Vzťah na diaľku: Vzťah na dlhé lakte ...a ešte dlhšie telefonáty a e-maily
Vzťahy sú rôzne, ale aj ľudia. Čo jednému vyhovuje, druhý by doslova nemusel prežiť. Či prežije vzťah na diaľku, je preto tiež otázne. Občas sa to podarí a koniec môže byť „...a žili spolu až kým...“ alebo sa to skončí v slzách pre nedostatok čohokoľvek, čo sa na diaľku poskytnúť nedá. Tu sú tri príbehy a tri rôzne konce vzťahu na diaľku.
Vzťahy na diaľku: Príbehy žien
Martina + Robert: Asi to tak malo byť
Prostredníkom vzťahu Martiny a Roberta bol, ako je to už v dnešných časoch celkom bežné − internet. Ona bývala v Bratislave, kde práve končila vysokú školu a pracovala vo veľkej zahraničnej spoločnosti. Robert bol z nemeckého Hamburgu, kde viedol väčšiu firmu.
„Zaneprázdnenosť nás oboch bola hlavným dôvodom, prečo sme obaja hľadali partnera takýmto spôsobom,“ spomína Martina. „Ja som popri štúdiu a práci už nemala čas a ani energiu behať po diskotékach, kde by som sa s potenciálnym partnerom mohla stretnúť. A priznám sa, ani ma akosi muži v mojom okolí neoslovovali. Hľadala som niekoho vyzretého, s jasným pohľadom na život, a práve Robert presne taký bol. Bol síce o dvanásť rokov starší, no mne to absolútne vyhovovalo. Bol rozvedený, z prvého manželstva mal 5-ročnú dcéru, čo mi tiež neprekážalo. Začali sme naozaj pomaly, pozvoľna. Dávali sme si čas, ani jeden z nás sa nechcel pomýliť.
Najprv to boli len dlhé maily, telefonáty. Prvé stretnutie prišlo po pol roku. Pozval ma na týždeň k sebe, aby mi ukázal Hamburg – mesto, v ktorom žije. A vtedy ma to dostalo. Úplne som sa doňho zbláznila a myslím, že bol na tom podobne. Ďalší polrok to bolo naozaj veľmi intenzívne. Pretelefonovali sme spolu celé noci, posielali sme si zamilované maily, esemesky a raz za mesiac sme sa stretávali. Niekedy prišiel on, inokedy som cestovala ja za ním, alebo sme si dali stretávku „na polceste“, ako sme to volali − v niektorom z miest Európy, kde sme strávili spoločný víkend. Dohodli sme sa, že dokončím školu a začneme spoločný život, samozrejme, v Nemecku. Som dosť flexibilná a nejako som sa tej predstave nebránila. Jedného dňa bola škola za mnou a s čerstvým diplomom v ruke som sa rozhodla dať výpoveď v práci a vydať sa za svojou láskou.
– Martina, a nerozmyslíte si to ešte? – spýtal sa ma prekvapený riaditeľ, keď som pred neho predstúpila s tým, že z firmy odchádzam. – Veď ja som mal s vami veľké plány, len som vás chcel nechať v pokoji doštudovať. – V tej chvíli ma zaliala taká vlna hrdosti, že som ponúknuté miesto okamžite prijala. Okamžite som telefonovala Robertovi a oznámila som mu túto novinu. Tak ako som očakávala, tešil sa so mnou a gratuloval mi. A tak náš vzťah na diaľku pokračoval ďalší rok. Myslela som si, že je všetko v poriadku, že si len trochu ten náš spoločný život oddialime. Vedela som, že jedného dňa chcem mať deti, usadiť sa, robiť len do tej miery, aby som zvládala rodinu. Tak som si tú pracovnú kariéru užívala a pracovala som, ako som vládala. Pamätám si ten deň, akoby to bolo dnes. Mali sme sa s Robertom stretnúť na víkend v Benátkach. Tešila som sa ako malé dieťa. No vo vzduchu viselo niečo iné ako šťastný koniec. Zdal sa mi vážnejší a akýsi roztržitý, čo nikdy nebýval.
Pri večeri v malej taverne mi to oznámil. Jednoducho vraj pochopil, že náš spoločný život asi nie je možný. Potrebuje mať svoju ženu pri sebe a zdá sa mu, že ja dám vždy prednosť kariére. Snažila som sa mu vysvetliť, že aj ja som si potrebovala niečo dokázať, veď som tvrdo drela niekoľko rokov a chcela som to nejako zužitkovať aj v praxi... – Tomu všetkému rozumiem, ale je tu ešte druhý dôležitý fakt. Uvedomil som si, že chcem naspäť svoju rodinu a dohodli sme sa s mojou exmanželkou, že tomu ešte dáme šancu. – Potom povedal asi stokrát prepáč, a viac si nepamätám. Utekala som cez nočné Benátky zbaliť si kufor a okamžite odcestovať. Bolo to kruté, ale aj som ho trochu chápala. V podstate ma nepoznal... Nemal príležitosť. A teda mi nedôveroval.
Neveril, že dozrejem k bodu, kedy náš vzťah dostane prednosť pred mojou rozbehnutou kariérou. A radšej volil istotu, ktorú poznal a mal pri sebe, aj keď to už raz stroskotalo...
Trvalo niekoľko rokov, kým som sa úplne vyliečila. Ale teraz viem, že mal pravdu. Víkendy a e-maily nestačia na to, aby ste toho druhého spoznali tak, že s ním dokážete žiť. Možno existujú výnimky, ale my dvaja sme ňou neboli.“
Vypnite elektroniku a zapnite seba
Ela + Martin: Žiarlivosť skoro všetko zničila
Boli sme klasická študentská láska z výšky. Dva roky po ukončení školy sme sa zobrali, o ďalšie dva roky sa narodila Sárka a po troch rokoch Lukáš. Mali sme veľmi pekný, priam bezproblémový vzťah. Potom Martina v práci povýšili a preložili ho do pobočky v Madride. Najprv tam mal absolvovať len trojmesačnú stáž a vrátiť sa na Slovensko, no po stáži sa firma rozhodla, že si ho tam ešte na nejaký čas nechajú. Tá formulácia „na nejaký čas...“ sa mi nepáčila, no na výber sme veľmi nemali. Práca ho bavila a bola tiež dobre platená, čo bolo pre nás dosť určujúce, keďže ja som bola na materskej dovolenke. Spočiatku chodil domov na víkend každé dva týždne, no potom to bolo stále menej a menej. Mal toľko práce, že musel doháňať aj cez voľné dni. Chýbal mi. Doslova na všetkých frontoch.
Deti boli ešte veľmi malé, aby pochopili, prečo zrazu otecko nie je doma. Boli obdobia, keď som preplakala celé noci. Náš vzťah už nebol realitou a prítomnosťou. Žil zo spomienok, s nejasnými kontúrami. Niekedy som si zrazu nevedela vybaviť jeho tvár. A ešte som aj šialene žiarlila, čo mi predtým naozaj ani nenapadlo. Martin je pekný muž, zábavný, galantný a ja som si každú noc predstavovala všetky tie elegantné španielske kolegyne, ktoré sú mu nablízku... Oveľa, oveľa bližšie ako ja. A to bol bod zlomu, alebo lepšie povedané začiatok konca. Keď zavolal, bola som vždy uplakaná a nahnevaná. Nič iné okrem sťažovania odo mňa už nepočul. Podozrievala som ho, že niekoho má, a preto už nechodí tak často domov. Bol trpezlivý, myslím, že ma chápal, no mrzelo ho, že som mu prestala veriť a asi to nás najviac odcudzilo. Boli týždne, keď sme si okrem informácií o deťoch a praktickom fungovaní domácnosti nič iné do telefónu nepovedali.
Akoby som hovorila s niekým, koho som nikdy predtým nevidela. Nechcela som takto žiť, nechcela som, aby sme sa rozišli, no nevedela som, čo robiť. V jedno nedeľné ráno som vyšla zo spálne a zakopla o hromadu kufrov v predsieni. Martin sedel potichu v detskej izbe a pozoroval naše dve spiace zlatíčka. Rozplakala som sa, ale vedela som, že je späť. Nielen on, ale aj náš spoločný život. No vrátil sa v poslednej chvíli, to nám bolo jasné obom.
Je flirt nevera? Kedy môže poškodiť váš vzťah
Jana + Nikos: Bez veľkých očakávaní
Začalo sa to ako letná dovolenková láska, od ktorej pravdepodobne ani jeden z nás mnoho neočakával. Bola som na Kréte s tromi kamarátkami a doslova v posledný deň som pretancovala celú noc s pohľadným domorodcom. To bolo všetko. Na druhý deň tesne pred nástupom do lietadla sme si vymenili telefónne čísla a zopár horúcich pohľadov, no ako sa za nami zavreli dvere do lietadla, myslela som, že je všetkému koniec. Veď koľko takých lietadiel už toto leto vyprevádzal, myslela som si v duchu. Asi po mesiaci mi napísal správu.
Nič špeciálne, len ako sa mám, a či ešte niekedy plánujem výlet na Krétu. Po dvoch mesiacoch pravidelného esemeskovania a mailovania som veru plánovala. A potom som tam už chodila pravidelne. Týždne doma som vďaka absolútnej zamilovanosti zvládala celkom v pohode. Na „dlhé lakte“ sme spolu chodili 3 roky. Užívala som si, že existuje niekto, s kým sa tam veľmi milujeme, a pritom som nestratila nič zo svojej voľnosti, ktorá bola pre mňa v tom období dôležitá. „Počkali sme si, až kým to dozrelo,“ hovorí teraz so smiechom Nikos, keď sa niekto pýta, ako sme to mohli tak dlho na diaľku vydržať. Teraz už piaty rok žijeme spolu v Grécku. A na tie prvé roky spomíname len v dobrom. Myslím však, že silní musia byť obaja, aby to malo šancu na prežitie. Na podozrievanie a neúprimnosť tu nie je miesto.
Vzťah na diaľku: Tri príbehy, tri rôzne konce
Veľa otázok a tak málo jednoznačných odpovedí. Vzťah na diaľku je však jednoznačne skúška, ktorú síce tá naozajstná láska môže zvládnuť, no má to svoje ale. Ak ste náhodou práve súčasťou dvojice, medzi ktorou ležia tisícky kilometrov, naša rada znie: „Držte si klobúky a rešpektujte isté pravidlá. Veď práve vy dvaja môžete byť tou motykou, čo občas vystrelí.“
JA som taká a ON iný: Aký balík odlišností sme schopní uniesť vo vzťahu?
Vzťah na diaľku: Inšpirujte sa!
Viva la romantica!
A nech žije ešte pekne dlho. Aj keď udržať romantiku na diaľku by dalo zabrať aj sestrám Brontëovým. Na druhej strane si treba uvedomiť, že žiadne zázraky sa neočakávajú. Pretože povedzme si na rovinu, človek túžiaci a stovky kilometrov vzdialený je ochotný za romantické pokladať čokoľvek len trochu kreatívne. Stačí nápad alebo drobné pozornosti typu pohľadnica, naozajstný list alebo hocičo s vašou pečaťou, čo tam niekde ďaleko vyčarí úsmev na tvári.
Nad slnko jasnejšie
Po istom čase spoločného vzťahu by vám malo byť obom jasné, kam to celé vlastne smeruje. Či vôbec obaja vidíte niekde v diaľke ten bod, kedy sa vaše cesty pretnú a začnete žiť spoločne. Rovnako nad slnko jasnejšie by pre vás oboch malo byť, ako budete vzájomne vnímať napríklad voľný čas, ktorý budete tráviť jeden bez druhého. Je v poriadku, keď váš priateľ pôjde do kina s kamarátkou? Je v poriadku, ak si vyrazíte večer s kamarátkami na dámsku jazdu ? Tu dobrá rada znie, dohodnite sa na tom a nastavte si pravidlá, nech sa vaša ľúbostná komunikácia nezmení na žiarlivostnú.
Žijeme bez sexu: Skúsenosti rodičov a téma, ktorá je možno aj vašou
Nepodceňujte sex
Práve ten je majstrom v udržovaní plameňa lásky. V dnešnej dobe nízko nákladových letov nie je zase také nemožné pravidelne sa stretávať. V čom ste určite vo výhode oproti párom žijúcim spoločne, to je obrovská miera vášne, ktorú každé takéto stretnutie prinesie. Tak si to užite naplno, aby ste nasledujúce týždne mali z čoho čerpať. A potom, keď ste už opäť jeden bez druhého, čo vám bráni udržovať sexuálne napätie? Veď stačí zobrať do ruky telefón, trošku sa zapýriť a niečo šteklivé napísať...
Priatelia, záujmy a dôvera
Organizujte si program, športujte, stretávajte sa s priateľmi, majte svoje koníčky. To isté doprajte aj partnerovi. Veď milovať neznamená vlastniť. Urýchlene prosím zabudnite na výroky typu: „Ak ma máš rád, tak nepôjdeš s kamarátmi večer von...“, to váš vzťah ani neutuží, ani vám nedá žiadne záruky.
Ešte ste nevyhrali
Viacero dvojíc, ktoré vzťah na diaľku zažili a nakoniec aj šťastne zavŕšili spoločným životom, tvrdí, že tá hlavná skúška bola vlastne ešte len pred nimi. Stereotyp každodenného života bol tou hlavnou skúškou. Zrazu sa do vášho vášnivého vzťahu začnú pliesť banálnosti bežného života, ktoré ste predtým neboli zvyknutí spoločne riešiť. „Oveľa viac sme sa hádali, samozrejme, pre somariny, a keďže sme už nemali kam uniknúť, ako sme boli predtým zvyknutí, pomaly to celé začalo strácať grády. Takže koniec nastal paradoxne vo chvíli, keď sme mali byť najšťastnejší,“ hovorí Andrea, ktorá mala vzťah na diaľku päť rokov a po pol roku spoločného života stroskotal práve na tom, že si akosi nevedeli zvyknúť na spoločný život.
Tak, či onak... Vzťahy − tie ďaleké, ale aj blízke – sú vždy o dvoch ľuďoch – partneroch, a ak to má láska vydržať, mali by partneri vedieť žiť nielen spolu, ale aj bez seba.