Keď jedináčik dostane súrodenca

Keď jedináčik dostane súrodenca
2.6.2017 v kategórii Mama, autor redakcia, foto: istockphoto.com

Keď jedináčik dostane súrodenca, je to pre neho veľká životná skúška. So súrodencom sa všetko mení.

Doteraz sa mohol prvorodený cítiť ako súčasť sveta dospelých. Podľa neho tu bol svet kvôli nemu a pre neho. Teraz už mu tento svet nepatrí. Dieťa sa tak cíti vylúčené a nechané napospas samo sebe.

Menia sa aj rodičia a ich postoj voči dieťaťu. A takisto celá okolitá rodina prejavuje oveľa väčší záujem o druhé dieťa. 

S príchodom nového dieťaťa do rodiny sa pozícia prvorodeného mení

V tých chvíľach si málokto spomenie, že doteraz sa tak správali k prvorodenému a že ono tú zmenu správania a prístup nemusí vôbec chápať a už vôbec nie akceptovať.

Celkom prirodzene žiarli na prišelca. Stretnutie sa dieťaťa so žiarlivosťou je veľká skúsenosť, skúška, ktorou musí prejsť. Prekonanie tejto etapy totiž určí akékoľvek ďalšie vzťahy k ostatným ľuďom.

Pokiaľ túto etapu človek v detstve zdolá nesprávne alebo ňou neprejde vôbec, môže ho žiarlivosť sprevádzať a obťažovať po celý život. V dospelosti sa môže prejaviť vo forme celkového odmietania druhých a to sa niekedy objaví aj v každodennom kontakte.

Taký žiarlivý človek napríklad namiesto toho, aby počúval, čo mu druhý hovorí, dotyčného preruší, vezme si slovo a všetko vztiahne na seba, pretože napriek ostatným vždy vidí seba.

Žiarlivosť dieťaťa je prirodzená. Do určitej miery

Prvá osoba, na ktorú dieťa žiarli, je otec. Práve v spojitosti s ním zistí, že sa musí o matkinu lásku deliť. V rodine, kde nikto nemá svoje presne určené miesto, je väčšia pravdepodobnosť, že jej členovia na seba budú žiarliť.

Spôsobom, akým svoje deti oslovujeme, určujeme v rodine ich miesto. To znamená, že nie je vhodné oslovovať ich rovnako ako partnera (manžela), pretože by ho to mohlo miasť.

Matky mávajú často sklon chrániť dieťa pred otcovým hnevom alebo „neobratnosťou“. Niekedy sa stáva, že partnera pred očami dieťaťa zhadzujú.

Pokiaľ matka takto koná, nepriamo tým dieťaťu hovorí, že otec nie je schopný sa oňho postarať, že ona jediná to dokáže, a teda ho aj miluje. Je to teda ona, ktorá určuje, aké miesto muž a otec, ktorý má dieťaťu ukázať „svet“, v jeho živote zaujme.

Prečítajte si: Tipy, ako eliminovať žiarlivosť staršieho súrodenca

Dieťa by nemalo byť stredobodom pozornosti

Dieťa svoje miesto v rodine samo nachádza niekedy dosť ťažko. Pre dobrý rozvoj dieťaťa je potrebné, aby bolo na okraji skupiny a nie v jej strede.

Pretože pokiaľ je stredobodom pozornosti, v prílišnej starostlivosti rodičov, prospieva mu to menej. Prílišná starostlivosť dieťa zráža a v konečnom dôsledku mu spôsobuje ujmu.

Oveľa viac mu prospeje, keď vycíti, že rodičia sa kvôli nemu nevzdali svojho dospelého a partnerského života, aj keď tým spočiatku môže trpieť.

V záujme toho, aby sa dieťa dokázalo vysporiadať so žiarlivosťou, je dôležité, ako si cení samo seba. To, ako si váži samo seba, závisí od faktu, či si rodičia navzájom vážia jeden druhého.

Otec, ktorý je presvedčený, že ženy sú niečo menej a neváži si svoju manželku, si nebude vážiť ani svoju dcéru. A takýto model preberá aj syn.

Rovnako ženy, ktoré nenávidia mužov, diskreditujú mužov v očiach svojich detí. Tieto ženy zase na jednej strane znižujú hodnotu synov, na druhej strane vštepujú svojim dcéram rovnaký nesprávny model.

Prečítajte si: Ako dosiahnuť, aby staršie dieťa nežiarlilo na príchod súrodenca

Žiarlivosť medzi súrodencami

So žiarlivosťou sa po príchode druhého dieťaťa musí vysporiadať každý prvorodený. Má strach, že ho rodičia prestanú mať radi, že už v ich srdci nebude zaujímať prvé miesto.

Svojím spôsobom má pravdu, pretože sa bude musieť o lásku rodičov podeliť s „prišelcom“. Rodičia často na prvorodené dieťa nakladajú zodpovednosť, ktorá neprislúcha jemu, ale im, ako napr. strážiť a chrániť mladšieho súrodenca.

Vyžadujú, aby trpelo tyranizovanie mladšieho súrodenca, pretože on je väčší, silnejší, rozumnejší. Žiadajú ho, aby bol tým starším, čím sa rozumie, že je ON a vedľa stoja tí ostatní, čím staršie dieťa nechtiac izolujú.

Prvorodené deti túto úlohu prijímajú, pretože sa často boja príliš otvorene vyjadriť žiarlivosť. Stáva sa, že prvorodené dieťa má potrebu pútať pozornosť, aby ho rodičia mali radi viac ako ostatných súrodencov, aby bolo po narodení súrodencov u matky a otca ešte zaujímavé.

Ak túto potrebu neprekoná, bude žiarliť a tohoto pocitu sa nezbaví. Môže sa stať, že sa bude identifikovať s mladším súrodencom namiesto toho, aby rozvíjalo vlastnú osobnosť, a toto môže poznamenať celý jeho dospelý život.

Som presvedčená o tom, že my – rodičia, dokážeme významne ovplyvniť vzťah našich detí. Aj prejavy rivality sa dajú správnym prístupom k obom (prípadne viacerým) deťom potlačiť, podobne pocity žiarlivosti.

Treba našim deťom denne dokazovať, že ich milujeme rovnako a že si všetky, bez rozdielu, našu lásku zaslúžia. Vychovávať deti nie je nič jednoduché a čím ich je viac, je to náročnejšie, ale aj obohacujúcejšie, nielen pre ne, ale aj pre nás.

Prvorodené (najstaršie) dieťa:

dostáva sa mu nedeliteľnej rodičovskej pozornosti; potom je zosadené druhým dieťaťom a o pozornosť sa musí deliť. Berie na seba zodpovednosť, chráni a stará sa o druhých.

Na druhej strane sa však necíti bezpečné, obáva sa náhlej straty šťastia, môže byť hostilné (pasívne agresívne – pozn. redakcie), pesimistické; je dosť konzervatívne, čo sa týka pravidiel a zákazov; je najväčšia pravdepodobnosť, že je problémovým dieťaťom a bude neprispôsobivým dospelým. 

Druhorodené (stredné dieťa):

má model správania v staršom súrodencovi; od začiatku sa musí deliť o pozornosť. Je ambiciózne; má sociálny záujem; väčšinou je lepšie prispôsobivé ako najstaršie a najmladšie dieťa. 

Na druhej strane je však aj rebelantské a žiarlivé; stále sa pokúša prekonať ostatných; má ťažkosti preberať rolu následníka.

Posledné narodené (najmladšie) dieťa:

má niekoľko modelov; dostáva sa mu veľa pozornosti, má mnohých pomocníkov; hoci sa musí deliť, nie je vylúčené; je často rozmaznávané. Má veľa stimulácie a veľa možností súťažiť a často predbehne všetkých súrodencov.

Môže sa však voči každému cítiť menejcenne; je u neho druhá najväčšia pravdepodobnosť, že bude rozmaznané, problémové dieťa a neprispôsobivý dospelý. 

A nakoniec jediné dieťa:

rodičia mu venujú všetku pozornosť, nakoľko nemá súrodenca, má tendencie súťažiť s otcom; je často rozmaznávané, chce byť centrom pozornosti, bojí sa súťaženia s inými; svoju pozíciu považuje za správnu, každé podnecovanie je neoprávnené.

V súčasnosti sa vedci zhodujú v názore, že poradie narodenia je minimálne jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú osobnosť.

Prečítajte si: Typické vlastnosti prvorodených, druhorodených a najmladších detí v kocke

Prečítajte si: Korunný princ, sendvičové dieťa & maznáčik