov, vytváranie nových príležitostí pre žiakov (hudobné exkurzie, návštevy workshopov a festivalov, spoločná návšteva kultúrnych podujatí a pod.) a, samozrejme, orientácia v školskej legislatíve.
Pri akej hudbe vy najradšej relaxujete?
Nemám špeciálne hudobné preferencie, často počúvam hudbu podľa aktuálnej nálady. Niekedy je to klasika, inokedy pop či rock. Veľmi rada navštevujem letné hudobné festivaly, ktoré mi vždy otvoria nové obzory. Snažím sa tiež sledovať aktuálne trendy a sondujem medzi žiakmi, čo radi počúvajú.
Čo by ste chceli odkázať čitateľkám MAMA a JA?
Byť mamou je skvelé, aj keď niekedy nesmierne náročné. Mojím odkazom je, aby (nielen) mamy načúvali svojim deťom a pomáhali im plniť sny. Aby sa tešili z chýb, ktoré deti robia, pretože pri nich sa najviac učia. Aby vnímali ich osobnosť a nesnažili sa ich meniť, ale sprevádzali ich životom vo vzájomnom rešpekte.