#utajené životy v partnerstve

Kristína Majerová | 5. november 2020
Utajené životy

S kým trávime viac času?

Je nám lepšie v online priestore alebo v prítomnosti nášho partnera? Kedy si už dať pozor a kedy je to ešte bezpečné? 

#utajené životy

Moderná digitálna doba dáva vzťahom zabrať. „Mnoho ľudí žije utajené paralelné životy. Online spojenectvá im prídu vzrušujúce a bezpečné zároveň. Nevyžadujú si totiž autentické emócie odohrávajúce sa tu a teraz, zoči-voči jeden druhému.  Ľudia majú vďaka sociálnym sieťam veľa príležitostí zažiť dobrodružstvo, prežiť niečo zakázané alebo sa len tak zabávať. Všetko je ľahko dostupné. Veľakrát sú online spojenectvá „dobrou náhradou“ bez veľkej námahy.

Môžeme si písať s bytosťou, ktorú sme nikdy ani len nevideli, a tak nasýtime potrebu blízkosti, výnimočnosti, pozornosť. Hľadáme vo virtuálnych vzťahoch niečo, čo nám chýba v tých reálnych,“ konštatuje Mgr. Janette Šimková, vzťahová koučka, facilitátorka, lektorka a motivačná rečníčka. Upozorňuje na úskalie, ktoré sa s týmto javom spája – pravé emócie sa nedajú precítiť instantne:

„Sme sociálne bytosti a potrebujeme reálnu interakciu a živé emócie. Na to skôr či neskôr ľudia prídu a uvedomia si to. Pre ich skutočné vzťahy, ktoré majú mimo mobilov a sociálnych sietí, však už môže byť neskoro. Keď sa o ne priebežne nestaráme a neinvestujeme do nich čas, energiu a pozornosť, „odumierajú“.“ A niekedy niet cesty späť...

Neprítomní muži

Ženy necítia prítomnosť a pozornosť mužov a potom ju často vyhľadávajú inde, aj na sociálnych sieťach.  Čo s tým vieme robiť?
„Keď to vezmeme zo strany potenciálnej hrozby, tak mnoho afér nie je o sexe, ale o túžbe,“ hovorí Janette. „Keď vieme, že po nás niekto túži, pripadáme si výnimočne, sme videné, vzbudzujeme záujem a pozornosť. To nám robí nesmierne dobre, preto nám to pomotá hlavu. Inšpiratívny stereotyp neexistuje, preto si potrebujeme postrážiť, aby sa veci nediali v rutine a prišlo aj k okamihom, ktoré sú nové a s prekvapeniami.

V praxi vnímam, že páry sa často dostávajú do krízy predstavivosti. Má ju na svedomí upadajúca zvedavosť, ochabujúce snaženie a otravná rutina. To sú mocní nepriatelia. Voči nim sa bojuje udržiavaním pozornosti, pestovaním romantiky a hravosti. Nevyhnutné sú spoločné sny, preukazovaná náklonnosť a prežité zážitky.“

Akú skúsenosť s tým majú reálne ženy a muž?

Anna (2 deti): Priznávam, sociálne siete som dlho ako žiadnu hrozbu nevnímala. Ale neskôr som sa sama dostala do situácie, aj vzhľadom na aktuálnu manželskú krízu, že mi bolo ľahšie si písať s kamoškami alebo aj s kolegom z práce ako riešiť náročné veci s partnerom. Nemyslím si, že to, že som to riešila len s inými, bolo zlé, ale upla som sa viac na život mimo mňa a mojej reality.

A musím povedať, že keby ma v tom čase začal niekto online „baliť“, bolo by mi to veľmi príjemné a určite by som na tom participovala. Aj preto, že som bola nahnevaná na manžela, že nemá na mňa čas, stále má niečo iné na práci, nepotrebuje sa so mnou rozprávať, nezaujíma sa o mňa. Čiže zvlášť v náročných a kritických chvíľach môžu byť sociálne siete riziko.
Ako ďalej po NEVERE?
Prečítajte si tiež:

Ako ďalej po NEVERE?

Tomáš (1 dieťa): Osobne mi prekáža, keď moja žena trávi veľa času na sociálnych sieťach, ak je to na úkor niekoho iného. Napr. dieťa sa chce hrať a ona si ešte musí dopozerať nové fotky na instagrame, čo je nové na facebooku alebo nevyhnutne musí odpísať kamarátke hneď a zaraz. Samozrejme, veľakrát je to úplne v poriadku. Ak sa to však deje príliš často a dieťa musí doslova bojovať s mobilom ako s konkurenciou, tak sa mi to nepáči. A tiež večer, keď uspíme dieťa, zvykneme mať s manželkou čas pre seba. Buď sa rozprávame, pozeráme film alebo niečo riešime. Neskutočne ma znervózňuje, ak je ona medzitým stále na telefóne a niečo rieši.

Pripadám si úplne na vedľajšej koľaji, nezaujímam ju, respektíve sú jej všetci iní prednejší ako ja. Dojalo ma, keď som ju pozval na romantickú večeru a ona si hneď ako prvé vytiahla na stôl telefón a išla si hneď pozerať, čo je nové, akoby nemohla tú hodinku počkať. 

Mária (3 deti): Myslím, že sociálne siete by dobre fungujúci partnerský vzťah naštrbiť nemali. Môže sa to stať, ale ak pár drží spolu, pracuje vedome na vzťahu, majú sa radi, tak je menšia šanca, že tam vnikne niekto „tretí zvonka“. Vyžaduje to však vedomú každodennú prácu na vzťahu, ktorá niekedy nie je vôbec ľahká.

Ak vzťah funguje, mala by tam byť tým pádom aj dôvera, takže sa nemusím báť, že mi telefón začne pozerať môj partner a hrabať sa v ňom. Už len to, že by to chcel robiť, by vo mne vzbudilo otázku, prečo to chce robiť, aký má na to dôvod....
Človek  by nemal robiť to, čo by nerobil, ak by sociálne siete NEBOLI...

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: