Žena doma: Môj milý muž, už nie som tá žena, ktorú si si vzal
Stále sa vedľa teba prebúdzam a ty sa na mňa občas zadívaš a hľadáš tú ženu, ktorú si si vzal. Viem to. Zmenili sme sa. Aj ty aj ja.
Mám pár vrások, z ktorých môžeš čítať prebdené noci a naše nezhody. Môžeš z nich čítať aj šťastné dni, keď sme sa smiali na našich deťoch a ich nápadoch. Môžeš z nich vytušiť moje smútky a skúsiť ich milovať. Moja tvár je mojim životom. Si v nej aj TY.
Žena doma: Som lenivá mama
Moje telo je mäkšie, poddajnejšie, láskavejšie
Naše deti sa ku mne túlia a ja im ponúkam svoje objatie, do ktorého sa môžu skryť, keď sa im nedarí. Sú vo mne odkedy prišli na tento svet ako fazuľky a budú navždy. Moje telo je plné nehy aj pre teba. Stvorili sme život, vdýchol si mi lásku a tá je stále vo mne. Moje prsia, boky, zadok, ruky. Všetko som to stále ja, rozdaná pre vás.
Tak si mal rád moje nápady a prekvapenia. Je ich menej pre teba
Viem. Náš čas delíme medzi deti. Aj keď sme spolu sami, sú medzi nami. Bavíme sa o nich, počujeme ich, plánujeme ich život a naše miesto v ňom. Nosíme ich v hlave, aj keď sme iba jeden pre druhého. Stali sa našou súčasťou a zmenili naše potreby. Milujem tie chvíle, ktoré máme len Ty a Ja pre seba. Aj keď je ich málo.
Stále sa vedľa mňa prebúdzaš a ja sa na teba občas zadívam a hľadám toho muža, ktorého som si vzala. Zmenili sme sa. Aj ty aj ja.
