HOMESCHOOLING: Keď sú mamy najlepšie učiteľky

Alexandra Okálová | 23. Sep 2019
HOMESCHOOLING: Keď sú mamy najlepšie učiteľky

Ostať s dieťaťom doma a byť mu učiteľom? Ešte donedávna som si myslela, že niečo také náš školský systém nepovoľuje a nemôže to fungovať. A ono je to naopak. Navyše, detí v domácom vzdelávaní stále pribúda.

Čo je to homeschooling

Domáce vzdelávanie alebo homeschooling je alternatívnym spôsobom vzdelávania – dieťa nenavštevuje školu na dennej báze, ale učí sa s rodičom pod dohľadom garanta v domácom prostredí. Do školy chodí len na polročné a koncoročné preskúšanie. Zažiadať oň môže ktorýkoľvek rodič predškoláka, ktorý dosiahol vek pre zápis do základnej školy alebo rodič žiaka, ktorému zdravotný stav neumožňuje chodiť do školy. Homeschooling je na Slovensku povolený od roku 2008.

Ako homeschooling funguje

Ak chcete svoje deti učiť doma, potrebujete garanta, teda niekoho, kto má vyštudovanú pedagogiku pre 1. – 4. ročník a mal by úzko komunikovať s rodičom a dieťaťom pri procese učenia. Rodič dostane osnovy a knihy z kmeňovej školy, na ktorú patrí alebo na ktorú je dieťa zapísané. Preberá všetko ako ostatní žiaci, ktorí študujú denne, ale metodiku preberá od garanta.

V polroku a na konci roka ide na preskúšanie, podobne, ako je to pri individuálnom študijnom pláne. Toto je však na Slovensku dovolené len po 4. ročník.  Ak chce rodič s dieťaťom v domácom vzdelávaní pokračovať, môže si podať žiadosť do Čiech o zahraničné vzdelávanie, pretože tam je domáce vzdelávanie povolené aj na druhom stupni.

V Čechách je vo všeobecnosti vzdelávací systém benevolentnejší. Ak chcete dieťa vzdelávať doma, nepotrebujete ani garanta, stačí vám predložiť maturitné vysvedčenie. Na druhom stupni stačí vysokoškolské vzdelanie (akékoľvek). Na Slovensku je potom potrebné okrem komisionálnych skúšok ešte absolvovať aj rozdielové skúšky.  

Kam sa podáva žiadosť, ak chcete dieťa učiť doma?

Žiadosť o povolenie individuálneho vzdelávania sa podáva písomne na kmeňovej škole, do ktorej bol žiak prijatý a rozhoduje o nej riaditeľ školy. K žiadosti musíte doložiť aj kópiu vysokoškolského diplomu vášho garanta. Viac informácií nájdete na www.domacaskola.sk.

6 dôvodov, prečo začať s domácim vzdelávaním

1. Stanete sa slobodnými. Vy, aj vaše deti. Ak máte dobrý plán, postačia vám aj 2 hodiny učenia denne. Dôležité je naučiť sa predpísané učivo do stanoveného termínu, ale akým spôsobom a kedy, to je vo vašej réžii.

2. Porastiete spolu so svojím dieťaťom. Vy mu pomôžete objavovať jeho talent a zároveň v sebe opäť prebudíte dávno zabudnuté schopnosti.

3. Utužíte svoje rodinné väzby. Psychológovia si všimli, že rodiny, v ktorých sa praktizuje domáce vzdelávanie, bývajú súdržnejšie. 

4. Dáte svojim deťom prirodzenú „školu života”. Pre deti nie sú dôležité len teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti, ako je varenie, pranie, žehlenie, šitie, účtovníctvo, domáce opravy. Čo sa v detstve naučíš, v dospelosti akoby si našiel.

5. Učenie prebieha spôsobom, ktorý je pre deti zábavný a podporuje ich záujmy. Využíva vo veľkom počítačové technológie, rôzne aplikácie, online programy, deti môžu sledovať prednášky cez skype, blogy a prezentácie. Na druhej strane sa veľa učia v prírode, na reálnych príkladoch, čo je najprirodzenejší spôsob. 

Príbeh mamy, ktorá učí svoje deti doma

Mária Rašková je fotografka a mama troch detí: Karin (11), Šimona (9) a Andreja (4), ktorá si vedie svoj vlastný blog o alternatívnom vzdelávaní (www.maminzapisnik.sk) a pre homeschooling sa rozhodla po tom, čo sa jej dcéra Karin po nástupe na základnú školu začala na vyučovaní nudiť.

„Čím ďalej tým viac som videla, že je čoraz smutnejšia, uzatvárala sa do seba, často bývala podráždená a nepokojná. Bolo mi jej ľúto, ale nevedela som, čo robiť. V zime potom ochorela a kým sa doma liečila, všimla som si, že jej učenie ide rýchlejšie a je pri ňom pokojnejšia. V tom istom období sa mi náhodou dostalo do uší, že existuje možnosť individuálneho vzdelávania aj u nás, na Slovensku. Naštudovala som si zákon a dohodli sme sa, že to skúsime.

Keďže som mala prácu, ktorú som už aj tak robila z domu, nemala som v podstate žiadne prekážky sa do domáceho vzdelávania pustiť aj hneď. Spočiatku sme si povedali, že to skúsime od druhého polroka a uvidíme, medzitým budeme hľadať inú, alternatívnejšiu školu. No za ten polrok sa nám domáce vzdelávanie zapáčilo, a okrem toho sme zistili, že žiadna alternatívna škola v našom meste neexistuje. Tak sme ostali doma. Medzitým nám pribudol ďalší člen rodiny, prostredný syn sa tiež dostal do školského veku, no do školy už nenastúpil, rovno sa začal učiť doma. Fungujeme takto šiesty rok,“ vraví Majka. 

homeschooling

Keďže pred šiestimi rokmi sa o domácom vzdelávaní nehovorilo a na celom Slovensku bola len hŕstka takýchto detí, pre okolie bolo toto naše rozhodnutie šokujúce. Rodina naše nadšenie nezdieľala, mnohí sa obávali, čo to prinesie. Vždy, keď je niečo nové, tak to prináša strach z neznámeho. Ja sama som nevedela, do čoho presne ideme, takže to aj chápem, no bolo mi ľúto, že sa nám dostávalo prevažne negatívnej odozvy. Dnes si už ľudia v našom okolí zvykli, vidia, že sme celkom normálni. Pre nás to bolo v danej situácii najvhodnejšie riešenie a som zaň vďačná".  

Homeschooling nie je pre každého

Domáce vzdelávanie nie je pre všetky deti, ale to ani škola. Aspoň nie tá klasická, kde deti celé dni presedia v laviciach a nemajú veľmi možnosť sa hýbať, skúmať, spoznávať rukami a učivo si zažiť. Áno, môžeme povedať, že veď sa to dá prežiť, aj my sme chodili do školy a sme tu. Ale s týmto prístupom by sa veci nikdy nemenili. Nemôžeme poprieť, že doba sa vyvíja, ľudstvo tiež. Len škola uviazla niekde v časoch Márie Terézie a nie a nie sa pohnúť z miesta. Možnosť voľby prináša mnohé výhody.

Ako si môžem vybrať, čo si oblečiem, čo budem jesť a aké auto si kúpim, mali by aj deti mať možnosť si vybrať, či sa chcú učiť viac v prírode, dvojjazyčne od prvého ročníka či s Montessori pomôckami. Dnes nie je hlavnou úlohou školy šíriť medzi obyčajný ľudom gramotnosť, ako tomu bolo v čase zavedenia školskej dochádzky. Len vedieť čítať a písať dnes nestačí. Preto by aj škola mala reflektovať potreby doby a najmä, potreby detí.

Deti sú prirodzene zvedavé

Mamičky to určite poznajú, keď sa pri prechádzke trojročné dieťa vypytuje, čo sú to za znaky na ŠPZ áut či na nápisoch v obchodoch. Má v sebe prirodzenú zvedavosť, svoje okolie si všíma, a keď v ňom rozlúšti znaky, ktoré ho zaujali, úplne žiari nadšením. No keď sa dostane do školy a už to má nariadené, povinne, každý deň, dookola, len predpísané písmená šlabikára, postupne stráca svoju vnútornú motiváciu.

Prichádza do stavu, keď už len čaká, čo mu bude nariadené sa učiť a nechce už samo od seba robiť nič, čo by mu nebolo prikázané. Jeho vlastná zvedavosť ide do úzadia, lebo pochopí, že dôležitejšie je to, čo je povedané v škole. „V domácom vzdelávaní som si dala za cieľ udržať v deťoch ich prirodzenú zvedavosť čo najdlhšie. Pretože cieľom pri nácviku čítania je to, aby dieťa vedelo čítať a čítať aj chcelo, šlabikár je iba prostriedok. No ak mi tento prostriedok nefunguje a lepšie to ide s detskou knihou, záleží na tom, či sa dieťa naučilo čítať vďaka šlabikáru? Môj syn Šimon, ktorý do školy nikdy nechodil, sa naučil čítať vďaka knihe o dinosauroch. Dnes číta takým tempom, že mi to málokto verí. No zo všetkých prečítaných kníh vie prerozprávať aj obsah, takže je jasné, že prečítanému aj porozumel,“ hovorí mama Mária Rašková.

Správna motivácia je potrebná

„Šimon mal problém s grafomotorikou. Nechcelo sa mu písať. Nevidel v tom význam. Napokon sme sa začali rozprávať o pravekých ľuďoch, aký obrovský objav a zmenu života im prinieslo, keď si dokázali svoje myšlienky aj zapísať, ako objav písma zmenil celú históriu, pretože vďaka zapísaným textom dnes oveľa viac vieme o kultúrach, ktoré písmo používali.  Hovorili sme o klinovom písme na hlinených tabuľkách v Mezopotámii a hieroglyfoch starého Egypta. Vtedy to Šimonovi docvaklo, odrazu sám chcel byť súčasťou histórie, chcel vedieť zapísať svoje myšlienky pre budúce generácie, chcel zanechať odkaz. A začal písať!“ 

Rešpekt neznamená mať strach

Možno niektorí budú namietať, že dieťa, ktoré nechodí do školy, ale učí ho doma rodič, nebude rešpektovať autority. To je však mýtus. Je to najmä o rodičovi. Moje deti sa stretávajú s množstvom dospelých ľudí, takže vnímať dospelého a adekvátne sa k nemu správať, je pre ne prirodzené. Byť slušný a mať rešpekt však nie je to isté, ako niekoho sa báť. Toto sa niekedy zamieňa. Ja považujem za dobré znamenie, že sa deti pred učiteľmi netrasú, ale považujú ich za osoby, ktoré dohliadajú na úroveň ich vzdelávania, vedia sa k nim správať, ale nemajú dôvod k prílišnému strachu. 

Homeschooling je nápor na rodinný rozpočet?

Homeschooling má aj svoje úskalia, ako každá forma vzdelávania, a tou sú financie.

Ak jeden z rodičov nepracuje, je to nápor na rodinný rozpočet, pretože druhý príjem chýba. Pokiaľ si rodičia dokážu nájsť spôsob, ako skĺbiť prácu a domáce vyučovanie, je to však možné. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: