10 ponaučení, AKO UDRŽAŤ VZŤAH NA DIAĽKU

Dagmar Pokorná | 22. október 2016

Myslíte si, že len dennodenná vzájomná blízkosť je zárukou vzťahu? Mýlite sa. Vzťahy na diaľku nie sú ničím výnimočným, majú však svoje jasné pravidlá.

Postavte vzťah na absolútnej dôvere.
Dohodnite si presné pravidlá komunikácie – kedy, ako často a akou formou sa budete spolu „stretávať“ na diaľku.
Neobmedzujte komunikáciu len na písomnú formu, snažte sa spolu skutočne počuť a rozprávať.
Neznepríjemňujte si chvíle komunikácie výčitkami, podozrievaním a obviňovaním z niečoho, o čom sa len domnievate.
Nevnímajte snahu o pričastú komunikáciu ako kontrolu, partnerovi môžete skutočne chýbať a potrebuje vás aspoň takto „cítiť“.
Hovorte spolu o spoločnej budúcnosti, snívajte, plánujte, tešte sa jeden na druhého.
Nežiarlite na partnera, dovoľte mu nájsť si okruh priateľov a známych.
Ak u vás dôjde k flirtu, jednorazovej nevere, vyriešte si to so svojím vlastným svedomím. Ak sa zdôveríte partnerovi, nečakajte od neho „rozhrešenie“.
Buďte nápadití! Využite internetové obchody a zásielky. Prekvapte partnera darčekom na narodeniny, pokiaľ v ten dátum nemôžete byť spolu.
Odlúčenia a opätovné stretnutia dávajú príležitosť znovu a znovu sa zamilovať a prehliadať maličkosti, ako sú napríklad ponožky hodené pod kreslo. Hlavne, aby ste už boli spolu!

Prečítajte si: Krehké vzťahy na diaľku

Miriam (29), 1 dieťa: Obdivujem ľudí, čo vedia existovať jeden bez druhého. Manžel bol nedávno na trojtýždňovom liečení a zdalo sa mi, že sa zbláznim. Veľmi mi chýbal. Neviem si vôbec predstaviť, že by mal odcestovať niekde do zahraničia. Prišli by sme o spoločné dni, pekné, aj tie horšie. Manželia by mali stáť bok po boku v dobrom, aj v zlom. Mali by žiť spoločný život, čo najviac, pokiaľ je to možné.

Dominika (32), 2 deti: V treťom ročníku štúdia som absolvovala polročnú stáž vo Švédsku, ale to som bola ešte slobodná. Keď sme sa s priateľom lúčili, dohoda znela, že o prípadnej nevere si nebudeme hovoriť. Ja som bola obletovaná z každej strany spolužiakmi z rôznych krajín, ale nič vážne sa neprihodilo. Verím, že aj môj, teraz už manžel, bol na tom rovnako. Nepátrala som po žiadnych priznaniach, ani on. Bez dôvery nemá vzťah zmysel, a tam to niekde začína, aj končí.

Veronika (39), 2 deti: Môj manžel sedem rokov jazdil na kamióne. Niekedy tri mesiace, niekedy aj viac, nebol doma. Dievčatá v podstate vyrastali iba so mnou, ale nevadilo mi to. Nehovorím, že to bolo jednoduché. Boli chvíle, keď som si poplakala, aj som sa pýtala, či to stojí za to. Moja mama mi pomáhala zo všetkých síl, keď boli dcérky choré, alebo keď som mala niekam odísť.

Dôležité pre nás bolo, že manžel dobre zarobil, opravili sme starý dom, pekne sme ho zariadili, kúpili sme si záhradu. V našom kraji je to s prácou zlé, takže teraz, keď je už štvrťroka nezamestnaný, by mi bolo jedno kde, len aby pracoval. Zrelému vzťahu ani oddialenie na stovky kilometrov neublíži, keď ľudia vedia, prečo chcú spolu žiť.