Môj príbeh: Čakám tretie dieťa a nie som s tým zmierená

Z vašich listov | 29. Jul 2020
Nečakané tehotenstvo

Neplánovali sme a neviem čo s tým.

Som v 11 týždni a necítim sa dobre. Manželovi je to v podstate jedno, ale ja budem opäť doma a viem, že už teraz som vyčerpaná. Mladšia dcéra od septembra nastupuje do škôlky a syn bude druhák na základnej škole. Tak som sa tešila naspäť do práce a na normálny život. Moja krstná mi povedala, že som nevďačná, čo by iné za to dali, keby mohli mať deti a plačem preto, lebo som otehotnela. 

Po náročnej materskej som sa tešila do práce  

S Luckou to doma nebolo ľahké, bola náročné bábätko, nespala, zle jedla, mala som zápaly prsníka tak často, až som prestala kojiť. Na materskej som si to neužila ako iné mamičky, že si sadnú na lavičku a dieťa a sa pohrá v pieskovisku.

Lucka stále behala, s niekým sa naťahovala, každú chvíľu s ňou bolo treba niečo riešiť. Boli sme zo seba nervózne a veľmi sa tešila, keď popoludní prišiel domov ocko. Mala som kvôli tomu výčitky ale bol to začarovaný kruh. So synom také problémy neboli a to sa hovorí, že chlapci sú náročnejší. Ten môj bol ako anjelik a doteraz je v pohode, pokojný, slušný. Lucka mi dala zabrať, preto som sa tešila, že pôjde do škôlky a ja si oddýchnem. 

Nebol to pokazený žalúdok, ale tehotenstvo

Antikoncepciu sme neriešili, mám problémy so štítnou žľazou, tak som ďalšie hormóny nechcela. Metóda plodných a neplodných dní sa nám osvedčila po synovi a dcérka bola plánovaná. Keď mi začalo byť pred dvoma mesiacmi zle, naivne som si myslela, že žalúdok, dokonca aj menštruáciou som mala, síce slabšiu, ale okolo normálneho termínu. Krstná, pri ktorej bývame a často sa navštevujeme mi povedala, že asi budem tehotná, že som sa zmenila v tvári. Mala pravdu. 

Už mesiac kvôli tomu plačem, priznám sa a nebudem hrdinka. Ja svoje deti milujem a ani toto malé by som si nikdy nedala zobrať, ale tak som sa tešila, že pôjdem do práce  začnem "normálny" život, že ma to zaskočilo. Pomaly sa s tým zmierujem.

Moja gynekologička bola zlatá, povedala mi, že keď sa "uchytilo" aj mimo plodných dní, že proste k nám chcelo prísť, že budem ešte rada, lebo neviem, čo nám život prinesie. K nej by som chodila ja na psycho sedenia, nielen do poradne. Môj muž to prijal, akoby sa nič nestalo, má deti rád a teší sa. Dokonca mi navrhol, že pôjde na materskú, ak budem chcieť.

Môj muž asi pôjde na materskú 

Ak bude všetko v poriadku, asi budem.  Pracovala som na daňovom úrade a bavilo ma to. Mám 38 rokov a keďže budeme väčšia rodina, potrebujem zamestnanie, v ktorom je pracovný čas jasne daný. Neviem si predstaviť, že nastúpim k súkromníkovi, ktorý bude chcieť prácu od vidím do nevidím. Na domáce "fušky" sa tiež necítim. Potrebujem pokoj na robotu a pri Lucke sa žiadne daňové robiť nedali. Kolegyňa si popri materskej takto zarábala, ja som padala od únavy. Možno si to vedela lepšie zorganizovať. 

Bruško mi rastie a aj keď som nečakala, že budem trojnásobnou mamou, už to tak bude. Hlavne, aby sa narodilo zdravé a všetko nejako zvládneme. Niektoré ženy majú problém si to priznať, že ich tehotenstvo zaskočilo a na rovinu povedať, že s tým nerátali. Ja som to pustila von a verím, že aj to mi pomôže, alebo sa ozvú mamy, ktoré zažívali niečo podobné.  
 
 - Vladka - 


Máte aj vy svoj príbeh? Napíšte nám ho na: koscelnikova@orbisin.sk

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: