Skutočný príbeh: Svokra sa mi nasťahovala do bytu

Redakcia | 2. január 2019
Skutočný príbeh: Svokra sa mi nasťahovala do bytu

Chybu som urobila hneď na začiatku. Dala som jej kľúče od nášho bytu.

Keď sme sa s Milošom zobrali a ešte nemali deti, často sme cestovali na víkendy preč  s kamarátmi, alebo na turistiku, v lete na dovolenky. Vtedy nám Milošova mama strážila byt, polievala kvety a všetky veci okolo toho. Priznám sa, vyhovovalo mi to, že prídem a mám upratané, navarené na celý týždeň. Nejako som jej prílišnú ochotu neriešila.

Keď je svokra až príliš nápomocná

Po roku a pol sa nám narodil syn. Svokruša sa opäť osvedčila, ako nápomocná a ochotná. Ja mamu nemám, tak som jej pomoc veľmi ocenila, aj keď to zašlo až tak ďaleko, že sa chcela nasťahovať do vedľajšieho bytu, ktorý bol na predaj. To sa našťastie nezrealizovalo.

Pri pomoci s malým mi pomaly, ale isto, začala liezť na nervy. Všetko vedela lepšie, od kočíkovania až po uspávanie a „výchovu“. Veľmi neochotne prijala, ak sme jej  s mužom naznačili, že by sme radi išli niekam s malým sami, alebo, že víkend si chceme užiť len my traja.   

Svokor mal svoju partiu rybárov a ona sa doma nudila, tak mala nás ako svoj druhý domov, len pomaly nám to začalo prekážať. Aj Miloš jej naznačil, že si vieme poradiť aj sami, ale nerešpektovala naše súkromie.

Svokra nerešpektuje naše súkromie

Koľkokrát sa mi stalo, že v čase mojej neprítomnosti, keď som s malým išla k lekárke, som našla doma prehodené veci v skriniach, lebo ona ich zoradila „lepšie“. Detto chladnička. Zaniesla nám obed(o ktorý ju nikto nežiadal) a pritom stihla otvoriť poštu a poštopkať ponožky, ktoré som mala vyradené na vyhodenie pre koši.  

Naozaj si ceníme jej ochotu a pomoc, ale narušila našu rodinu a súkromie. Miloš sa s ňou na túto tému rozpráva opatrne, lebo obaja vieme, že nám veľmi pomáha. Ale rovnako obaja máme aj pocit, že je jej u nás priveľa. 

Rozmýšľam o tom, ako ju požiadať, aby vrátila kľúče od bytu. Je tak zvyknutá chodiť k nám kedykoľvek, že jej to ani nepríde divné, alebo obťažujúce. Mám pri nej pocit, že nezvládam domácnosť, ani malého tak, akoby sa malo. Vie všetko lepšie, ako mi láskavo naznačí a ochotne moje „chyby“  napraví. Už som z toho na nervy.

Miloš je našťastie na mojej strane, ak by nebol, asi mi z toho šibne. Dúfam, že to obaja nejako vyriešime a svokra nájde správnu mieru pomoci. Obrátili sme sa aj na Milošovho otca, ktorému môj muž prehovoril do duše, aby ju viac brával so sebou  a venoval sa jej. Sľúbil, že ju "zamestná", aby trochu upustila od svojej "starostivosti" o nás...

Vaša čitateľka Lucia Si.

Napíšte nám o svojom živote. Inšpirujte ostané mamičky, poraďte sa s nimi, zdieľajte s nami svoju radosť či trápenie. Píšte na: koscelnikova@orbisin.sk

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: