MEDZI MAMAMI: Pomóc, ide svokra!

Alžbeta Řeháková | 25. Jan 2019
MEDZI MAMAMI: Pomóc, ide svokra!

Jeden vtip vraví, že najlepšia svokra je 400 kilometrov ďaleko. Niektoré z vás by ho vyhlásili za povinnosť a podpísali, iné na svokru nedajú dopustiť. Aké skúsenosti majú naše čitateľky? Bojujú so svokrami alebo nie?

Niekedy môže byť svokra aj trošku únavná a bez záujmu o vnúčatá...

Janka zažíva to, čo mnohé z vás – jej svokra sa veľmi zmenila po manželovom odchode. Z atraktívnej a aktívnej starkej sa stala usadlá a spomalená babka.

„Svokra sa hrozne zmenila, odkedy svokor zomrel. Je na nás až chorobne závislá. Musíme ju voziť po lekároch, vybavovať za ňu veci, nakupujeme jej. Na jednej strane je to absolútne v poriadku, má svoj vek, je to mama môjho manžela, tiež by som to robila pre svojich rodičov... Len mám pocit, že to občas preháňa. Navyše, na stretnutia so svojimi kamarátkami chodí úplne bez problémov sama.

A čo ma už úplne vytáča, keď jej začneme hovoriť o tom, čo je s deťmi, či majú nejaký problém a podobne, niekedy nás ani nenechá dopovedať a pokračuje o sebe a svojich starostiach. Akoby nás vôbec nevnímala!

Hrozím sa toho, že by sme k nej mali ísť bývať... Je milá, občas sa s ňou dobre sedí pri kávičke, ale niekedy je strašne, ale strašne otravná a vyčerpávajúca. A úplná kríza je, keď zavolá nejakú totálnu hovadinu po desiatej večer. Muž sa zľakne, že jej niečo je a ona mu len volá, aby si zapol „Četko“, lebo tam ide dobrý dokument.“ 

Lucia by privítala, keby matka jej manžela prejavila o vnúčatá aspoň trochu záujmu. Absolútne sa vymyká predstave usmievavej sivovlasej babičky, ktorej jedinou životnou radosťou je napiecť poriadny plech posúchov svojim vnúčatám. Je to, skrátka, skrz na skrz moderná stará matka:

„Naša babina je z tých mega aktívnych. Univerzita tretieho veku, angličtina, pilates, čo je fajn, akurát, keď deti ochorejú, nemôže prísť, pretože by „vynechala prednášku“ alebo ide s „kočkami na relax víkend“. Viete si predstaviť, ako zbožňujem, keď ma potom poučuje o tom, že je dôležité aj vypnúť, venovať sa manželovi, aj sebe, aby mi neušiel za inou. Vtedy na mňa veľavýznamne pozrie a ja mám chuť zarevať – Keby si niekedy, ty sebecká krava, videla aj niekoho iného ako seba a pomohla mi, možno by som nemala monokle pod očami a mohla by som sa „venovať“ sebe alebo tvojmu synovi.

Lenže som zbabelec a tak sa len rezignovane usmejem a pritakám jej. Apropo, darčeky – tie jej tiež zabezpečujem ja. Vraj viem lepšie, čo by deti potrebovali. Figu, nechce sa jej s tým zapodievať. Ale smotánku si potom zlízať, keď deti idú z kože vyskočiť, to hej. Škoda, že za to nie je ani hlúpe ďakujem, si fajn, že si to vybavila...“ 

Občas so svokrou regulérne bojujeme...

Petra vie svoje o tom, aké to je, ak vediete so svojou svokrou tichú vojnu. Rozumejú si, či skôr tolerujú sa len naoko. Ich vzťahy sú takmer ako zo zlého filmu... „So svokrou sme si neboli sympatické už od nášho zoznámenia, takže som tušila, že to s ňou nebude jednoduché. Krátko po svadbe mi nezabudla vmietnuť do tváre, že si aj tak myslí, že pre Davida je vhodnejšia iná slečna, z lepšej rodiny.

Môj otec síce má prosperujúcu firmu a ja som mala viac ako slušné zázemie, ale keď zistila, že je iba obyčajným elektrikárom, úplne otočila. Časom z toho vznikla tichá vojna. Od drobností, keď ma svokra skúša, či viem, kam sa dáva dezertná lyžička, cez poznámky, že domácnosť majiteľa úspešnej firmy by mala byť non-stop pripravená na návštevu, prečo hento a toto, až po okaté informovanie môjho muža, že tá alebo oná je už rozvedená, a teda voľná.

Alebo ideme na ples – keď sme samy, tak si ma premeria od hlavy po päty a utrúsi poznámku, že si myslela, že ideme na ples a nie na hasičskú zábavu. Keď ma minule svokor opäť raz vychválil pri rodinnom obede, hoci sa dovtedy „čgala“, zložila príbor, že už nebude. Pre ňu to vraj bolo ťažké, je predsa len zvyknutá na delikátnejšiu kuchyňu... Ale nebojte sa, ani ja jej neostávam nič dlžná.

Keď viem, že načúva môj rozhovor s kamarátkou, kvetnato jej opisujem, ako ma balil bývalý, alebo naschvál urobím nejaký drobný trapas, ak sme u nich na oslave a je tam niekto „dôležitý“. To ju štve zo všetkého najviac – byť strápnená... Len si vravím, aké by to bolo fajn, mať babku, ktorá by sa obyčajne tešila, že sme a neriešila, či mám vyleštené okná alebo nie.

svokra

Pravidelné vyťahovanie špinavej bielizne, hádky, vydieranie...

To je častý program návštevy svokry v Ivaninej domácnosti, a preto ani nemá veľmi chuť volať ju k nim a žiadať o akúkoľvek pomoc.

„Úplne mi stačia rodinné sviatky a oslavy, tie sú, totiž, v tejto rodine povinné. Vždy však viem, ako sa to skončí. Buď vyvolá konflikt pripitá svokra alebo svokor. Ak sa oni držia, tak „špičkujú“ a provokujú môjho muža alebo švagrinú, takže vypenia a hádka sa strhne tak či tak. Niekedy si myslím, že sa v tom vyžívajú. Musí byť nejaké „drámo“, aby sa oslava rátala. Ja mám z toho akurát riadne kŕče v bruchu už pred oslavou. Len striehnem, čo tentokrát bude spúšťačom. „Dokonalá“ rodinná idylka...“

Renáta prišla o mamu v 20-ke, takže veľmi túžila mať so svokrou pekný vzťah. Ona si však stále drží akýsi odstup. A to už vyskúšala takmer všetko, čo by vám mohlo napadnúť urobiť, aby ste sa k niekomu priblížili.

„Veľmi som chcela, aby sme si so svokrou rozumeli. Videla som, že má s mojím manželom i jeho sestrou veľmi pekný, úprimný vzťah a túžila som po ňom tiež. Keď sme spolu iba chodili, jej rezervovanosť som chápala, ale aj po svadbe? Napríklad – stále si so mnou vyká. Keď k nám prišla a zistila, že manžel ešte nie je doma, ani nešla ďalej – vraj si ide čosi vybaviť. OK, vravím si, ale zistila som, že v skutočnosti bola v neďalekej kaviarni... Chápete to?

Po poznámke (keď som čosi zabudla/neurobila), že sa nečuduje, veď som z neúplnej rodiny, som to s ňou vzdala. Mimochodom, mama odišla, keď som mala dvadsať, nie dva... Nikdy jej nebudem dosť dobrá, stále si bude držať odstup. Vždy to bude jej syn a jeho žena, tá, ktorú musí akceptovať, hoci nerada...“

Niekedy svoju svokru nevieme doceniť...

Lucia je opačný extrém, jej svokra je vlastne ideál, ale ona cíti, že svoj vzťah k nej iba hrá. Po jej slovách si možno tiež poviete to, čo jej nedávno povedala kamarátka – Ty sa úplne rúhaš, že svojej svokre ruky, nohy nebozkávaš. Čo ja by som za takú svokru dala! Ona to však nedokáže.

Svokra jej je úplne ľahostajná a sama vlastne nevie prečo... „Popravde, vôbec neviem, prečo to tak je, ale mám k svokre veľmi vlažný vzťah. Niekedy ma to dosť mrzí, lebo sa hrozne snaží, istú dobu až priveľmi, ale asi už pochopila, že tej jej pozitívnej aktivity bolo na mňa priveľa. Áno, pomôže mi, keď potrebujem. Ak máme s mužom problém, pridá sa na moju stranu. O

 deti sa postará kedykoľvek je to nutné. Vždy sa vopred ohlási. Keď to tak hovorím, fakt je to dokonalé. Ona je fajn, ale ja si s ňou absolútne nemám čo povedať. Otravuje ma hovoriť s ňou o počasí a dianí v poslednej telenovele. Niekedy ma irituje len svojou prítomnosťou, hlavne, keď začne ohovárať susedy, s ktorými inak kávičkuje a pravidelne chodí na trhy do Poľska. Som rada, že mi pomáha, ale viac fakt nepotrebujem...“

Aj zlý začiatok môže znamenať dobrý koniec

Keď sa Mirka nasťahovala do spoločnej domácnosti so svokrou bola zúfalá. Liezlo jej na nervy, ako sa o nich starala. Chvíľami mala pocit, že jej je plný dom a oni nemajú ani chvíľu na seba s manželom. A tak pravidelne unikala – nevynechala žiadne firemné školenie, vymýšľala aktivity s kamoškami, „musela“ ísť pomáhať domov k rodičom. Potom však prišli deti a možností úniku nebolo.

Časom, dokonca, prišla v jej vnímaní svokry zmena: „Keď sa nám narodili dvojčatá, nevedela som, kde mi hlava stojí. Odrazu mi svokra, ktorá navarila, upratala, nakúpila, vôbec neprekážala. Práve naopak. Bola to úžasná pomoc. Čoraz viac som si uvedomovala, že bez nej by som to nedala. S dvomi deťmi, popôrodnou depresiou, ktorá trvala asi rok, nemožné...

V duchu som sa jej tisíckrát ospravedlnila. A keď mi priznala, že sa tak veľmi snažila preto, lebo jej svokra ju skôr týrala, ospravedlnila som sa jej naozaj. Dnes máme veľmi pekný vzťah. Doslova na nás platí – zlý začiatok dobrý koniec.“

Dajme svokrám šancu!
Prečítajte si tiež:

Dajme svokrám šancu! 

Zuzana mala spočiatku so svojou svokrou dobrý vzťah

Bola jej sympatická a myslela si, že náklonnosť je obojstranná. Až kým sa nedozvedela, že za jej chrbtom tvrdí niečo iné. „Myslela som si, že máme so svokrou fajn vzťah. To sa zmenilo, keď som sa dozvedela, že za mojím chrbtom ľuďom naznačuje, že predošlá partnerka môjho muža bola lepšia.

Nemyslí si, že som dobrá gazdiná, ale tak čo už, keď sa nám „zadarilo“ a museli sme sa vziať. Zobrala som to ako fakt a zariadila sa po svojom. Nie som na ňu nepríjemná, ale ani som sa jej nesnažím zapáčiť. Je to celkom oslobodzujúce. Neriešim, čo si o mne, či mojej domácnosti myslí. Nemáme najhorší vzťah, myslím si, že pochopila, že naozaj ľúbim jej syna a som schopná postarať sa o jej synáčika i dve vnúčatá. Pokiaľ sú u nás, tak slovami chvály nešetrí... Pre pokoj v rodine sa jej to snažím veriť.“

Čo by ste svojej svokre najviac vyčítali? 

  • Až 75 % žien si myslí, že mohli svojich synov naučiť variť a základné domáce práce.
  • 5 % je presvedčených, že ich mohli naučiť robiť a vnímať viac vecí naraz.
  • 13 % by si želalo, aby sa zmierili s tým, že v živote ich jediného syna je iná žena a je úplne normálne, ak je (a zostane) na piedestáli ona.
  • 7 % prekáža, ako hodnotí ich domácnosť. 

Keď ja raz budem svokra... 

Na otázku, akou svokrou by súčasné mamy chceli byť, odpovedali veľmi variabilne. Ich túžby sú od tých najdokonalejších svokier až po tie, ktoré by mohli hravo konkurovať Jane Fondovej z filmu Diabolská svokra: 

Pomáhajúcou, ak budú mojej vnúčatá choré, budem tu pre ne.“

„Tolerantnou – nebudem riešiť, čo majú moje dospelé deti v skriniach, ako vychovávajú svoje deti...“

„Otvorenou, ak budú mladí chcieť počuť môj názor, tak im ho poviem, ak nie, nechám si ho pre seba.“ 

„Hroznou, viem, že mi moja budúca nevesta bude prekážať, lebo mojim chlapcom rozumiem najlepšie... Už teraz ju ľutujem...“

„Rozhodne nebudem darovať zbytočné kraviny, ktoré od niekoho dostanem (alebo možno áno, ak bude moja nevesta harpya).“

„Konečne si to vychutnám a budem buzerovať JA!“ 

Sviatočnou, rozhodne mi stačí starostlivosť o vlastné deti. Na mňa sa tiež všetci vybodli, takže ja si dôchodok vychutnám.“

Ak by mohlo niečo napraviť váš pošramotený vzťah so svokrou, čo by to bolo? 

  • Až 60 % opýtaných je presvedčených, že by pomohlo, ak by sa svokra odsťahovala. A kam? Od frekventovaných odpovedí typu minimálne 200 kilometrov, aby u nás nemohla byť nasáčkovaná trikrát do týždňa, sa objavili aj miesta ako severný pól, susedný štát či Mesiac... 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: