Skutočný príbeh: Najkrajší darček k narodeninám

redakcia | 1. september 2017

Čas uteká a dieťa neprichádza... treba skúsiť aj iné cesty k vytúženému bábätku.

Ilona sa vydávala z lásky. Tomášovi, jej manželovi, zostal po rodičoch veľký dom aj so záhradou a tak, hoci sa brali včas, trvalo takmer šesť rokov, kým chalupu obrátili na svoj obraz.

Prečítajte si aj: Inseminácia: trochu iná cesta k dieťatku

Aj v záhrade bola Ilona zvyknutá roky pracovať viac ako iné ženy, a tak sa im ani nezdalo podozrivé, že Ilona po celý ten čas neotehotnela. Skôr sa im to s Tomášom zdalo prirodzené. Až budú hotoví a dokončia si terasu, potom môžu prísť na rad deti.

Čas plynul a dieťa neprichádzalo...

Lenže deti neprichádzali ani vtedy, keď manželia boli usadení a kvety na letnej terase už odkvitli po tretí raz. Ilona začala byť nervózna. Deti známych, ktorí sa brali vtedy keď ona s Tomášom, už chodili do školy a navyše sa Ilonina mama, ktorá sama vychovala štyri deti, neustále pýtala na vnúčatá. Tomášovi rodičia už nežili a tak často jediné, čo Tomáš odvrkol na tému detí, bolo: „Aspoň, že nemáš svokru, čo by do teba neustále zapárala!"

Z času na čas trávila Ilona víkend s dvomi neterkami. Napiekla im, v záhrade si postavili malú skalku, zapletala im blonďavé vrkôčiky a keď bolo treba, pomohla aj s domácimi úlohami. To bol potom tichý a smutný týždeň. A Tomášovi stále nebolo do reči.

Iná cesta k dieťaťu

V susednej obci mala Ilona staršiu kamarátku Zlatku. Zlatica s mužom sa po troch nevydarených pokusoch mať vlastné dieťa rozhodli pre adopciu. Zuzka má už osem rokov a jej rodičia sú spokojní. Ilona ale chcela dieťa s Tomášom. Celé tie roky si to vlastne želal a dom zrekonštruovali tak, aby bol na príchod dieťaťa pripravený.

Skutočný príbeh: Aj my raz budeme rodičia

Celých tých deväť rokov Ilona nepočula svoje biologické hodiny, ale teraz bijú na poplach. Má 36 rokov a to je predsa len dosť. Zlatica pre ňu odložila článok z novín o mimotelovom oplodnení a odporučila jej aj svojho gynekológa, o ktorom po tých rokoch, čo sa o ňu staral, vedela, že vie, čo robí a čo je ešte dôležitejšie, že rozumie žene, ktorá sa snaží mať vlastné dieťa.

Vyšetrenia ukázali, že Ilona je v poriadku a že by bolo dobré, keby sa nechal vyšetriť aj Tomáš. Nebolo to jednoduché. Trvalo asi tri týždne, kým ho Ilona presvedčila, že s ním je a bude šťastná bez ohľadu na výsledky vyšetrenia. Výsledky však boli dobré a tak lekár odporučil umelé oplodnenie. Bolo by vraj dobré, ak by sa o dieťa pokúsili čo najskôr.

Umelé oplodnenie? Nikdy!

Tomáš mal cez štyridsať, Ilona medzičasom tridsaťosem. Ibaže už samotné slovo "umelé" pre Tomáša znelo horšie ako koniec sveta. „Prosím ťa, ako vieš, že to bude naše?" zakričal na ňu večer po tom, ako si od Zlatice priniesla adresu centra, zaoberajúceho sa asistovanou reprodukciou. „Naše? Veď ho potom sama vynosím, čie by malo byť?" odpovedala nechápavo. Tomáš pregĺgal zlostné sliny. „Ja som si myslel, že si celé tie roky chcela mať dieťa so mnou a nie od niekoho iného!"

Chúďa Ilona na takúto reakciu nebola pripravená. Po tvári jej stekali horúce, slané slzy. „Čo mu mám na takúto hlúposť povedať?" pýtala sa do telefónu Zlatice a neprestáva vzlykať. „Veď nám predsa povedali, že je zdravý a že spolu môžeme mať deti".

Môže vás zaujímať: Zdravotné cvičenie = šanca na otehotnenie?

Zlatica sa s mužom na túto tému bavila často a tak ju prvé Tomášovo rozčarovanie neprekvapilo. „Vieš, pre niekoho, kto o asistovanej reprodukcii vie veľmi málo, alebo vôbec nič, je to ťažšie. Pre chlapa možno ešte o čosi ťažšie. Tebe budú odoberať vajíčka, ty budeš brať lieky a čo on? Chcú jeho spermie, ale nemôže sa na tom celom zúčastniť a to ho možno trápi. A na ten argument o vlastnom dieťati mu pokojne povedz, že dnes sa detí, ktoré sa narodia zo skúmavky, rodia po celom svete tisíce. Dokázať otcovstvo nie je žiaden problém, ľudia by vysúdili milióny, ak by sa zistilo, že otcom dieťaťa nie je darca spermií." Ilona sa pomaly upokojila.

Vlastne ani nečakala, že to bude jednoduché. V prvom ani druhom cykle sa jej otehotnieť nepodarilo, ale s Tomášom si rozumeli akosi viac. Zmieril sa s tým, že prírode treba niekedy pomôcť. Stál pri nej, keď to nevyšlo, i vtedy, keď napokon po treťom cykle otehotnela.

Malý Tomáško sa narodil na jej štyridsiate narodeniny. A ten veľký, držiac ho pyšne v náručí, už vidí slovo "umelé" v celkom iných farbách...