Zo života manželky: Chýba mi neha
Keď mu poviem: „Cítim sa sama“, len niečo zašomre, obráti moje slová na žart, alebo sa zasmeje: „Čo zas riešiš... "
Na Vianoce to bolo presne 14 rokov, čo sme spolu. Vstúpila medzi nás rutina. Také obyčajné dni, deti, rodina, povinnosti, práca. „Čo zas riešiš“, hovorí mi môj muž, keď mu naznačím, že...
Zo života: Fľašky sú vyhodené, musím začať žiť
Chýba mi jeho neha
Riešim to, že mi chýba jeho neha. Také náhodné pohladkania a bozky, objatia, keď som nervózna, alebo hysterická a povzbudenie dotykom, keď ma niečo trápi. Tak to bolo, keď sme spolu začínali. Všímali sme si jeden druhého a urobili všetko preto, aby sme sa cítil lepšie. Boli sme pre seba najdôležitejší.
Môj muž je dobrý otec. Svojich synov miluje a myslím, teda viem, že aj mňa. Nevera sa u nás doma nikdy neskloňovala ani v jednom, ani v druhom prípade. Je však pravda, že po rokoch sme sa odcudzili ako partneri. Nemyslím v sexe (aj keď viete, ako to je pri dvoch deťoch), ale tak všeobecne. Akoby, keď nás potrebujú naše deti, nepotrebovali sme seba.
Partneri prestávajú byť nežní?
Viem, že to nie je len môj problém, často sa o tom rozprávame s kamarátkami. Akoby muži prestávali byť nežní na svoje manželky a všetku svoju nehu (ak ju v sebe majú)! dávajú deťom, alebo ju nepovažujú za potrebnú prejaviť.
Keď čítam o tom, ako sa s partnerom POROZPRÁVAJTE, tak mi to už lezie z uší. Veď sa rozprávam, hovorím mu a aj keď sa chvíľu snaží, potom to opäť zbehne do rutiny. Rozmýšľam o to, či to nebude v nás, ženách, že po rokoch, keď sme všetku svoju lásku dali deťom, keď boli maličké, partneri si akoby odvykli od toho, že aj ich potrebujeme. Že potrebujeme aj ich pohladkania a nehu. Že máme potrebu obnoviť náš vzťah a vrátiť do obdobia „pred“ deťmi.
Žena doma: Môj milý muž, už nie som tá žena, ktorú si si vzal
Predsavzatie na tento rok: Vrátim si manžela
Dávam si to ako záväzok do ďalšieho roka: VRÁTIŤ SI manžela. Píšem o tom aj vám, lebo viem, že mnohé z nás, mám, s týmto vo svojich vzťahoch bojujú.
Lenka Z.