Medzi nami mamami: Pozrieť, alebo nepozrieť... do mobilu?
Pozrieť sa partnerovi do mobilu je pod našu úroveň, predsa si maximálne veríme, toto nebudeme robiť... A potom príde jeden „blbý“ večer a mužov mobil nás začne vábiť ako obrúčka z Pána prsteňov. Čiahneme – nečiahneme? Otvoríme SMS správy?
V našom malom prieskume vyšlo, že oveľa viac z nás, ako sme oficiálne ochotné priznať, má túto skúsenosť a „volaniu“ partnerovho mobilu neodolalo. Aspoň raz... A niektoré i viac ráz či, dokonca, pravidelne. Takže, ako ste na tom s partnerovým mobilom, dámy?
Zo života: Jeho bývalá mi už poriadne lezie na nervy
Lena je extrémne korektná, zásadová, priamočiara, a tak by vám ani nenapadlo, že by čosi také, ako otvorenie si partnerovho mobilu a čítanie v jeho SMS-kách, urobila. A urobila... Jej reakcia na obsah manželových správ prekvapila aj ju samotnú.
Kontrolovala som mužovi mobil
„Áno, musím sa priznať, že som to urobila. Ani sama neviem prečo. S manželom máme krásny vzťah, verím mu. Napríklad nemám obavy, ak je na firemnej chate, že by ma podviedol. A predsa som v jeden večer vzala do rúk jeho mobil a zabrúsila aj do SMS správ. Zistila som, že si píše so svojou dlhoročnou kamarátkou. Žiarlila som – je veľmi pekná, úspešná a ja som si odrazu pripadala ešte tučnejšia, škaredšia, hlúpejšia.
Navyše mu v tej správe napísala, že by mal zmeniť prácu, konečne to rozlúsknuť a ísť aj do neznámych vôd, že ho to tam ničí... Mne muž o práci nepovedal skoro nič – keď som sa ho pýtala, tak bolo všetko po starom, akurát veľa práce, klasika, OK a podobne. A v jeho mobile som čítala, že to s kýmsi, dokonca so svojom svojou kamarátkou, riešil. Takú zásadnú vec a mne nič nepovie!!! Hrozne ma to zabolelo.
Dva dni som sa s ním poriadne nebavila, kým som to zo seba „vymáčkla“. Na jednej strane som cítila hroznú zradu, že manžel rieši s niekým čosi, čo by mal prioritne preberať so mnou. Na strane druhej som sa hanbila, že som prekročila hranicu, ktorú som nikdy prekročiť nechcela. No, čo už, učíme sa o sebe každým dňom, aj ja patrím k ženám, ktoré išli mužovi do mobilu. Samozrejme, s partnerom sme si to vysvetlili, ja som sa upokojila. Ostal mi len pocit sklamania zo seba samej (ale tú jeho kamarátku teda rada nemám).
Všetky manželky pozerajú, pozriem sa aj ja...
Veľmi podobne je na tom aj Blanka, pre ktorú bol dlho manželov mobil tabu. Niečo, kam sa nechodí, lenže vyprovokovali ju kamarátky, ktoré svojim partnerom mobily pravidelne kontrolovali.
„Jedna kamoška počas takejto „kontroly“ prišla mužovi na neveru, dohadoval si eskort na služobku. Veľmi sme to s ňou prežívali a všetky sa vzájomne „vyhecovali“. Ani ja som neodolala a hneď pri prvej príležitosti som manželovi mobil prezrela zhora-zdola. Nič som v ňom, pochopiteľne, nenašla, ale SMS správy som zle zatvorila. Takže, keď otvoril mobil, okamžite pochopil, že som sa mu v ňom vŕtala...
Len sa na mňa pozrel, pokrútil hlavou a poznamenal, že ak niečo chcem vedieť, pokojne sa môžem opýtať. Cítila som sa totálne trápne. Už to nikdy neurobím, aj keby som mala podozrenie na neviem čo. Za ten hlúpy pocit to vážne nestojí... Napokon, ani mne by sa nepáčilo, keby si čítal moju komunikáciu, aj keď tam nič tajné nie je, ale nemám z toho dobrý pocit.“
Eva si manželov mobil pozrie, on zasa ten jej. Nič zlé na tom nevidia. „Nechápem, čo sa z mobilov robí taká veda. Ja v nich žiadne „listové“ a neviem aké tajomstvo nevidím. Môj mobil je plne k dispozícii môjmu mužovi a jeho mne. Obaja to tak vnímame. Nemám extrémnu potrebu hrabať sa mu v ňom, ale zopárkrát som sa na nejaké správy mrkla, a čo... Keď počujem, ako to niektorí riešia – mažú si správy, tajne chodia do mobilov, tak si gratulujem, ako je to u nás. Možno to nie je každému pochuti, ale určite lepšie ako hysterické výlevy.“
Spokojný vzťah: Držte sa tohto pravidla
Katka je na tom presne opačne. Mužov mobil je pre ňu absolútne tabu.
„Nikdy by som sa k takémuto konaniu neznížila. Nemohla by som sa na seba pozrieť do zrkadla. Dá sa povedať, že takéto správanie odsudzujem. Našťastie, rovnako to cíti aj manžel. Pokojne si necháme mobily ležať kdekoľvek v byte, vieme, že si do nich nepolezieme. Rešpektujeme sa a plne si dôverujeme.“
Mobil ako pomocník na záchranu/kontrolu vzťahu...?
Petra nemá problém priznať, že partnerov mobil kontroluje, hoci pred ním sa tvári, že by to nikdy neurobila... Jej misia je však jasná – potreba zbaviť sa akejkoľvek konkurencie už v zárodku a udržať si životný štandard.
„Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným a ja sa toho držím. Doslova. Pravidelne mrknem do mobilu svojho chlapa – pozerám si, komu telefonoval, prečítam si SMS-ky, dokážem sa dostať do jeho facebooku, takže aj tam to presondujem. Ak by sa stalo, že by ho nejaká ženská kontaktovala pričasto, alebo by si s ňou písal on, viem to stopnúť už v zárodku. Skontaktujem slečnu a pekne krásne ju upracem do bezpečnej vzdialenosti. Svojho partnera ľúbim, momentálne čakáme dieťa a ja si svoju rodinu rozvrátiť nenechám.“
Veľmi podobne je na tom aj Lesana, ktorá mužovi kontroluje mobil odvtedy, čo mu prišla na bokovku. „Zistila som to náhodou, najskôr volal nejaký pán Pekárik, vraj dodávateľ, ale prečo s ním hovorí na terase alebo v inej izbe, len nie predo mnou...? Okamžite mi bolo jasné, že to nebude len tak. Takže som mužovi v noci prelustrovala mobil a zistila som, že mám pravdu.
S „pánom Pekárikom“ si môj zákonitý vymenil niekoľko, veľmi slušne povedané, horúcich esemesiek. Dotyčnej som v jeho mene napísala, aby prišla tam a tam. Lenže ju neprekvapil „drahúšik“, ale ja. A pekne krásne som jej vysvetlila, aby láskavo môjho muža nechala na pokoji, dokonca som sa pre ňou tvárila, že ma posiela on. Doma som konfrontovala aj muža. Bola z toho hádka ako hrom, týždeň som sa s ním nebavila, ale tvári sa, že pochopil. Občas jeho mobil skontrolujem, zatiaľ som nič podozrivé nespozorovala. Verím tomu, že ‚poslúcha‛.“
Keď nahliadnutie do mobilu pomohlo...
Simona manželovi do mobilu bežne nepozerala. Raz, ako vraví sama, nevie prečo, doň nazrela a prišla na zásadnú vec o jeho zdraví.
„Ak niekto vraví, že do partnerovho mobilu nepozerá, tak si vždy zahryznem do jazyka. Ja som rada, že som to urobila. Zistila som, že muž má zdravotný problém. Opisoval príznaky svojmu kamarátovi a pýtal sa, čo si o tom myslí. Ten mu, samozrejme, poradil totálnu hlúposť. Ja som zdravotná sestra a pochopila som, že jeho príznaky môžu byť problém, takže som musela s farbou von.
Síce sa na mňa muž hneval, že som mu pozrela do mobilu, ale moje argumenty boli natoľko závažné, že sa tomuto faktu ani veľmi nevenoval. Poslala som ho k lekárovi a zistili mu vážne ochorenie. Liečil sa skoro rok. Nikto ma nepresvedčí, že ma vtedy „čosi“ nenaviedlo pozrieť si ten mobil. Ani nechcem myslieť, čo by bolo, ak by som to neurobila. Dnes je za to vďačný aj môj muž, hoci mám pocit, že si mobil stráži o trošku viac ako predtým.“
Majka si od manžela požičala mobil, lebo si chcela čosi pozrieť na internete. Pozrieť si manželove esemesky jej nenapadlo, rozhodla sa nazrieť inam...
„Pozrela som si históriu stránok, ktoré manžel navštevoval. A tam som to našla – môj Matúš sa pozeral na porno! Preto býva tak dlho na záchode, okamžite mi prebleslo mysľou... Ruky sa mi roztriasli od hanby, naštvania, rozhorčenia. Hneď som na neho vyštartovala, čo je to za prasa. Zobral to so sebe vlastným pokojom. Vraj to u chlapov nie je nič výnimočné a aj tí, ktorí tvrdia, že porno nepozerajú, tak pozerajú. A čo mal robiť, keď ja som stále unavená?!
Asi týždeň som bola nahnevaná a spala som u detí v izbe. Oficiálne preto, lebo sú choré, neoficiálne som bola hrozne dotknutá a nevedela som akceptovať tento nový fakt. Po niekoľkých bezsenných nociach som sa však musela zamyslieť nad naším nulovým intímnym životom... Prekonala som sa, dala deti k starým rodičom a manžela prekvapila vášnivou nocou. Musím sa priznať, že to bolo fajn...“
Sledovať alebo nesledovať si mobil navzájom?
To je otázka a riešenie nie je jednoduché. Je to vždy o danom páre a ich vnímaní diskrétnej zóny. Pre niekoho je mobil partnera nedotknuteľný, iný to vníma veľmi otvorene – ja ti dám k dispozícii svoj, ty mi daj tvoj. Treba to však vnímať rovnako. Ak je to pre jedného z partnerov problém, mali by sme to rešpektovať. Každá takáto „návšteva“ môže narušiť krehkú vzájomnú dôveru a môže vás dlho (zbytočne) mrzieť. A niekedy i odhaliť niečo, o čo vôbec nestojíte...
