Mamy radia mamám: Som tehotná a na dieťa budem sama
Ako sa pripraviť na dieťa, keď ho budete vychovávať bez partnera? Každá rada dobrá, takéto sú tie vaše rady našej čitateľke Evke.
Ako sa dá pripraviť na príchod dieťatka, keď naň mamička bude sama? Zvládnuť prvé mesiace s bábätkom dá zabrať obom rodičom, ak je však osud nepriaznivo naklonený, ako v prípade našej mamičky, ktorá sa na dieťatko teší, no vie, že sa o svoju dcérku bude musieť postarať iba ona, je to o dosť zložitejšie... Preto oslovila vás, mamičky, aby ste jej pomohli v tejto neľahkej situácii.
SOM TEHOTNÁ A NA DIEŤA BUDEM SAMA
A takto ste jej poradili:
„Začiatky budú ťažké..“
Kristi so 4-mesačnou dcérkou
Na čo by som ťa upozornila, je to, že pravdepodobne bude zo začiatku starostlivosť o tvoje bábo ťažšia ako si čakala, budeš unavená, budeš rada, keď budeš mať čas sa vycikať a rýchlo niečo zjesť.
Môže vás zaujímať: O čom sa medzi mamami nehovorí...
Ja som prvý mesiac behala celý deň v pyžame, keby toto všetko pred pôrodom povedal niekto mne, bola by som s tým počítala a ľahšie to zvládala, a preto ti to takto úprimne píšem... Ak sa ti podarí dojčiť, najlepšie pre teba i pre bábo je, mať ho skoro stále prisaté (zaobstaraj si časopisy a popri dojčení čítaj, driemkaj...) a nosiť ho pri sebe. Tak bude spokojné ono a tým pádom aj ty.
Bábo ti v prvých týždňoch pohltí 90 % času, ale to je normálne a správne. Dobré je zaobstarať si aj nosič, do ktorého ho môžeš vložiť, v ňom bývajú bábätká spokojné, blízko pri srdci mamky, a porobíš aj čo-to doma. A určite by som si dopredu dohodla niekoho, kto bude s tebou prvé dni doma po príchode z pôrodnice, alebo ti aspoň cca dvakrát do týždňa príde nakúpiť a navariť, prípadne niečo upratať. Myslím, že existujú aj dobrovoľníčky na pomoc s deťmi, skús „pogúgliť“ ešte pred pôrodom.
„Obklop sa ľuďmi, ktorí ti pomôžu...“
Janka so 7-mesačným synčekom
Nedokážem si do plnej miery predstaviť tvoju situáciu, no keďže priateľ často cestuje, na nášho synčeka som väčšinou sama. Počas prvých mesiacov som sa snažila zamerať sa hlavne na drobčeka, aby som mu uľahčila privykanie si na svet.. Idem cestou spoločného spania, dojčím na požiadanie, používam šatku.
Ako rastie, pribúdajú aj spoločné aktivity ako plávanie, cvičenie, výlety, kde môže všeličo objavovať. Je pravda, že počas šestonedelia som mala krízu, keď mi pomohli najbližší. Mamina spravila veci okolo domácnosti, ktoré som ja nestíhala, pobudla s malým a ja som si oddýchla. Čo som zistila až neskôr, bolo potrebné dobré stravovanie a varené jedlá, aby som nabrala síl a aj psychicky bola v pohode.
Neprehliadnite: Strava dojčiacej matky - 6 zásad pre dojčiace mamičky
Asi najväčší krok k spokojnosti bolo zmierenie sa s tým, že na čas to už nie je o mojich potrebách, ale o niekom inom. Hlavne mať okolo seba ľudí, ktorí vedia pomôcť, poradiť, pochopiť, prípadne sa im dá len tak vyžalovať. Prajem veľa úspechov, otvorené srdce a nech sa s dcérkou navzájom povzbudzujete a inšpirujete.
„Napíš si zoznam.“
Eva, Vaneska (6 mesiacov)
Ahoj budúca mamička, mám pre teba zopár rád, ktoré by ti mohli pomôcť pri bábätku. Ja sama síce manžela mám, ale keď sa nám narodila dcérka, totálne rezignoval. Nechcel mi pomáhať prebaľovať ju, kúpať a dokonca ani zahrať sa s ňou. Ak začala plakať, musel odísť do inej izby, aby ju nepočul, lebo mu to robilo veľmi zle, ale na jeho obranu musím povedať, že keď malá začala byť čulejšia a viac vnímať, už sa tak nebál, a teraz sa o ňu krásne postará aj sám.
Ako prvorodička som nemala o starostlivosti o novorodenca ani páru, ale bola tu svokra, moja mama a časopis MAMA a ja, ktoré mi radili.
Mojou najhoršou skúsenosťou bol príchod z pôrodnice domov. V pôrodnici bol veľmi zlý prístup a nevedela som moju dcérku nakŕmiť z prsníka. Jediné, čo som sa dozvedela bolo, že mám zlé bradavky a dostala som klobúčik. Prvé dni stále plakala, lebo bola hladná a ja som ju nevedela plnohodnotne nadojčiť. Teraz ľutujem, že som sa na dojčenie nepripravila viac ešte v tehotenstve, lebo by som sa vyhla trápeniu po pôrode.
Odporúčame: Pripravte sa na dojčenie!
Ako druhá vec bol problém s domácimi prácami. Tu mi veľmi pomohla šatka. Ja mám síce klokanku, ale druhýkrát by som volila radšej šatku. Hlavne u novorodenca, pretože je v nej v takej prirodzenejšej polohe, s menšou záťažou na chrbát.
Pri starostlivosti mi veľmi pomohlo aj to, že som mala pár vecí nakúpených vopred, ako je vanička a pár kúskov oblečenia, plienky. A jednou z veľmi podstatných vecí je aj finančná stránka. Je lepšie napísať si zoznam, čo treba spraviť a postupne to vybavovať. Najlepšie je informovať sa ešte v tehotenstve o príspevkoch, na ktoré máš nárok. Niekto vraví, že prvé mesiace sú tie najlepšie, lebo mimino stále spí, ale pre mňa boli tie najhoršie. Do toho 3. mesiaca. Potom dcérka začala viac vnímať a aj ja som si našla svoj systém.
„Popremýšľaj, kto by ti mohol pomôcť.“
Ivana, Júlia (13 mesiacov)
Síce som nebola v takej situácii ako ty, ale aj tak ti chcem aspoň takto pomôcť dobrou radou. Naša dcérka sa volá Júlia a má už 13 mesiacov.
Na našu dcérku sme sa tak, ako ty, nesmierne tešili. Po predchádzajúcej skúsenosti s dojčatami ako opatrovateľka som si myslela, že ma nemôže nič prekvapiť, avšak opak bol pravdou. Už v pôrodnici som spozorovala, že kým ostatní novorodenci v noci pekne spinkali, naša ratolesť bola hore a nie a nie spinkať, a to bol len začiatok.
Väčšinou sa chcela nosiť na rukách, pestovať, pretože preplakala veľa hodín v bolestiach, ktoré jej spôsobovala tzv. kolika. Po neplánovanej sekcii to bolo na mňa dosť priveľa, hlavne nedostatok spánku, bolesť po zákroku a obavy, ako to všetko zvládnem. A tak to bolo počas celého pobytu v pôrodnici a pretrvávalo to aj doma, takže sa treba pripraviť aj na to, že dieťatko môže mať prehodený deň s nocou a môže mať bolesti bruška, koliku.
Do toho všetkého som nedostala ani materské mliečko, vôbec sa mi nevytvorilo, ani po opakovanom podaní oxytocínu – hormónu na vyvolanie tvorby materského mlieka, či rôznych iných pokusoch a maličkej diagnostikovali novorodenecký reflux.
K čomu sa však chcem vrátiť, je tá detská brušná kolika, ktorá nás trápila neuveriteľne dlho, a to podotýkam, každý večer sa začínala okolo 19-tej hodiny a neutíchajúci plač trval tak 2-3 hodiny, kedy sme už s manželom nevedeli, ako maličkej pomôcť, tak sme ju len nosili na rukách na striedačku, čičíkali, a to neuveriteľne dlhých 5 mesiacov.
Prečítajte si: Kolika dojčiat - strašiak detí i rodičov. Trápi aj vaše dieťatko?
Čiže na prvé naše mesiace s maličkou už dnes spomíname s úsmevom na tvári, no bolo to obdobie dosť náročné hlavne na psychiku. Bez manželovej pomoci by som to ani nedokázala. Popremýšľaj nad tým, aby si mala aspoň v prvých týždňoch pri sebe nejakú pomoc, či už matku, sestru, kamarátku.
„Úsmev, radosť a láska ti pomôžu ísť vpred...“
Michaela, Romanko (2 roky), Miško (5 mesiacov)
Milá mamička, nie každá mama si môže užívať tehotenstvo a následne materstvo vo dvojici. Neviem, či máš oporu aspoň u rodičov, ale ak nie, skúsim poradiť... Prvé mesiace sa budeš zoznamovať so svojím drobčekom, tak ako aj on s tebou. Keďže budeš na všetko sama, oddychuj čo najviac, keď bude spať bábo, ľahni si aj ty, nemusíš spať, ale taký oddych ti pomôže a aj bábätko bude šťastnejšie, keď ty budeš usmiata a nie vyčerpaná.
Neboj sa, budú aj chvíle, keď nebude umytý riad či dlážka, vypraté či ožehlené, ale to nech vôbec nezaťažuje tvoje srdiečko, dôležité je to malé, a aj ocko zhora sa na vás bude šťastne usmievať. Neboj sa, aj keď to nebudeš mať ľahké, niekedy ani partner poruke nemá kedy pomôcť a veľa žien, aj keď s mužmi, sú väčšinou aj tak na všetko samy... No tie usmiate očká stoja za to! Tak veľa šťastia, lásky a sily prajem.
„Požiadaj o pomoc blízkych, či dobrú susedku.“
Adriana s dcérkou
Hoci je tvoja situácia neľahká, nie si úplne sama, máš rodičov, priateľov, svokrovcov, ktorí ti s radosťou podajú pomocnú ruku. Možno pomôže myšlienka i na to, že je mnoho žien, ktoré chtiac či nechtiac zostanú s dieťatkom samy.
To je tak trochu aj môj prípad, môj partner má z predchádzajúceho vzťahu dvoch chlapcov vo veku 11 a 13 rokov, s ktorými trávi oveľa viac času ako so mnou a dcérkou. Takže, hoci mám partnera, niekedy to pociťujem, akoby tu ani nebol.
Moja rada pre teba znie, ešte počas tehotenstva si zisti, aké všetky príspevky ti prináležia, lebo financie sú v tomto citlivom období po pôrode veľmi dôležité, aby si sa cítila aj ty psychicky istejšia. Myslím, že je vhodné popýtať sa aj na vdovský či sirotský príspevok, ktorý vám obom prináleží. Nuž a najmä počas šestonedelia požiadaj svojich blízkych, aby ti podali pomocnú ruku. Všetko je o ľuďoch, ktorých stretneš a tak ti prajem, aby si mala šťastie len na tých pozitívnych.
Mamy radia mamám: Čo patrí do výbavičky dieťatka a čo až tak nutne nebudete potrebovať?
Mamy radia mamám: Keď dieťa papá málo
