Na vlastnej koži: Môj vegánsky život
Náš organizmus urobí čokoľvek, aby nás do reprodukčného veku udržal pri živote. A potom to začne: kolobeh s chorobami.
Sedeli sme s kamarátkou na káve a sťažovali sme sa jedna druhej na to, ako rýchlo žijeme svoje životy – o tom materinskom ani nehovoriac. Bežali nám týždne, mesiace, životy – a deti rástli akoby vedľa nás. Na konci môjho vyplakávania kamarátka hovorí: „Ale mám jednu susedu. Vstáva ráno o 5.00, cvičí jogu, deti má na domácom vyučovaní, z obývačky si spravila telocvičňu a stravujú sa iba na rastlinnej strave. Pozri si jej blog.“
Pozrela som a už som od nej oči neodtrhla. Ing. arch. Mirka Janigová – žena, ktorá síce môže žiť svoje „kariérne ja“, ale rozhodla sa úplne inak. Musela som sa s ňou stretnúť aj kvôli vám a priniesť kúsok z jej krajiny-nekrajiny do MAMA a ja.
Veronikin príbeh: VEGAN mama
Pôrod v nemocnici bol hrozný
Na začiatku jej zmeny prežila to, čo mnohé z nás. Nemocničný pôrod a pocit, že takto by to predsa nemalo vyzerať. Začala na sebe pracovať a vzala to pekne od podlahy. „Prvý – nemocničný pôrod bol hrozný zážitok!“ spomína Mirka. „Veľmi som sa bála, všetko ma hrozne bolelo. Ozaj som si myslela, že bije moja posledná hodina. A po pôrode som bola taká vyčerpaná, že som vôbec nebola schopná vnímať a tešiť sa z toho zázraku, čo sa práve udial. Ani som ho tak neprežívala! To bol ten zlomový moment. Pri druhom tehotenstve som si uvedomila, že chcem tento zázrak prežívať. Vedela som, že niečo musím zmeniť.“
Naštudovala si všetku dostupnú literatúru, hľadala cestičky a pracovala na sebe až dovtedy, kým nedokázala naplno zažiť zmenu. Takú, ktorá ovplyvní už navždy: dva následné domáce pôrody jej dodali vedomie, že keď niečomu naozaj verí, dá sa to uskutočniť. Po tomto prelomovom vnútornom zážitku to už išlo samo. Potvrdila pravidlo, že ak urobíte zmenu v jednej oblasti svojho života, naštartujete domino efekt, ktorý zmení každú inú oblasť.
Rozmýšľaním o strave ako hlavnom atribúte zdravia to celé začalo
Zistila totiž, že niekoľkotýždňové nádchy s totálne upchatým nosom, časté angíny a zapálené dutiny po „úprave“ stravy natrvalo zmizli. Slovo „úprava“ dávam do úvodzoviek preto, že zmena, ktorú v stravovaní podstúpila, je pre väčšinu ľudských všežravcov absolútne nepredstaviteľná. Základom je nízkotučná rastlinná strava, čo najmenej spracovaná, v jej prirodzenej forme. Ovocie, zelenina, celozrnná obilnina, strukovina a olejnaté semená.
Z týchto skupín má jej rodina raňajky, obed, večeru aj koláče. Princípom je, že všetky živiny vedia ľudia dostať z rastlinnej ríše a nemusia ísť cez sprostredkovateľa – cez zviera. Mirka jedným dychom dodáva: „Naschvál hovorím o zveroch ako sprostredkovateľoch, pretože živiny, ktoré „potrebujeme“ zo živočíšnych produktov, získavajú zvieratá tiež len z rastlinnej ríše. Doma dopĺňame iba vitamín B12 a vitamín D.“
Nebolo to teda len tak, ako keď my ostatné – mäsožrútske – matky vylúčime z jedálničkov našich detí termixy a chlebík vo vajíčku. Tá zmena bola zásadná a priznajme si – pre väčšinu z nás nepredstaviteľná. Spôsobila však, že večná frfloška a negativistka sa zmenila na večne usmiatu, vyšportovanú a energiou sršiacu osobu.
Zážitok domáceho pôrodu, zmeny v stravovaní, materstvo a nový štýl života ju v roku 2014 doviedli k založeniu blogu s názvom Zmena je život. Mal ľuďom ukázať, že žiť sa dá aj inak. Samovzdelávanie, výchova detí a život sám ju doviedol k ďalším témam, no príspevky o strave stále najviac dominovali. „Strave som sa dosiaľ venovala najdlhšie, preto je aj naviac blogov práve o tom,“ zdôvodňuje Mirka. „Tej literatúry bolo dosť, čo som potrebovala prečítať... Máme malé deti a potrebovala som fakty, ako skombinovať jedálničiek, aby bol pre ne výživný. To už máme zabehnuté, no stále si čítam najnovšie dostupné informácie, aby sme boli v obraze. Tak sme sa posunuli aj k inej oblasti. Ale strava bola východisko, je to jeden zo základných pilierov zdravia. Ak som chorá, načo mi je šport, keď nevládzem.
Základom pre zdravý život je strava
To, čo dávame do úst dennodenne a niekoľkokrát, má predsa obrovský vplyv na naše zdravie. Tak, ako tankujeme určitý typ paliva do auta, a nie vodu, piesok či olej. Tam rozumieme, že ak nenatankujeme presne to, čo auto potrebuje, nebude fungovať. Ale pri strave túto spojitosť nevnímame.
Lebo náš organizmus urobí čokoľvek, aby nás do reprodukčného veku udržal pri živote. A potom to začne: kolobeh s chorobami. Štatisticky to jednoducho nepustí. Čísla jednoznačne dokazujú, čím kvalitnejšia strava, tým lepšie zdravie.“
Život nie je len o jedle
... Hoci tam to začalo. Ak však nemáte radi príspevky typu, ako si pripraviť ovsené vločky na sladko a na slano (mimochodom, mne tieto príspevky dali veľa) dnes sa už s manželom posúva aj ďalej: okrem stravy pribúda viac a viac príspevkov o výchove, vzdelávaní, športovaní, medziľudských vzťahoch, minimalizme, ale aj o efektivite a a produktivite. Ja som jej blog zhltla za dva dni s pocitom, že táto žena si zaslúži rešpekt, úctu a Oscara zdravého životného štýlu.
Dozviete sa, či, ako a kedy vôbec vložiť niečo do úst. Jej rady vám všetko o strave prinesú na podnose, ktorý naspäť odnesie kopec starostí. Práve z týchto dôvodov zostavila aj 21-dňový online kurz o tom, aké ľahké je zdravšie sa stravovať. Keď spomenie, že to vôbec neznamená, že sa musí niekto stať vegánom, odľahne mi. „Dali sme tam všetky naše poznatky a skúsenosti,“ upresňuje Mirka. „Čo máme v kuchyni, aké prístroje, čo sa nám osvedčilo, kde a čo nakupujeme, nákupné zoznamy. Keďže máme deti, vieme, že aj keď by mamičky chceli zdravo deťom variť, nevedia, čo a ako skombinovať. A tu to všetko je spolu s receptami (raňajky, polievka, hlavné jedlo, večera, dezert). Takisto sme brali ohľad na všetky možné alergie, ktoré sú dnes bežné. Chceli sme ukázať, že zdravá strava neznamená komplikované, vesmírne potraviny za astronomické sumy, čo sa nedajú zohnať v bežných obchodoch. Skôr naopak, je to jednoduché, rýchle, chutné a veľmi dostupné aj cenovo.“
Deti, budete sa učiť doma...
Bol by to taký „obyčajný“ vegánsky blog, kde nájdete množstvo inšpirujúcich vegánskych koláčikov a šalátikov. Bolo by to jednoducho o tom, ako deťom nedávať mliečne výrobky, vajcia, mäso či cukor. Ale v Mirkinom blogu nie je vegánsky životný štýl to, čo inšpiruje najviac. Inšpiruje komplexná zmena jej osobnosti, manžela Peťa aj celej rodiny, ktorá sa postupne udiala.
Ako keď vyliečite telo a vaša duša zrazu ožije. Veľkým rozhodnutím v rodine – ale zároveň akýmsi logickým dôsledkom ich životného štýlu – je aj nedávať deti do škôlky a vzdelávať ich doma. „Naše rozhodnutie nebolo zo dňa na deň a strava nebola hlavným dôvodom, hoci veľmi podstatným,“ odpovedá Mirka na moju otázku o tom, či sa tak rozhodli najmä kvôli strave. „Zažili sme na vlastnej koži, ako to v škole funguje. To nás doviedlo až k domácemu vzdelávaniu. Chceme to pre naše deti inak. Nerobíme veci pre to, že je to tak nastavené v spoločnosti. Potrebujeme sa s tým stotožniť.“
Je vidieť, že aj táto téma je pre ňu pálčivá. Všetci sa zhodneme na tom, že deti sa od narodenia prirodzene rady učia. Každý sa naučí čítať, písať, počítať. To nie je až také dôležité. Dôležité je však podľa nej to, ako sa to naučia. To, aký systém si dieťa vymyslí, aby sa učivo naučilo. To je to kľúčové k samostatnosti a rozvoji logického myslenia. Tvrdí, že najpodstatnejšie je, že ono samo si vymyslí spôsob učenia. „Nechceme zničiť tú vynaliezavosť u detí,“ dodáva „Chceme z nich mať samostatných, logicky rozmýšľajúcich ľudí. Ako sa takými môžu stať, keď im niekto počas niekoľkých rokov hovorí, čo, ako a kedy majú robiť? V škole ich učíme poslúchať – niekedy nezmyselne – a nerozvíjame v nich samostatnosť.“
Myslím si, že jej zapálenosť by mohla pohnúť viacerými tvorcami školských osnov a pravidiel a musíte uznať, že s vetou, ktorú dodáva, sa nedá nič iné, iba súhlasiť: „Svet sa veľmi rýchlo mení. Ako má škola nachystať deti do sveta s osnovami, ktoré sú desiatky rokov staré? Pritom nik nevie, ako bude svet vyzerať o 10 rokov, keď zo školy vyjdú? Myslím si, že základné vzdelanie by malo byť o tom, čo reálne v živote budeme potrebovať, okrem gramotnosti (čítať, písať, počítať), ako žiť v spoločnosti (vzťahy, riešenie konfliktov) a ako sa starať o seba (strava, pohyb, relax, spánok). Nevieme základnú starostlivosť o ľudské telo, aby sme boli zdraví a vitálni, čo je kľúčové k životu, keďže iné telo na tento život nedostaneme. Ale učia nás, kedy a kde bola bitka pri Moháči? Nikdy som túto informáciu nevyužila.“
Čo na to ostatní? Vnímajú, že sme iní
Keď túto inšpirujúcu ženu počúvam, vŕtajú mi v hlave dve veci. Ako a či vôbec sa jej deti, ktoré musia byť zákonite iné od tých ostatných, zaradených v systéme už od útleho veku, dokážu naplno zaradiť do spoločnosti? A ako vlastne dokázala, že sa jej nikto nestará do života? „To, že sme iní, veľmi vnímajú. Vidia to vlastne všade naokolo, lebo žijeme v spoločnosti, medzi ľuďmi,“ odpovedá na moju prvú otázku. „Deti chodia do krúžkov, kde nie je nik, kto by sa stravoval ako my, alebo bol na domácom vzdelávaní. Najsilnejšie to je vo futbalovom klube.
Ostatné deti sa ich na začiatku pýtali, prečo si nosia vždy svoje jedlo. Hneď ako si to všimli tréneri, vždy našim deťom kúpia vegánske slané či sladké, keď sa objednáva niečo pre celý klub. Aby aj ony mali. Alebo ak má niekto narodeniny, našim kúpia niečo, čo jeme. Je to dojemné. No a svorne mnoho detí závidí, že nechodia do školy. Ale jednou z najdôležitejších vlastností, ktoré deti učíme, je rešpekt. Rešpektovať ostatných a zároveň byť rešpektovaný. Ak to z nich spraví iných ľudí, tak sa pod to s Peťom radi podpíšeme.“
Zároveň však priznáva, že žiť inak nie je najjednoduchšia životná cesta, a tým odpovedá na moju druhú otázku. Vedome sa rozhodla, že chce žiť po svojom a nepremrhať svoju šancu vo výchove detí.
„Možno to ostatní len trpia, možno s tým súhlasia a možno im je to jedno,“ dodáva na záver nášho rozhovoru blogerka, ktorej mantrou je rešpekt k sebe aj druhým – a svojím príkladom sa snaží k tolerancii podnietiť aj ostatných. „Zo začiatku sme si zvykli nosiť svoje jedlo, aby pochopili, že ozaj iné ako rastlinné nejeme a rokmi sa to utriaslo. Ale takisto nenechávam deti niekde, kde viem, že by im rovno dali do ruky rezeň, hneď ako by som zatvorila dvere. Poznámok bolo a niekde stále aj je, ale to nie je môj problém, to je problém toho človeka, ktorého to irituje.“
Sú bio deti zdravšie?
Uhol pohľadu
Predstavte si, že by ste vstávali veľmi skoro, lebo samotný východ slnka by bol pre vás balzamom na dušu. Jedlá z rastlinnej ríše by boli pre vás odmenou, nie trestom. Pohyb by ste milovali tak, že by ste ho potrebovali denne. A tešili by ste sa, že ste doma s deťmi 24 hodín, lebo by ste cítili, že toto je vaša „pominuteľná“ príležitosť naplno sa z nich tešiť a ovplyvňovať ich. Je to všetko vlastne len uhol pohľadu. Je to zmena, ktorú treba robiť po malých krôčikoch k obrovským výsledkom.
Mirka Janigová vás k tomu môže inšpirovať, ale i doviesť. Je to žena, ktorá zmeny vo svojom živote víta a podnecuje ich aj u ostatných. Som jej veľmi vďačná za to, že si svoje malé-veľké zmeny nenechala iba pre seba.