Mamy radia mamám: Čo patrí do výbavičky dieťatka a čo až tak nutne nebudete potrebovať?

Redakcia | 16. august 2018
Mamy radia mamám: Čo patrí do výbavičky dieťatka a čo až tak nutne nebudete potrebovať?

V predpôrodnom ošiali mnohé z nás nakúpia i to, čo zostane nevyužité. Najmä v prípade, ak už jedno dieťatko máte a druhé je ešte len na ceste. Ako sa tomu dá vyhnúť?

Najlepšie rady sú tie, ktoré sú overené praxou. Prečítajte si rady mamičiek, ktoré neváhali sa podeliť o svoje postrehy.

Poradili ste mamičke Lucii, ktorá čaká druhé bábätko

Mamička Lucia má doma 14-mesačného Vilka a ďalšie dieťatko na ceste – dievčatko. Medzi drobcami tak bude vekový rozdiel 17 mesiacov.  Plánujú síce prikúpiť ešte jednu postieľku, ale Lucka by chcela počuť váš názor, dokedy má spať staršie dieťatko v detskej postieľke a kedy je správny čas na „veľkú“ posteľ? Dá sa vôbec zosúladiť rytmus dvoch detičiek? Čo všetko treba dokúpiť?

Tu sú praktické, rady, tipy i skúsenosti od vás, našich čitateliek...

S režimom sme problém nemali

Jana, 28-mesačná Laura a 10-mesačný Alex

Môžem poradiť na základe svojich skúseností. Postieľka, tá je podľa mňa nevyhnutná vzhľadom na nízky vek Vilka. Stoličku na papanie by som neodporúčala. U nás sme to vyriešili tak, že v čase, keď mal Alex 4 mesiace, som Laure vysvetlila, že je už veľká slečna a môže papať na „dospeláckej“ stoličke (už len to, akú som vložila do toho dôležitosť, zabralo na prvý pokus a Laura s radosťou sedávala na veľkej stoličke).

Čo sa týka kúpania – okrem osušky nič dvojmo nebudeš potrebovať, pretože vaničku bude mať malá princezná a veľkú vaňu zasa Vilko. Prebaľovací pult budú užívať obaja, avšak priprav sa na to, že ak Vilko spinká vo svojej izbičke a tam máte prebaľovací pult, tak v čase jeho spánku budeš potrebovať nejakú podložku a všetky prebaľovacie a hygienické potreby v inej izbe pre dcérku.

Pri novorodencovi sme my problém so zosúladením režimov nemali. Laura už spala v detskej izbe a Alexa som dávala spinkať do spálne. A keďže sme celé doobedie trávili vonku, tak Alex spinkal vonku v kočiari a po príchode domov sme sa najedli a dávala som spať Lauru.

Večerný rituál u nás vyzeral takto: najprv sme začali kúpať prvú Lauru a po jej uložení sme kúpali Alexa. Časom sme to však zmenili – a dnes to máme takto: Laura mi pomáha pripravovať kašičku pre Alexa, kým ho ocino kúpe. Keď Alex papá kašičku, ocino už umýva Lauru. Ja uložím Alexa, pripravím Laure mliečko a spoločne uložíme Lauru.

Mám dve baby, jednu zimnú, druhú letnú

Zuzana, dcérky Miška 23,5 mesiaca, Dianka 6 mesiacov

Medzi mojimi dcérami je 17,5-mesačný rozdiel. Keďže mám dve dievčatá, veci pre mladšiu dcéru som mala po staršej. Jediný menší problém bol v tom, že Miška je letné dieťa a Dianka je zimné. Tak jediné, čo som si dokúpila pre Dianku, boli zimnejšie veci, a to najmä deku do autosedačky, zimný overal a zopár svetríkov. Detskú stoličku máme jednu a určite nám stačí, vlastne teraz ju už nejaké štyri mesiace ani nepoužívame. Miška sedí na veľkej stoličke s nami a väčšinou sa kŕmi sama (čo má vo veľkej obľube).

Máme dvojizbový byt a situáciu s postieľkou sme tiež museli riešiť.
Vyriešili sme to asi tri mesiace pred narodením malej Dianky. Miške sme pripravili detskú izbu s naozajstnou veľkou posteľou.


Kúpili sme poschodovú posteľ (postele môžu byť aj samostatne), ktorú sme zatiaľ ponechali rozloženú. Na posteli, ktorá sa upevňuje hore, spáva Miška, lebo má okolo takú zátarasu, aby nespadla. Neviem, aký je Vilko počas spania, ale Miška cez noc cestuje po celej posteli a takto aspoň nespadne.

Nám robí najväčšie starosti uspávanie na poludnie. Obyčajne sa mi stáva, že keď idem dať staršiu spať, práve vtedy začne mladšia vystrájať a vyžadovať si spoločnosť. Ale teraz  je zase super, že keď dám Mišku spať, tak ona zostane v posteli. Záleží od dieťaťa, aj Miška má niekedy obdobia, že sama zaspáva, ale nájdu sa i situácie, kedy si vyžaduje moju prítomnosť pri zaspávaní. Spočiatku som sa viac obávala, hlavne prvého pol roka, ale teraz vidím, že druhý polrok bude asi o niečo náročnejší. Dianka sa začne onedlho určite plaziť a bude potrebovať viac pozornosti.

Režim sme nastavovali tri mesiace

Miriam, Mirko 1 rok a 7 mesiacov, Matúško 7 mesiacov

Ja by som to, riešila až za horúca, teda až keď sa ti dieťatko narodí, ono sa to „vykryštalizuje“ samo, čo všetko budeš potrebovať a čo nie... Zbytočne by som nenakupovala, snáď len postieľku, aby si mala bábätko kam uložiť.

Úprimne, my máme jednu postieľku umiestnenú v detskej izbe a jednu v spálni, ale obe deti spia s nami v posteli, len málokedy spí mladší v postieľke, ale to už je vec každého... Hádam by si si mala zakúpiť pre malú slečnu niekoľko vecí v ružovom, do poradne a tak, ale na doma pokojne môže nosiť aj vecičky po bračekovi.

Stolička na jedenie, to ti stačí kúpiť až keď bude mať drobec pol rôčka. No a k tomu spaniu, dá sa to zvládnuť, a to je hlavné. Mne to trvalo asi 3 mesiace, kým som dosiahla, že spali na obed súčasne a ja som mala chvíľku pre seba. Ale snáď si nájdeš vlastný systém a neboj sa, určite to zvládneš.

Výbavičku som nekupovala, medzi deťmi je 20 mesačný rozdiel

Dana, Ninka 2,5 roka a Tomino 9 mesiacov

Niečím podobným som prechádzala prednedávnom ja sama. Medzi mojimi drobcami je rozdiel 20 mesiacov. Pokiaľ ide o výbavičku, ja som nekupovala nič. Už pri Ninke som si nakupovala do výbavičky neutrálne farby, takže som nemala problém s tým, že by som mala chlapca obliekať do ružového. No a neutrálne farby nakupujem viac-menej stále. Samozrejme, že mám aj ružové kúsky, ale nie je ich veľa. Takže zváž, čo máš po Vilkovi ty, a ak budeš chcieť, prikúp si len niekoľko kúskov, najmä ak ti to nesedí sezónne.

Čo sa týka stoličky, tak my sme druhú nepotrebovali. Nina nám v nej už ako 14-mesačná odmietala sedieť. Chcela byť ako „veľkáči“ za stolom, takže jej stačil vankúš pod zadoček. Ja som ju v tom len podporovala a učila som ju aj samu papať, ešte kým som bola tehuľka, aby sa necítila taká odvrhnutá, keď na ňu nebude popri novorodeniatku toľko času. Veľmi sa mi to osvedčilo.

Kým Ninka papala polievočku, buď som jedla s ňou, alebo som pri nej dojčila Tomina a nemusela som sa stresovať, či vyjde čas dojčenia a papania naraz. Skús to Vilka naučiť aj ty, určite to oceníš. No a keď bol Tomino väčší, mali sme preňho také polohovateľné lehátko, v ktorom som mu dávala prvé príkrmy a potom, keď už vedel pekne sedkať, prešli sme na stoličku. (Musím priznať, že o stoličku bol chvíľu boj, detská žiarlivosť, ale Ninke sme vysvetlili, že polievočku musí papať normálne za stolom a druhé už môže papať v Tomáškovej stoličke, ktorú jej ako dobrý braček rád požičia. A celkom nám to vychádza).

Čo sa týka postieľky, my sme druhú nekupovali. Kúpili sme dve postele do detskej, kde teraz spáva Ninka s tatinkom. Začali tak spávať ešte pred pôrodom a veľmi sa im to páči. Najskôr sme z postelí urobili „letisko“, aby Ninka nespadla, ale keď celý čas pekne spávala na svojej postieľke, dali sme ich od seba, nech sa učí spávať sama.

No a teraz k režimu. Musíš rátať s tým, že kým si malá bambuľka vytvorí režim, nebude to jednoduché. U nás to boli tie tri-štyri mesiace. Ale teraz máme zaužívaný režim, Tomino si pospí doobeda cca 30 min. v kočíku a potom idú poobede spolu spinkať.

Musela som Ninke posunúť poobedňajší spánok z 12-tej na 13,30 hod., ale keďže som to zavádzala postupne, nemala s tým väčší problém a teraz fungujeme tak, že uspím Tomina a potom Ninku. Spinkajú tak 1,5 – 2 hodinky (spia spolu v spálni, Tomino v postieľke a Ninka v našej posteli a mám pri nich zapnutú elektronickú opatrovateľku,  takže keď sa jeden zobudí, vezmem si ho so sebou a druhý spinká ďalej.)

Jediná investícia navyše bola do postieľky

Klára, Simonka 3 roky, Tamarka 1 rok

Zo svojej osobnej skúsenosti ti môžem poradiť len toľko, že okrem postieľky som nič dvojmo nepotrebovala. Deti sa mi takmer na deň i mesiac narodili presne s rozdielom dvoch rokov, takže všetko po Simonke som mala odložené a takmer ako nové.

Napriek tomu mi to nedalo a Tamarke som zopár drobností prikúpila, ale to len pre môj vnútorný pokoj, že aj ona má niečo nové, napr. dupačky. Ostatné, ako je kočík, detská stolička, prebaľovací pult, vanička a pod., mala po Simonke. Všetko sú to veci, z ktorých dieťa veľmi rýchlo vyrastie a potom je tu veľký problém – veci nakúpené dvojmo v panelákovom byte uskladniť tak, aby bežnému chodu domácnosti neprekážali.

Postieľky máme do dnešného dňa v spálni, z toho tú pre Simonku sme upravili tak, že sme ju znížili na maximum a úplne odstránili jednu bočnicu, takže si Simča môže hocikedy do nej vliezť či vyliezť. Ale postupne začínam Simonku presviedčať, že jej, ako „veľkej sestre“,  bude oveľa lepšie na veľkej posteli v detskej izbičke. Čuduj sa svete, ani sa tomu nebráni a svoju veľkú posteľ si obľúbila, hoci sa sem-tam stane, že v noci pribehne k nám do manželskej postele.

Nám to neprekáža a ani nechcem, aby mala pocit, že ju odtiaľ vyhadzujeme, najmä keď tam spávame s mladšou Tamarkou. Ničoho sa neobávaj, všetko si dokážeš zosúladiť tak, ako to bude vyhovovať potrebám vašej rodinky.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: