Výber MENA pre naše dieťa: Hlavolam pre SVOKRU
Aj vy stojíte pred otázkou, aké meno dať vášmu pokladíku, ktorý sa už onedlho prihlási na svet?
Mnohí z rodičov majú meno pre svoje dieťa vybraté už v riadnom predstihu, poniektoré šikulky majú jasno už pred počatím. My s manželom patríme k tým, čo si väčšinu vecí nechávajú na poslednú chvíľu, preto téma "meno" bola prvé mesiace tehotenstva tabu. Niežeby sme si mysleli, že skorým výberom mena privodíme na dieťatko nejaké nešťastie, počula som i o takej povere. Proste sme raz takí.
Vyberáte meno pre svoje bábätko?
"Ako sa bude volať?“
Moje bruško začalo byť asi v 5. mesiaci neprehliadnuteľné a zo všadiaľ sa ozývali otázky typu: "Už viete, čo to bude? A ako sa bude volať?“ Vtedy sme konečne usúdili, že je načase začať sa zaoberať aj touto témou.
S manželom sme vyberali už po druhýkrát, prvý syn sa volá Matej. Možno sme pre niekoho nemoderní a bez fantázie, ale i tak sme zostali (až na pár výnimiek) verní "slovenskej klasike".
Už z tohto prvého výberu nám zopár mien v rukáve zostalo, zhodli sme sa na mene Filip, Marek, Andrej, Ondrej, Timotej a Adam.
Pohlavie dieťatka som sa ešte nedozvedela aj napriek viacerým snahám - raz bolo dieťatko zle otočené, potom to nebolo na 100% isté a keď som sa spýtala naposledy, zasa bolo otočené tak, že sa nedalo nič vidieť. Vzdala som to, až taká zvedavá nie som, najdôležitejšie je, aby bolo dieťatko zdravé.
Z dievčenských mien sa nám páčilo toho oveľa viac, museli sme veľký počet riadne okresať. S tým nám výdatne pomohla rodina, nakoniec sme boli radi, že máme vôbec z čoho vyberať. Jednej babke sa nepáčilo to, druhej zasa tamto meno. Ale ako najlepší okresávač počtu mien sa ukázala svokra.
Keď raz JA budem SVOKRA..
Hlavolam pre svokru
K nášmu dlhšiemu priezvisku sa vraj dlhé meno nehodí, preto zo zoznamu vhodných kanditátov vypadla Kristínka, Katarína a Dominika. Lucia, Zuzana a Lenka sú príliš obyčajné a Sára - to je čo za meno? Tak sa vraj volala jedna škrata z jej obľúbenej telenovely.
Keby spomenieme meno Nela, ktovie, čo by povedala? Pamätáte si reklamu na detské mydlo a malé dievčatko Nelinka? Obaja sme sa s manželom do toho mena vtedy zamilovali, to sme ešte neboli ani manželia. Meno Ema ponechala bez komentára.
Náš zoznam chlapčenských mien by tiež dokázala riadne preriediť, napr. Filipko - tak sa volá susedkin vypĺznutý pes, Andrej a Ondrej sú také obyčajné, nemoderné, koľkí pupkatí chlapi v krčme sa tak volajú, Marek už majú zajednané švagrovci a Adamko - to by šlo. Aspoň to jedno nám nesprotivila, lebo by sme museli začať listovať v kalendári odznova.
Meno Timotej okomentovala: "To nemyslíte vážne, dedo si kupuje taký šampón!“
Vypočuli sme si všetky pripomienky s tým, že nás nikto neprinúti riadiť sa podľa nich...
Ale predsa len ma tie svokrine komentáre ovplyvnili, na meno Filip som už aj ja hľadela ako na meno pre psíka, pri menách Andrej a Ondrej sa mi vybavili nie veľmi "fešní" chlapi v dedine... Zrejme mám v sebe kus rebela, niečo mi našepkávalo nedať na svokrine pripomienky a úplne ich odignorovať, ba čo viac, urobiť niečo natruc - napríklad menom Servác alebo Cecília. Tým by som zrejme ublížila len dieťatku, ono s tým menom bude musieť žiť celý život, nechcela by som, aby bolo terčom neskorších výsmechov.
Čo je zlé na mene Sára alebo Timko? Čo tam po tom, že sa tak volá nejaký hlúpy šampón alebo argentínska herečka... Tieto myšlienky som však nedotiahla do konca.
Pôrod nás zaskočil skôr..
Keďže pôrod prišiel trošku skôr a náš príchod do pôrodnice bol tiež dosť chaotický, tému výber mena sme ešte nemali uzavretú. Keď mi sestrička asi o hodinu ukázala krásneho zdravého chlapčeka, otázkou: "Aké meno dávate svojmu synčekovi?“ ma dosť zaskočila. Aj keď to bolo zrejme dosť trápne, poprosila som ju o chvíľku strpenia a zavolala som manželovi.
A uhádnete, kto bol v jeho blízkosti? Svokra – tak znie správna odpoveď. Rebelstvo ozývajúce sa vo mne nemalo šancu sa uplatniť, o mene bolo rozhodnuté - Adam.
Prekvapenie po pôrode: Dcérka menom Adam...
Asi si ťukáte po čele, prečo sme jej dovolili, aby nám do toho "kecala". Na to by som ťažko hľadala odpoveď, nič zlé sa vlastne nestalo, len sme sa cítili trošku obmedzovaní - ale možno nie sme jediní a poznáte to aj z vlastnej skúsenosti.
Jedno viem isto: keby sa nám ešte niekedy "zadarí" a budeme stáť opäť pred touto otázkou, jediný, kto bude nosiť meno budúceho človiečika v hlave, budem ja a môj muž.
