Žiadny alternatívny pôrod neplánujem a nenechávam nič na náhodu
Na pôrodných príbehoch, ktoré píšu samotné mamy je smutné najmä to, že často je to o šťastí, že všetko dobre dopadlo.
Ak by neprišli do nemocnice, ak by sestrička nezasiahla, ak by iný lekár nezvrátil verdikt predchádzajúceho a podobne. Mamy s časovým odstupom od pôrodu hodnotia aj ten najbolestivejší a najtraumatizujúcejší zážitok ako znesiteľný či "dá sa prežiť", lebo si prirodzene vytlačili nepríjemné zážitky s pôrodom. A dieťa zmaže bolesť aj krivdu aj čokoľvek sa stane na operačnej sále alebo pred ňou.
Celý život sme čakali, kým ťa stretneme, maličká
Prax v pôrodnici
Sama som ako ešte študentka zdravotníckej školy v rámci praxe absolvovala pár "vzdychárni", aj novorodenecké a mala som chuť tým mamám sušiť tváre od sĺz a nosiť čaj z kuchynky, bolo mi ich ľúto. Videla som ich smutné a pritom práve zvládli porodenie dieťaťa, chápem, že to patrí k tomu a vyčerpanie tiež robí svoje, ale trochu viac podpory zo strany personálu by nebolo od veci.
Nemala som úplne najlepší pocit z toho, že raz budem aj ja mamou, zrejme smola na smenách a na lekárov v službe alebo len normálna realita z pôrodných sál. Zažila som mamy, ktoré sestra zotrela za červené fľaky na plachte, akoby bolo ich chybou, že popôrodné vložky boli na prídel a hodl, stane sa. Jednej som utekala do bufetu zdravotníckych pomôcok kupovať, lebo nemala a sestra jej dala jednu.
Pri pôrode som mala publikum - prišli sa učiť medici
Idem rodiť aj ja, nie alternatívne, medikamentózne
Každopádne, aktuálne som v 7 mesiaci tehotenstva a idem rodiť aj ja. Nemala som sedenia s dulou alebo niečo podobné, skôr som sa radila s mojou gynekologičkou, ktorej dôverujem a ako žene sa jej nebojím povedať, čo ma trápi a čoho sa bojím, jednoducho, moja gynekologička vyvracia mýty, že ženy nie sú v tejto profesii príjemné. Nepôjdem rodiť do nemocnice, v ktorej som praxovala, vybrala som si inú, takú kde je teta hlavnou sestrou aj keď na inom oddelení a podarilo sa mi aj zazmluvniť si lekárku, Bez toho by som asi rodiť asi nešla. Teda išla, lebo nič iné by mi nezostávalo, ale takto nemám obavy, kto "chytí" službu.
Je to bežná štátna nemocnica, keďže nemám v pláne alternatívne metódy a svetielka zrejme nepomôžu zmierniť kontrakcie, som skôr zoznámená krok po kroku ako bude prebiehať - ako by mal - pôrod. Prebrali sme si všetky varianty s lekárkou a aj keď viem, že sa môže stať všeličo, dáva mi to pocit istoty. Tiež to, že tam mám aj ďalšiu blízku osobu, moju tetu.
Nemám traumu z pôrodu
Taška do pôrodnice zabalená
Chápem mamy, ktoré sa rozhodnú rodiť doma, alebo na špeci klinike špeci spôsobom, ale ja ďakujem, neprosím. Som rozhodnutá rodiť s "utlmovákmi" a budem si držať palce, aby všetko dobre dopadlo. Tašku mám nabalenú a popôrodných vložiek na rozdávanie, aj snacky zabalené, lebo ešte z praxe si pamätám, aký hlad mali mamy po narkóze, tak nech mám čo ponúknuť...
Sama v zdravotníctve nepracujem, ale tak, ako som trošku cítila hanbu ešte ako študentka, trochu ju mám stále. Chcela by som, aby sa mamy cítili dobre a bolo o nich postarané, aby som sa ja cítila dobre a bolo o mňa postarané.
Ešte pár týždňov mám pred sebou a vyskúšam si na vlastnej koži priviesť na svet dieťa v našom štátnom zdravotníctve. Držte mi palce.
čitateľka Lia