Zase máš krámy?
Nervózne si upravujeme oblečenie, obávajúc sa nepríjemnej škvrny. V práci kolegyňa potichu šepká, či nemám náhodou náhradnú vložku. Všetky sme to zažili. Skrývame sa, ticho trpíme, aby sme nevyvolali pozornosť alebo posmech.
Ráno som stála pred zrkadlom a snažila sa zakryť tmavé kruhy pod očami. Bolesť v podbrušku mi pripomínala, že dnes to nebude jednoduchý deň. Keď som vošla do kuchyne, muž na mňa hodil rýchly pohľad a s jemným úškrnom sa opýtal: „Zase máš krámy?“
Zastavila som sa. Nie pre tú otázku, ale pre tón, akým bola vyslovená.
Menštruácia ako evolučný triumf?
Prečo je menštruácia stále predmetom vtipov a posmeškov?
Prečo sa prirodzený biologický proces, ktorý umožňuje vznik nového života (a verte, mnohé ženy by dali neviem čo za cyklus), stáva terčom nepríjemných poznámok? Každá žena má svoj príbeh. Pamätám si, keď moja najlepšia kamarátka musela odísť zo školy s plačom a hanbou, pretože jej spolužiaci sa smiali, že si „zabudla vymeniť plienku“. Nehoda sa stane každej z nás. Od tejto udalosti sme boli všetky dievčatá v triede v strese, aby si niekto náhodou nevšimol, že menštruujeme a moja kamarátka sa ešte týždeň v škole neukázala. Vtedy som pochopila, aké hlboko zakorenené sú tieto predsudky.
Nervózne si upravujeme oblečenie, obávajúc sa nepríjemnej škvrny. V práci kolegyňa potichu šepká, či nemám náhodou náhradnú vložku. Všetky sme to zažili. Skrývame sa, ticho trpíme, aby sme nevyvolali pozornosť alebo posmech.
Koľkokrát sme už počuli, ako niekto – možno vtipkujúc, možno s úprimným záujmom – komentoval ženskú náladu v súvislosti s menštruáciou? A koľko žien muselo zatnúť zuby a predstierať, že je to vtipné, hoci sa vnútorne cítili zranené? Pravdou je, že menštruácia je často stigmatizovaná ako niečo „špinavé“ alebo „nepríjemné“. „Tichá“ vložka, modré kvapky namiesto krvi v reklamách, slová ako „hygienické potreby“, to všetko len potvrdzuje, že spoločnosť stále bojuje s tým, ako menštruáciu vnímať.
Ale čo keby sme to zmenili? Čo keby sme začali hovoriť otvorene? Nie preto, aby sme niekoho provokovali, ale aby sme si navzájom prejavili pochopenie a podporu. Muži možno nikdy úplne nepochopia, čo prežívame, ale môžu sa aspoň snažiť zdržať sa hlúpych poznámok?
Spomínam si na príbeh jednej známej, ktorej syn prišiel zo školy a opýtal sa: „Mami, čo je to menštruácia?“ Namiesto vyhýbavých odpovedí mu jednoducho vysvetlila, ako to funguje. O pár dní neskôr jej povedal: „Mami, keď budeš mať svoje dni, môžem ti nejako pomôcť?“ Táto otázka ju odpálila. Dnes mladí ľudia vedia o veciach viac a otvorenejšie sa o nich hovorí na školách a chvalabohu zato.
Veď sa netvárme, že dievčatá neprdia, nekakajú a nemenštruujú. Že nemajú vrásky a strie a nestarnú. Veď sa my samy nestavajme do tejto hlúpej pozície.
Menštruácia ma ničí. Bolí ma byť ženou.
Menštruácia nie je hanba ani slabosť
Je to súčasť našej identity, našej sily. Je čas, aby spoločnosť prestala vnímať menštruáciu ako tabu alebo vtip. Je čas prejaviť úctu a pochopenie.
Takže nabudúce, keď sa budeš chcieť opýtať „Zase máš krámy?“, zastav sa na chvíľu. Zamysli sa nad tým, ako môžu tvoje slová ovplyvniť ženu, ktorá stojí pred tebou. Namiesto toho ponúkni úsmev, pomocnú ruku alebo len tiché pochopenie. Pretože aj malé gesto môže mať veľký význam.
Menštruácia je prirodzená. Posmech nie je.
