Mama zo Sardínie: Neplodná, a predsa som mama
Na život na Sardínii sa naozaj nemôžem sťažovať. Veď žiť na slnečnom ostrove v krásnom prostredí je snom skoro každej ženy. Milujem to tu, cítim sa tu ako doma, i keď srdcom som stále pyšná Slovenka.
Dominika Bartáková (28 r.) miluje cestovanie, spoznávanie nových miest a svoju rodinu. Je mamičkou ročnej dcérky Jessicy, ktorá je pre ňu tým najväčším zázrakom. Už sedem rokov žije v obľúbenej turistickej destinácii – na Sardínii. Ako sa jej tam páči?
Mama v Írsku: Pohodoví rodičia + deti ako malí dospelí
Sardínia - miesto pre môj život?
Na Sardíniu som vycestovala kvôli práci a zdokonaleniu si taliančiny. Taliansko bolo a pre mňa aj vždy ostane zaujímavou krajinou, ktorú som chcela bližšie spoznať. Aj ich melodický jazyk sa mi vždy veľmi páčil. Preto moje kroky viedli práve do Talianska. Striedavo som žila mesiac na Sardínii a dva týždne na Slovensku. Pôvodný plán bol ostať v zahraničí 3 či 4 roky, zarobiť si a potom sa vrátiť na Slovensko. Ale ako sa hovorí, človek mieni, Pán Boh mení. Zo začiatku som pracovala v bare ako čašníčka, kde som sa zdokonaľovala i v jazyku. Popri tom som pracovala v administratíve pre jednu firmu.
Ľudia žijúci v Taliansku sú veľmi milí, zdajú sa mi „živší“, temperamentnejší, aktívnejší. Menej riešia problémy druhých. Navzájom si veľmi pomáhajú. Napríklad keď sa v rodine môjho priateľa koná zabíjačka, polovicu mäsa rozdajú rodinám, ktoré na tom nie sú finančne dobre. Mamičky si medzi sebou pomáhajú darovaním oblečenia pre bábätká. Sú ochotné ich doviezť aj na adresu mamičky, ktorá ich potrebuje, bez toho, aby si vypýtali za cestu.
Neplodná, a predsa som mama
Pôrodu v zahraničí som sa vôbec nebála. Celé tehotenstvo som chodila k súkromnému gynekológovi, ktorý je v pôrodnici aj primárom. Mala som naozaj stopercentnú zdravotnú starostlivosť. Hoci sme sa o bábätko s prechádzajúcim partnerom snažili veľmi dlho, vyšetrenia u viacerých gynekológov mali vždy ten istý verdikt: neplodnosť. Môj svet sa rúcal, rozpadol sa mi vzťah. Vedela som, že vlastnú rodinu nikdy mať nebudem. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som chcela ostať v zahraničí. Chcela som prísť na iné myšlienky.
Môjmu súčasnému priateľovi som hneď pri zoznámení povedala, aké mám problémy. I to, že napriek všetkému, čo mi lekári povedali, niekde v kúte srdiečka cítim, že sa aj ja raz stanem mamou vlastného bábätka. Jeho slová ma upokojili: „Nájdeme špecialistu na neplodnosť a skúsiš podstúpiť všetky testy ešte raz.“
Tak sa aj stalo, a hoci výsledky neboli najpriaznivejšie, lekár sa pokúsil nastaviť mi liečbu. Od prvého vyšetrenia som chodila každý utorok na deväť injekcií. Tri injekcie do jednej nohy, tri do druhej a tri injekcie do brucha. Plus ďalšie lieky. Bolo to ťažké obdobie, ale pri predstave, že sa nám môže podariť otehotnieť, som bola vždy silnejšia.
Presne o tri mesiace po začatí liečby som si našla na teste dve vytúžené čiarky. Ani si neviete predstaviť to šťastie, ktoré som cítila. Moja dcérka sa narodila presne o rok od začatia mojej liečby. Slovenskí lekári ma presviedčali, že som neplodná. A predsa sa nakoniec stal zázrak. Chcelo to aj určité finančné prostriedky, ale celé tehotenstvo som vďaka dôslednej starostlivosti doktorov vedela, ako na tom moje bábätko je.
Mama v MALAJZII: Chod rodiny tu určujú otcovia
Narodenie Jessicy
Pri samotnom pôrode mohol byť prítomný priateľ, ale v prvej fáze to, bohužiaľ, nešlo, keďže som rodila v čase najhoršej covidovej situácie. Zaujímavosťou je, že v nemocnici, kde som rodila, sa ženám klystír vôbec nerobí, ale aj to, že ma vopred informovali o potrebe nástrihu. K dispozícii bol aj bezplatný epidurál. Pôrodné asistentky mi boli neustále k dispozícii, všetko mi vysvetľovali. Pri najťažších kontrakciách boli stále pri mne, za čo som im doteraz vďačná.
Po narodení mi dcérku hneď priložili na hrudník a mala som ju na sebe počas šitia a potom aj počas celého pobytu v nemocnici. O druhej ráno sa sestričky chodili pýtať každej mamičky, či netreba bábätko zobrať na pár hodín do Nida (miestnosť pre bábätká), aby sme si mohli pospať. Ja som vždy odmietla a maličkú som si nechala pri sebe. Oblečenie pre dcérku som si musela priniesť, plienky pre novorodencov poskytovala pôrodnica. Návštevné hodiny boli dvakrát do dňa, trvali vždy jednu hodinu.
Do škôlky už od 3 mesiacov
Materská dovolenka trvá v Taliansku len šesť mesiacov. Keďže mám stále trvalý pobyt na Slovensku, tu nemám nárok na žiadny príspevok. Mamičky s trvalým pobytom v Taliansku môžu požiadať o tzv. baby bonus, ktorý sa vyráta podľa ročného príjmu rodičov. Rodičia môžu svoje bábätko umiestniť do škôlky už ako trojmesačné. Ako na Slovensku, tak aj tu sú súkromné a štátne škôlky.
Mesačné náklady na súkromné škôlky sú okolo 400 eur, štátne vyjdú mesačne približne 50 eur. Moja dcérka má talianske aj slovenské občianstvo, čiže s nástupom do škôlky by nemal byť problém. Škôlka zvyčajne začína okolo 8.30 hod., ale dá sa dohodnúť aj na skoršom príchode dieťatka. Zaujímavosťou je, že v škôlkach, kde sú dvojročné a staršie deti,už nie je povinný poobedňajší spánok. Jessicu mám v pláne dať do škôlky, keď bude mať 2,5 roka, maximálne 3 roky. Chcem byť s ňou čo najdlhšie. A keďže nechodím do práce, nemám dôvod sa ponáhľať.
Lekárska starostlivosť o bábätko v Taliansku sa dosť podobá tej na Slovensku. Od narodenia mojej dcérky sme v prvých 4 mesiacoch absolvovali pravidelné kontroly u pediatričky. Povinné a nepovinné očkovanie sú úplne rovnaké. K zubárovi sa odporúča ísť, až keď má dieťa všetky zúbky.
Nočný život s deťmi
Deti tu chodievajú spať veľmi neskoro. Pre Taliansko je typický nočný život, veľa ľudí ide von s deťmi aj okolo ôsmej hodiny večer. Mamičky z môjho okolia bývajú vonku s deťmi aj do jednej po polnoci. Ja sa s týmto režimom veľmi nestotožňujem. Moja dcérka chodí spávať o 22.00 hod., čo mi vyhovuje, keďže potom spí ráno aj do deviatej.
Na Sardínii je každým rokom teplejšia zima a prejavuje sa to aj na oblečení. Rodila som 1. februára a týždeň po pôrode som dcére obliekla len body, tenkú mikinu a bundičku. Bolo však príjemných 21 stupňov.
V máloktorej reštaurácii nájdete detské menu. Väčšinou pre deti objednáme cestoviny napríklad s maslom a syrom alebo s rajčinovou omáčkou. Výhodou je, že keď objednáme pre deti mäso, tak ho neosolia ani neokorenia, takže je vhodné aj pre menšie deti.
V Taliansku sa mi veľmi páči sviatok s názvom „ferragosto“, ktorý oslavujú 15. augusta. V ten deň sú všetci veľmi veselí, mestá sú krásne vyzdobené. Všetci majú voľno, oslavujú. Večer je vždy krásny ohňostroj. Páči sa mi aj slávenie Vianoc. Zvykom je, že 24. decembra sa pri večeri stretne celá rodina. Podávajú sa čisto iba morské plody (napríklad chobotnice, mušle, krevety, morské ryby). Prílohu si pripraví každá rodina podľa svojich preferencií. O polnoci si všetci vzájomne zagratulujeme. V nasledujúci deň, 25. decembra, sa v Taliansku oslavujú Vianoce. Stretne sa znova celá rodina na obede, pečie sa prasiatko alebo jahniatko. Ako predjedlo zvyknú servírovať prosciutto, syry, klobásky. Potom ako prvý chod cestoviny a následne už spomínané prasiatko alebo jahniatko. Ak sú v rodine detičky, otvárajú sa darčeky.
La mia dolce casa: Môj sladký domov
Dcérku učíme rozprávať po taliansky aj po slovensky. Ja sa s ňou snažím hovoriť po slovensky, priateľ po taliansky, avšak tým, že veľa pracuje, používam taliančinu v komunikácii s ňou aj ja. Keď jej poviem „batti lem ani“ (tlieskaj rukami), tak to urobí. Rozumie tomu v oboch jazykoch.
Slovensko mi veľmi chýba, keďže tam žije celá moja rodina. Chýba mi objatie mojej maminy, chýbajú mi sestry. A chýba mi aj slovenská kuchyňa. I keď navarím niečo slovenské tu, nechutí to rovnako, keďže ingrediencie sú iné. Preto sa vždy poteším balíkom plným slovenských potravín, ktoré mi posiela mamina. Na Slovensko sa snažíme chodiť približne trikrát do roka, no záleží to od situácie. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Mama v Bruseli: Môj pôrod v Belgicku sa od toho na Slovensku výrazne líšil
Čo ste o Sardínii možno nevedeli:
- Nazývajú ju aj Karibik Stredomoria.
- Je to 2. najväčší ostrov Talianska. Prvenstvo patrí Sicílii.
- Nemá žiadne diaľnice.
- Nájdete tu jeden z najvyšších útesov v Európe – Punta Cristallo, ktorý je vysoký takmer 300 metrov.
- Patrí k najslnečnejším dovolenkovým destináciám na svete.
- Podľa vedcov je to jedno z piatich najzdravších miest na život. Možno za to môže stredomorská strava, kto vie.
Fotogaléria