O čom sa medzi mamami nehovorí...

STRES. Slovo často skloňované vo všetkých pádoch. Odvšadiaľ sa na nás valí množstvo návodov, ako sa stresu vyhnúť, ako s ním bojovať. Často sme v strese už len z toho, ako veľa sa o ňom hovorí. S jednou životnou situáciou si však stres obyčajne nespájame... Narodenie zdravého bábätka je všeobecne vnímané ako pozitívna udalosť. Posledné týždne tehotenstva sa
nastávajúce mamičky nemôžu dočkať okamihu, keď budú svoje maličké držať v náručí. A keď sa tak konečne stane, v okamihu zabudnú na bolestivý pôrod i všakovaké ťažkosti spojené s príchodom bábätka na svet. Čerstvá mamička vie, že má všetky dôvody ku šťastiu. Má svoje milované dieťatko. Mala by byť spokojná a šťastná, mala by k svojmu novonarodenému potomkovi cítiť lásku. Áno, je spokojná, bábätko je stredobodom jej života. Napriek tomu očakávaný pocit šťastia nie je krištáľovo čistý, ako by mal byť.

Všetko je zdanlivo v poriadku, bábätko prospieva a má sa k svetu, prichádzajú však chvíľky, keď má mamička pocit, že sa jej veci vymykajú z rúk. Možno niekedy cíti nával hnevu. Namiesto toho, aby plačúce dieťatko utešila, okríkne ho. Neskôr si to vyčíta. A potom, po prebdenej noci, v kratučkej chvíli šialenstva, pochytí ju chuť jačiacim tvorom poriadne zatriasť. Umlčať ho. Vie, že je to neprávne a bojí sa sama seba. Svojich myšlienok. Mamička prežíva pocity, o ktorých sa bežne nehovorí... Nie je to nič, o čom by si rada pohovorila s ostatnými mamičkami, s ktorými chodí na kávu alebo na prechádzku. Hanbí sa o tom porozprávať aj s partnerom. Opýtať sa svojej mamy väčšinou nemôže, pretože sa nechce vystaviť nevyžiadanej kritike. Točí sa v bludnom kruhu. Miluje svoje bábätko, ale zároveň má niekedy sto chutí zobrať sa a utiecť z domu ku svojmu predchádzajúcemu bezdetnému životu.

Pritom zažíva pocity, ktoré sú úplne prirodzené. Zmena životného štýlu, akým je narodenie potomka, je sama osebe stresom. Žena, ktorá bola zvyknutá spať sedem alebo osem hodín denne, ktorá mala čas na svoje záujmy a aktivity, sa stáva „otrokom“ malého drobca. To, že mu svoj život podriadila dobrovoľne ešte neznamená, že túto obrovskú zmenu musí zvládnuť bez mihnutia oka. Ďalším faktorom, ktorý prispieva do mozaiky celkového obrazu, sú hormóny. Rovnako ako bolo tehotenstvo iným stavom, je z hľadiska hormonálnych hladín v organizme iným stavom aj v šestonedelie a laktácia. Nie nadarmo bola kedysi „nedieľka“ umiestnená „do kúta“, čiže do pokojnej časti domu, oddelená od zvyšku domácnosti. Tam bola po celý čas aj s bábätkom, starali sa o ňu ženy z celej širšej rodiny a ona mala na starosti iba seba a svoje dieťa. Nemusela hneď po pôrode (či dnes po návrate z pôrodnice) vpadnúť do kolotoča každodenných povinností.

Dnešný životný štýl však od nás vyžaduje plný výkon. Asi žiadna mamička si nemôže dovoliť ležať šesť týždňov v posteli a ladiť si myseľ pohľadom na „pekné obrázky“ (v kúte bývala nedieľka oddelená vyšívanou plachtou, nazývanou aj kútnica, dnes by sme mohli namiesto vyšívanej plachty pozerať napríklad zamilované seriály alebo si čítať oddychovú literatúru). Sme tlačené spoločnosťou i mediálnym obrazom dokonalej šťastnej rodiny k tomu, aby sme sa čo najskôr po narodení potomka vrátili späť na svoju predtehotenskú váhu, aby sme boli krásne, usmievavé a žiarivé. V časopisoch a na internete vidíme fotky celebrít, ktoré sa už pár dní po pôrode vracajú do spoločnosti, krajšie a štíhlejšie než kedykoľvek predtým. Sme konfrontované so svojou vlastnou nedokonalosťou. Cítime sa vinné, že nie sme dosť šťastné. A tak raz nadránom, keď po desiatykrát vstávame k bábätku, ktoré trápi kolika, nezvládame pretlak vlastných emócií a znovu sa objaví tá strašná túžba malým drobcom triasť, pokiaľ nezmĺkne...

Ako z toho von?
Skúsenosti mamičiek, ktoré prežili bábätkovské obdobie svojich detí a tiež praktické tipy, čo robiť, keď vás zaslepuje hnev, sa dočítate v aktuálnom, júnovom vydaní nášho časopisu.