Ty NEDOJČÍŠ??? Chúďa sunarové decko

Ty NEDOJČÍŠ??? Chúďa sunarové decko
4.7.2019 v kategórii Mama, autor Jana Guráňová, foto: istockphoto.com

Mamy, ktorým sa dojčenie z rôznych dôvodov nedarí, často okrem trápenia s hladným bábätkom a pocitom vlastného zlyhania musia čeliť aj kritike a odsúdeniu od viac či menej cudzích ľudí.

Kamarátka mi vyrozprávala skúsenosť zo svojho života. Nepríjemnú. Mala bezproblémové tehotenstvo, ale sa skončilo akútnym cisárskym rezom. Narodila sa jej krásna dcérka, no pravdepodobne vplyvom zákroku sa jej mlieko spustilo neskôr. Aj doma nastali problémy s dojčením, bábätko nepriberalo podľa tabuliek.  Hoci sa snažila, odsávala,  konzultovala situáciu s pediatrom aj s laktačnou poradkyňou, nakoniec urobila ústupok a začala dcérku dokrmovať umelou výživou.

Odsúdenie naše každodenné

Počas nákupu v supermarkete ju bežne s neskrývanou výčitkou oslovovali cudzie mamičky, ktoré si všimli obsah košíka. Ich slová v nej rezonovali ešte dlho, pretože trafili citlivé miesto. „Vy nekojíte? Veď materské mlieko je pre bábätko to najlepšie, čo mu môže matka dať.“

Iná pani sa zase rozhorčovala nad tým, ako si tieto moderné matky uľahčujú život umelým mliekom, aby sa mohli venovať hocičomu inému, alebo si vyjsť do divadla či kina. Nevedela som si predstaviť, ako by som v takej situácii na jej mieste reagovala. Ja našťastie patrím medzi tie „šťastnejšie“ a úspešne sa mi podarilo dojčiť obe moje deti.

Dotyčné mamičky však nemali ani najmenšiu predstavu o tom, čím si moja kamarátka prešla, kým sa rozhodla pre túto variantu. Nie, nechcem týmto podporovať používanie mliečnych náhrad. Osobne som zástancom dojčenia, pokiaľ je to možné. Ale určite by som si nedovolila vyčítať iným mamičkám, ak siahnu po umelom mlieku, nech už je to z akýchkoľvek dôvodov. Veď každá sa snažíme pre svoje dieťa urobiť len to najlepšie.

Trochu z histórie dojčenia

Schopnosť rodiť a následne dojčiť dieťa bola už od praveku považovaná za dar z nebies. Dôkazom sú aj sošky dojčiacich egyptských bohýň. Zo 16. storočia sa zachovali dva papyrusy, ktoré zdôrazňujú vysokú hodnotu materského mlieka nielen pre dieťa, ale aj na výrobu liekov na popáleniny či ekzémy.

No aj v minulosti sa ženy stretávali s problémom nedostatku mlieka. Bohatšie rodiny si v takom prípade najali dojku alebo boli deti kŕmené mliekom zvierat. No keďže sa v takých prípadoch u detí často objavovali tráviace problémy, neprospievanie, prípadne až smrť, lekári a rôzni špecialisti hľadali iné spôsoby náhrady materského mlieka.

Prvé umelé mlieko uzrelo svetlo sveta v roku 1838 a odvtedy sa jeho zloženie neustále upravuje a zdokonaľuje. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavilo niekoľko výrobcov mliečnych formúl, umelé mlieko sa stalo cenovo dostupnejšie a marketingová propaganda silnejšia. Až v 80-tych rokoch 20. storočia sa prišlo na základe pozorovania, výskumu a výsledkov na jednoznačný záver: dojčenie je nenahraditeľné, materské mlieko najzdravšie a pre dieťa najvzácnejšie.

Na vzostupný trend dojčenia mala významný vplyv aj propagácia prirodzenej výživy v pôrodniciach a u obvodných detských lekárov. V roku 1998 vznikla v Českej republike „Laktačná liga“ – občianske združenie, ktoré v spolupráci s WHO/UNICEF podporuje systém „baby friendly“ nemocníc. Na Slovensku vzniklo v roku 2002 občianske združenie Mamila s podobným posolstvom.

Sunarové deti

Aj v minulosti nastávali situácie, keď matka jednoducho nemohla úspešne dojčiť svoje dieťa, hoci by to určite veľmi chcela. Sama patrím medzi tzv. „sunarové deti“, ako som zistila od mojej mamky. Pravdepodobne vplyvom stresu stratila totiž mlieko po 2 mesiacoch dojčenia.

Pred tridsiatimi rokmi nebol u nás na trhu veľký výber umelých mliečnych náhrad. Moji rodičia museli pre „sunar“ cestovať do najbližšieho väčšieho mesta a tiež nebola istota, že sa im podarí nakúpiť dosť škatúľ. Dnes už sú mliečne formuly na úplne inej úrovni a ich kvalita neustále stúpa.

Stretla som sa aj s tým, že mamičky, ktoré úspešne dojčili, z času na čas podali svojmu bábätku aj umelé mlieko, aby sa lepšie najedlo a prípadne aj dlhšie spalo. Ja som tiež od mojej pediatričky dostala odporúčanie, aby som mala v zálohe nejaké to „mliečko“ pre prípad, že by sa mi nepodarilo úspešne dojčiť. Nebudem sa tajiť tým, že ma to v kritickej chvíli zviedlo. V domnienke, že moje dieťa sa potrebuje „dopapať“, dostalo na skúšku aj mliečko do fľaše.

Našťastie ani jedno z mojich detí neholdovalo umelému mlieku. Výraz v tvári každého z nich pri pití náhrady ma presvedčil, že tadiaľto cesta nevedie.  

Buď vďačná

Po nejakom čase som sa s kamarátkou opäť stretla. Po neúspešných pokusoch o návrat k dojčeniu nakoniec presedlala na umelú výživu úplne. Trochu som jej závidela. Mala viac voľnosti, bábätko mohol nakŕmiť aj jej manžel a mohla sa vyhnúť rôznym útrapám, ktoré dojčenie sprevádzajú (áno, nie je to vždy med lízať).

„Buď rada, že môžeš kojiť! Vieš ako to ide do peňazí?“ povedala mi, kým rozrábala mliečko pre svoje dieťa. Uvedomila som si, že má vlastne pravdu. Kým za škatuľu kravského mlieka zaplatíme v obchode 0,50 centov, balenie mliečnej formuly vyjde oveľa drahšie. Pri tom je to v podstate sušené kravské mlieko obohatené o potrebné zložky pre adekvátnu výživu dieťaťa.

Hypoalergénne formuly sú samozrejme ešte drahšie. Pripláca sa totiž za výskum a vývoj, technológie, obaly a marketing. K tomu treba prirátať fľaše a cumle.  V prípade materského mlieka je to naozaj jednoduchšie. Vždy je po ruke v ideálnej teplote a sterilnom „balení“. 

Áno, som vďačná za to, že môžem dojčiť moje deti, pretože to nemusí byť samozrejmosť. 

NEDOJČÍME a je nám dobre
Prečítajte si tiež:

NEDOJČÍME a je nám dobre