Mama z Malorky: Som mama tigrica
V porovnaní so životom v Bratislave je to obrovská zmena. Nechodíme do obchodných centier alebo po obchodoch nakupovať oblečenie, ani na drahé dovolenky, topánky na podpätku v mojom šatníku by ste už nenašli.
Malebný ostrov v Stredozemnom mori, známy svojimi krásnymi bielymi plážami a počasím, ktoré by sme brali aj na Slovensku. Rodisko svetoznámeho tenistu Rafaela Nadala láka každoročne na dovolenku tisíce turistov z celého sveta. Zuzana Alonso Kondelová (41 r.), pôvodom z Bratislavy žije na Malorke už 6 rokov so svojím manželom Franciscom Alonso Alonso, ktorý pochádza zo Španielska. Sú rodičmi Esperanzy (4 r.) a Samuela (10 r.).
Mama zo Sardínie: Neplodná, a predsa som mama
Prečo práve Malorka?
Manžela som spoznala v Španielsku, kde som tri roky pracovala ako učiteľka angličtiny. Po otehotnení sme sa rozhodli z pracovných a praktických dôvodov presťahovať sa na Slovensko, kde žijú moji rodičia. V Bratislave sa nám narodil syn Samko. Manželovi však ponúkli prácu na Malorke, čo nám umožnilo zmenu, ktorá sa nám vtedy žiadala. Priznávam, zo začiatku to nebolo ľahké. Vysoké ceny nájmov, nepoznali sme ostrov... Prvý rok bol najmä pre mňa veľmi náročný.
Som „matka tigrica“
Rok po príchode na Malorku som otehotnela. Mala som možnosť porovnať tamojšiu prenatálnu starostlivosť so slovenskou. Je tu oveľa menej prehliadok, počas celého tehotenstva ma videl gynekológ iba raz. Pri pôrode takisto nebol, rodila som s babicou v nemocnici. Pár mesiacov po pôrode som chodila na tzv. hypopresívne cvičenia kvôli menšej diastáze brušných svalov a bola som aj u fyzioterapeutky, ale tieto nadštandardy si žena hradí sama.
Moja príprava na pôrod na ostrove nebola úplne tradičná. Dôvodom bola moja trauma pri pôrode syna v ružinovskej nemocnici, kde som bola iba ďalšou v poradí, bez akejkoľvek emočnej podpory a empatického prístupu personálu. Syna mi hneď po pôrode odobrali na 12 hodín.
Preto som sa rozhodla, že môj ďalší pôrod bude iný a naozaj aj bol. Chodila som na prípravu do súkromného centra na indickú meditáciu spevom „canto carnático“, ktorým sa uvoľňuje sánka a krčné svalstvo, a tým aj celé lono. Usporiadala som si aj predpôrodný rituál a vedome sa napojila na moju dcérku (úžasné fotky rituálu mi robila kamarátka, slovenská fotografka žijúca na Malorke, Katta Tubio). Doslova sa stala zo mňa „matka tigrica“, získala som späť svoju materskú silu a porodila som prirodzeným pôrodom v štátnej nemocnici, bez epidurálu, v bolestiach, ktoré som si doslova užívala a kričala na plné pľúca. Hneď po pôrode som bola plná sily, bonding prebehol od prvého momentu. V nemocnici som zostala tri noci na úžasnej izbe, kde som mnou počas celej doby bol aj môj muž a na jednu noc prišiel prespať aj Samko. A jedlo bolo ako v hoteli.
Pôrody na Malorke si žena môže zvoliť buď v štátnej nemocnici, alebo ak si platí súkromné zdravotné poistenie, má k dispozícii súkromné kliniky. Na Malorke je taktiež možnosť rodiť doma, čo si ale rodina zaplatí a najme si privátnu dulu/babicu. Muž môže byť so ženou počas celého pôrodu, ak prebieha bez komplikácií. Dojčenie je tu viac bežné ako na španielskej pevnine, veľa žien nosí detičky v nosičoch či šatkách.
Ja som dcérku dojčila 3,5 roka, nemala som problém s dojčením na verejnosti, čo však nemôžem povedať už o spomínanej pevnine. Očkovanie detí nie je povinné, ale napriek tomu veľké percento detí má kompletný očkovací kalendár. Materská dovolenka je 16 týždňov, muž zostáva so ženou doma prvých 6 týždňov a ďalších 10 týždňov si môže čerpať voľno podľa potreby počas nasledujúcich 12 mesiacov od narodenia dieťaťa.
Zvolili sme alternatívne vzdelávanie
Po ukončení materskej dovolenky nastupujú deti do jaslí, ktoré sú súkromné, ale štát prispieva určitou sumou pracujúcim matkám na školné do veku troch rokov dieťaťa. Od troch rokov už chodia deti do školy, ktorá je zdarma, platí sa iba raz ročne poplatok na materiál či učebnice (výška závisí od školy).
Náš syn začal navštevovať školu až ako päťročný. Na Malorke je výučba v školách v katalánskom jazyku a deti sa učia od 3 – 4 rokov písmená, čo bola pre Samuela veľká zmena. Škola, do ktorej chodil, bola tradičná a veľmi prísna, hlavne v prvom ročníku. Rozhodli sme sa hľadať alternatívu. Presťahovali sme sa na východ ostrova, do prímorského mestečka, len a len kvôli novej škole, kde majú deti väčšiu voľnosť, nemajú úlohy a sami sa rozhodujú o tom, na aké hodiny sa v daný deň zapíšu. Pred rokom a pol sme sa znovu sťahovali na severovýchod ostrova, do menšieho prímorského mestečka, kde máme opäť šťastie na štátnu „alternatívnu“ školu. Deti chodia na krúžky, ako je tanec, pozemný hokej, futbal, hudba. V ponuke je toho dosť, no kvalita nie vždy zodpovedá očakávaniam.
Rodiny si v školách môžu zaplatiť tzv. comedor, čiže jedáleň. U nás stojí 7,50 €/deň, čo zahŕňa obed a dieťa môže zostať do 16.00 hod. v družine. Strava je stredomorská. Deti si nosia desiatu do školy z domu, nie sú povolené sladkosti.
Mama na Havaji: Vyčítajú mi, že dcéru kŕmim päťkrát denne
Chorobnosť detí
Ešte stále ma prekvapuje vysoká chorobnosť detí tu a to takmer počas celého roka. Bronchitídy, ochorenia horných i dolných dýchacích ciest sú veľmi časté aj napriek morskému vzduchu a tráveniu voľného času v prírode. Pripisujem to najmä vysokej vlhkosti a zlej izolácii v bytoch a domoch, čo spôsobuje výskyt plesní na stenách, v skriniach a pod.
Na Malorke rodičia nezvyknú zostávať s deťmi doma počas choroby, nosia ich do školy aj choré, čím vzniká začarovaný kruh. Počas pandémie COVID-19 niektorí rodičia priniesli do školy pozitívne deti, keďže testovania neboli povinné.
Podľa mojich skúseností je na Malorke zdravotná starostlivosť na nízkej úrovni, aj čo sa týka diagnostiky ochorení a profesionality. Na všetky odborné vyšetrenia sú dlhé čakacie doby, aj napriek akútnemu stavu sa na operácie sa čaká aj niekoľko mesiacov. Radšej nebyť chorý... V mojom okruhu ľudia vyhľadávajú skôr alternatívne možnosti liečby. Namiesto tradičných liekov sa užívajú bylinkové preparáty a k doktorovi sa chodí iba v urgentných prípadoch.
Výchova je na Malorke voľnejšia
V dedinke, kde bývame, sa žije komunitným štýlom. Rodičia si vzájomne pomáhajú s deťmi, stretávame sa na pláži či na oslavách väčšinou v exteriéroch či na záhrade. Nie sme typická „malorkínska“ komunita, keďže väčšina z nás sú imigranti z Argentíny, španielskej pevniny, Anglicka, Francúzska či Kolumbie. Pri škole majú rodiny, ktoré o to požiadajú, k dispozícii komunitnú permakultúrnu záhradu. Oblečenie po deťoch sa recykluje či predáva za symbolické ceny. Celkovo výchova je voľnejšia, deti sú hore do neskorých nočných hodín, najmä v lete.
V porovnaní so životom v Bratislave je to obrovská zmena. Nechodíme do obchodných centier alebo po obchodoch nakupovať oblečenie, ani na drahé dovolenky, topánky na podpätku v mojom šatníku by ste už nenašli.
Som vďačná za príležitosti
Na Malorke mám možnosť osobnostného rozvoja. Je tu obrovská koncentrácia rôznych alternatívnych terapií, jogových pobytov, rituálov, meditácií. Tento rok som ukončila ročný kurz a získala som certifikát ako profesorka jogy. Zároveň som na ostrove mala možnosť spoznať veľa úžasných žien, ktoré mi pomohli na mojej ceste sebapoznávania, za čo som veľmi vďačná.
Miesto, kde žijeme, je samo osebe liečivé, obklopujú nás z jednej strany hory a z druhej more, takže ak človek potrebuje vypnúť od každodenných povinností, stačí len vybehnúť na terasu či na prechádzku a hneď pocíti vnútorný pokoj.
Pri našom poslednom pobyte v Bratislave som si uvedomila, ako veľmi som si odvykla od mestského života. Pred šiestimi rokmi, keď sme sa na Malorku presťahovali, som prvý rok doslova trpela, chýbali mi bratislavské kaviarničky, kníhkupectvá, dokonca aj mestská doprava (na ostrove MHD funguje tragicky). Nebola to ľahká cesta, ale už by som nemenila. Ako vyštudovaná učiteľka angličtiny učím pár hodín online, raz do týždňa dokonca v miestnej základnej škole. Okrem toho sa venujem mojej záľube – pečeniu koláčov, ktoré robím na objednávku a aj pre zopár reštaurácií. Občas dávam svojim známym hodinu jogy. Tým, že tu nemáme žiadnu blízku rodinu, a manžel pracuje na plný úväzok, riešim iba zamestnanie na pár hodín, čo mi nesmierne vyhovuje. Z jednej strany hory a z druhej more, Malorka je úžasná.
Mama z Aljašky: Na mená pre deti nás naviedol indický guru
Typické jedlo na Malorke
Obyvatelia Malorky radi chodia v nedeľu do reštaurácie s celou rodinou na paellu. Typické národné jedlo je pa amb oli, čo je v preklade chleba s olejom, ktorý sa obloží s jamon serranoú/iberico šunkou, rajčinou, syrom, olivami atď. Žiadny veľký kulinársky zázrak.
V kuchyni sa používa veľa múky, robia z nej tzv. coca, čo je niečo ako pizza so zeleninou, či empanada a cocaroi, niečo ako plnené šatôčky na slano s kuracím či bravčovým mäsom, hráškom, zeleninou a hrozienkami. Do týchto slaných aj sladkých múčnych výrobkov pridávajú bravčovú masť. Prevládajú mäsové výrobky, najmä bravčové a rôzne údeniny.
Strava v reštauráciách je drahá a kvalita veľakrát pochybná. Ako prílohu ponúkajú hranolčeky, tie jedia úplne ku všetkému, detské menu spočíva najmä zo smažených kuracích „nuggets“, či špagiet a la carbonara alebo bolonesa, mäsového hamburgera a zmrzliny.
Návšteva na Slovensku
Po štyroch rokoch sme sa konečne dostali na návštevu rodičov do Bratislavy a musím sa priznať, že som bola milo prekvapená zmenou v službách, infraštruktúre, ponukou kultúrnych podujatí, hlavne pre deti.
Práve táto skutočnosť mi na Malorke veľmi chýba. Máme možnosť ísť za kultúrou do hlavného mesta, avšak z našej dedinky je to až hodina cesty autom. Niektorí čitatelia sa možno pousmejú, že čo to je hodinka cesty, ale na pomery na ostrove je to už ďaleko. Už sú z nás pohodlní ostrovania.
9 zaujímavých faktov o Malorke
- Názov pochádza zo starého latinského výrazu „insula maior“, teda väčší ostrov (Mallorca).
- Kvôli strategickej polohe sa na ostrove v minulosti vystriedalo viacero národov, aj preto má Malorka bohatú (aj vojnovú) históriu.
- Malebné pobrežie priťahovalo vždy umelcov, básnikov, maliarov, ale i celebrity. Obľúbili si ho napríklad aj herečky Audrey Hepburn a Elizabeth Taylor.
- Vďaka veľkému množstvu rias je more okolo Malorky nádherné a čisté.
- Na ostrove je až 14 majákov. Ak by ste ich chceli všetky navštíviť, máte čo robiť.
- V hlavnom meste Palma de Mallorca žije takmer polovica obyvateľov ostrova.
- Pohorie Serra de Tramuntana je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Na Malorke sa nachádza úžasná škála jaskynných systémov, z ktorých najpôsobivejší je Coves del Drach na východnom pobreží.
- Ostrov má viac ako 300 slnečných dní počas roka.