Mamy radia mamám: Bojím sa pôrodu!

Mamy radia mamám: Bojím sa pôrodu!
16.11.2017 v kategórii Mama, autor Andrea Mániková, foto: istockphoto.com

Strach z pôrodu dokáže budúcu mamičku zneistiť. Aj nám do redakcie napísala mama Lenka o svojich obavách.

Tešíte sa na svoje dieťatko a zároveň máte tak trochu z pôrodu strach? Potom ste na tom podobne ako Lenka, mamička v sladkom očakávaní. Tie z vás, ktoré to už majú za sebou sa podelili o svoje skúsenosti, čo vám pri pôrode pomohlo a čo je dobré vedieť, aby bol príchod dieťatka nezabudnuteľným okamihom. Lebo pôrod, aj keď trochu bolí, patrí k životu a pre rodičov býva nezabudnuteľným zážitkom s tým najkrajším finále.

Takto ste Lenke poradili:

„Sústreď sa na seba a dieťatko!

neboj sa pôrodu

Erika, Vikinka (4 roky) a Valentínka (1 rok)

Na pôrody ako také spomínam s úsmevom na tvári a pocitom šťastia. Preto Lenka, paniku a obavy odlož na úplne iné príležitosti a snaž sa na pôrod pozerať a pripraviť ako na začiatok niečoho prirodzeného a krásneho.

Keď sa moje prvé vytúžené tehotenstvo blížilo ku koncu, bola som spolu s manželom na kurze, ktorý kompletne zmenil môj pohľad na pôrod. Výnimočný bol hlavne v tom, že našiel a hlavne zmobilizoval vo mne silu ženy – budúcej matky. Je niekoľko vecí, ktoré podľa mňa určite mali vplyv aj na to, že oba moje pôrody trvali od prvej slabučkej kontrakcie po porodenie dieťatka tri hodiny, preto by som ti rada poradila.

Veľmi dôležité je psychicky sa pripraviť na pôrod a na to, že dieťatko už môže prísť medzi vás. Posledný mesiac začni pomaličky popíjať čaj z ostružiny malinovej, to taktiež pomáha pripraviť sa na pôrod. A keď už nadíde deň „D“,  nechaj sa podporiť blízkou osobou, mne veľmi pomohol manžel, dodnes tvrdím, že zobral 70 % mojej bolesti na seba! Nemala som žiadne utlmujúce lieky, chcela som pôrod precítiť a byť v spojení s dieťatkom, aktívne mu pomáhať a môj muž tým, že ma pri kontrakciách držal za ruku, bol najlepšou epidurálkou.

Počas kontrakcií, keď dieťa zostupuje nižšie do pôrodných ciest, mysli na to, že potrebuje tvoju pomoc a uvoľni svaly panvy, predstavuj si, ako je každou odchádzajúcou kontrakciou bližšie k tvojej náruči. Čiže uvoľni svaly panvy a taktiež aj sánku – nech to znie akokoľvek zvláštne, vraj sánka funguje ako panva. U mňa to teda fungovalo na 100 %.

Žiadne zaťaté zuby a panva – skúsila som to raz a myslela som, že tá kontrakcia neskončí! Od bolesti, okrem partnera, mi veľmi pomohlo státie, alebo prechádzanie sa, jednoducho byť v smere gravitácie, dieťatko tak prirodzene zíde do pôrodných ciest a ďalšou parádnou vecičkou je voda. Pri prvej dcérke som sa sprchovala teplou vodou a dosť to uľavovalo od bolesti.

„Dôveruj sama sebe...“

neboj sa pôrodu

Daniela, Michaela (1 rok)

V prvom rade musím priznať, že som nikdy panickým strachom z pôrodu netrpela. Ani neviem prečo, bola som vždy presvedčená, že ženy sú stvorené na to, aby pôrod zvládli. Koniec-koncov, prichádzame na svet rovnako už celé stovky rokov a keď to zvládlo toľko žien predo mnou, musím to zvládnuť aj ja – toto som si hovorila celý čas ako tehuľka.

Podľa mňa je veľmi dôležité, aby si dôverovala sama sebe, svojmu telu. Hororové príbehy svojich známych vypusť z hlavy. To, že sa niektorým ženám pôrod skomplikoval neznamená, že sa to stane aj tebe.

Aj keď som obavami z pôrodu netrpela, v istej fáze tehotenstva som si uvedomila, že ma veľmi oslobodzuje to, že viem o blížiacom sa pôrode stále viac. Pre mňa bolo veľkou pomocou to, že som chodila na kurz prípravy na pôrod (aj s priateľom) a na tehotenské cvičenia. Pri pôrode bol aj môj priateľ a aj keď najprv sám váhal, zvládol to bravúrne a neľutuje.

Stále ma uisťoval, že to zvládnem, držal mi nohy pri nekontrolovateľnej triaške a bolestiach a jeho ruku som stískala pri tlačení. Ja osobne som sa rozhodla pre epidurálnu analgézu. Nech si hovorí kto chce, čo chce, podľa mňa je to dobrá cesta.

Omnoho lepšie som sa o maličkú dokázala postarať, nebola som až taká ubolená. Prvé dni po pôrode som síce sedela „centimeter nad stoličkou“, ale tá bolesť veľmi rýchlo pominula. A ešte jedna dôležitá vec: Skús si nájsť pôrodníka, ktorému budeš dôverovať. Mala by si ísť k pôrodu s pocitom, že ti pomôže v každej situácii.

„Skús sa porozprávať s dulou.“

neboj sa pôrodu

Slavomíra, Izabella (1 rok)

Milá Lenka, ja som rodila v októbri 2013 po prvýkrát. Veľmi som sa bála, chcela som porodiť dcérku prirodzene, no známe mamičky mi radili pôrod sekciou po zážitkoch, ktoré prežili.

Zavolala som si na návštevu dulu, tá bola dlhé roky pôrodnou asistentkou. Rozhovor s ňou ma povzbudil, naladil na príjemné myšlienky a ja som začala byť netrpezlivá, kedy už konečne uvidím svoju krásnu Izabellku. Nič ma už nedokázalo odradiť od prirodzeného pôrodu.

Manžel so mnou chodil do poradne, takže videl, ako sa malej v mojom brušku darí a ako rastie. Pretože sa chcel zúčastniť pôrodu, tak rezervoval súkromnú pôrodnú sálu a ja som mu bola vďačná, akú veľkú oporu a podporu mi poskytol. Pomáhal mi na fit lopte, v sprche, „dopoval ma“ hroznovým cukrom, zavolal asistentku, keď bolo treba, podával mi minerálku... A keď to už prišlo, bol pri mne, aby „to“ so mnou zdieľal.

So silnejúcimi a nevydržateľnými kontrakciami som požiadala o epidurál a o pár minút po podaní som sa cítila skvelo a plná energie. Na fit lopte som skákala ako nikdy predtým,  čo dopomohlo k začatiu pôrodu. Keď sa dcérka narodila, manžel mal možnosť prestrihnúť pupočnú šnúru. Izabellku som si potom vychutnávala na hrudi a manžel nás obe zozadu objímal a hladkal.

„Vďaka kurzu sa strach z pôrodu scvrkol.“

neboj sa pôrodu

Patrícia, Lukáško (6 mesiacov)

Presne viem, ako sa cítiš, pretože som s panickým strachom z pôrodu bojovala viac-menej od malička. Keď sme sa rozhodli s priateľom pre bábätko, pôrod som v hlave odložila do šuflíčka s názvom „zatiaľ je to ďaleko“, ale v podvedomí som si uvedomovala každý deň, ktorý ma posúval k tomu dňu „P“ bližšie.

Veľmi mi pomohla moja kolegyňa, ktorá našla stránku venovanú hypnopôrodu s cieľom zúčastniť sa ho. Rozhodli sme sa teda kurz hypnopôrodu absolvovať aj s priateľom. Musím povedať, že neviem, ako by môj pôrod dopadol bez toho, ale vďaka kurzu sa môj strach scvrkol na mierny rešpekt a hlavne som svojmu telu začala absolútne dôverovať, pretože od prírody sme nastavené byť matkami a naše telo vie, čo má robiť.

Na kurze nám vysvetlili najmä to, ako stres a strach vplýva na vyplavovanie hormónov, ktoré spomaľujú pôrod, a to bola pre mňa najväčšia motivácia – byť v pohode. A to sa mi aj podarilo. Prenášala som 5 dní.

Do nemocnice sme prišli po troch hodinách kontrakcií, ktoré sa mi zdali príliš mierne, ale keďže sa opakovali každé 2 minúty, bála som sa, aby som neprišla neskoro. Do nemocnice som prišla otvorená na 6 cm, odtiekla mi plodová voda, dostala som klystír a malý sa narodil asi po hodine na sále. Priateľ bol celú dobu po mojom boku a musím povedať, že to zvládol úžasne a bol mi nesmiernou oporou.

Takže hypnopôrodu vďačím za rýchly a pohodový pôrod. Jediné, čo chcem pri druhom bábätku zlepšiť je príprava na pôrodné dýchanie, ktoré som trošku zanedbala, pretože mi každý vravel, že to pôjde samo.

„Urob všetko pre ľahší pôrod...“

neboj sa pôrodu

Kristína a Jakubko

Milá Lenka, ja som sa tiež veľmi bála pôrodu, stačilo mi pozerať film, kde žena rodila a už som plakala a hovorila si, že ja nikdy neporodím. Odpadávam pri odberoch krvi, všade v zdravotnej dokumentácii mam napísané „pozor, pri odbere kolabuje“ , tak som mala podľa mňa celkom oprávnené obavy z pôrodu.

Absolvovala som predpôrodnú prípravu v nemocnici, chodila som cvičiť, učila som sa správne dýchať, aby som urobila zo svojej strany všetko k ľahkému priebehu pôrodu. Deň „D“ prišiel o 3 dni skôr, ako bol predpokladaný termín, od začiatku po finále ubehlo 22 hodín. Veľmi mi pomohlo počas kontrakcií hlboké predýchavanie, sprcha, teplý kúpeľ, masáž od partnera, hojdanie sa  v bokoch opretá o manželove plecia...

Pôrod ako taký som zvládla najmä vďaka manželovej prítomnosti a epidurálke. Veľmi som rozmýšľala, či si ju dať alebo nedať, ale dodnes ďakujem Bohu, že som si ju dala.

Po 20 hodinách kontrakcií som si na hodinu úplne oddýchla, nič som necítila a mohla som sa tak pripraviť na finále pôrodu, kde som musela ozaj veľmi dobre tlačiť a dýchať, nakoľko sa  10 minút pred narodením Jakubka objavili dosť vážne komplikácie.

Epidurálku si nemôžem vynachváliť, nemala som žiadne nežiaduce účinky, nebolela ma hlava, netŕpli mi nohy, a poslednú hodinu pôrodu som cítila všetko tak, ako je to potrebné. Kvôli komplikáciám ma museli 1,5 hodiny šiť, a tu mi epidurálka pomohla druhýkrát. Necítila som absolútne nič, akoby šili iného človeka. Lenka, tak sa určite neboj, keď som to zvládla ja, čo som sa bála ako čert svätenej vody, tak ty to zvládneš ľavou zadnou. 

PS: Počas pôrodu a hneď po ma manžel tajne dopoval hroznovým cukrom, ktorý si prepašoval do vrecka. Odporúčam na energiu.