Mama z Aljašky: Na mená pre deti nás naviedol indický guru
"V kabelke nosím sprej proti medveďom", hovorí Kristína, ktorá žije na Aljaške. A občas aj v Karibiku.
Kristína Totwani je rodáčka z Liptova, ktorá okrem roku po narodení žila v Žiline. Jej aljašské dobrodružstvo začalo v roku 2008 a trvá dodnes. A nielen to. S manželom Girishom, ktorý je indickej národnosti, má dvoch synov, Viraja (5 r.) a Reyaana (3 r.). Striedavo žijú v Karibiku a na Aljaške.
Mama v Singapure: Šťastný život za veľa peňazí
Work and Travel
Môj život sa radikálne zmenil v roku 2008, keď som cez vysokoškolský letný program Work and Travel prišla do malebného dvojtisícového mestečka Skagway (2 000 obyvateľov len v lete počas turistickej sezóny, v zime to klesne na pár stoviek).
Veľká zmena v živote však prišla o rok neskôr pri stretnutí s usmiatym mladíkom indického pôvodu, z ktorého sa neskôr vykľul môj manžel. Svadby boli hneď dve. Jedna v Indii a druhá na Slovensku. A tak, ako je aj naše indicko-slovenské manželstvo rovno v Amerike, náš život je taktiež dvojaký.
Karibik aj Aljaška sú miesta, kde denne príde štyri až päť výletných lodí a každá z nich má v priemere 2 500 turistov. 10 000 turistov denne. V súčasnosti je to však kvôli koronavírusu inak (ext. zdroj koronavírus). Obaja s manželom pracujeme v cestovnom ruchu, v klenotníctve. Turisti majú šperky veľmi radi. Ak vidíte do obchodu vchádzať Číňana, tak viete, že sa bude predávať diamant v najlepšej kvalite.
Náš kočovnícky život
Až do tohto roku sme letá trávili na divokej Aljaške a zimy v slnečnom, horúcom a rumom preliatom Karibiku. Náš domček sme mali v Karibiku a na Aljaške sme bývali v podnájme, ktorý platil zamestnávateľ. Kedysi by som takýto spôsob života vôbec nechápala. Nemať stály domov? Šesť mesiacov na jednom mieste a šesť mesiacov na inom, tisíce míľ vzdialenom?
No človek splynie so zvyškom prostredia, v ktorom žije, ako taký chameleón. Po čase mi to prišlo úplne prirodzené. Úplne normálna kočovná rodina.
Je tu bežné, že človek sa sťahuje, deti odchádzajú na univerzitu do iného štátu. Dôchodcovia trávia letá v New Yorku a v zime idú do svojho letného domu na Floride. Ja si to už ani poriadne neuvedomujem, príde mi to ako klasická súčasť života.
Rezervácia pôrodnej izby
Prvé tehotenstvo, stres a paniku sme sa rozhodli prežiť v Karibiku a na Aljašku sme necestovali. Rodila som v horúčke júlového leta na slnečnom ostrove Svätého Tomáša.
V Amerike si vyberáte všeobecného doktora, gynekológa, zubára, koho len chcete. Kolegyňa mi odporučila „super” gynekologičku. Musela byť ozaj veľmi populárna, pretože počas mojich prvých mesiacov tehotenstva som ju nevidela ani raz. Keď som sa na to pýtala „midwife” (ext. zdroj midwife), ktorá ma mala na starosti počas pravidelných prehliadok, dostala som odpoveď, že je to normálne. No pre stresujúcu prvorodičku nič nie je normálne!
Od manželovej tety z 38. kolena sme dostali ďalšie odporúčanie, zhodou okolností na ex-manžela mojej prvej gynekologičky. No nie je život zábavný? Bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť.
Lekár bol starostlivý, citlivý, trpezlivý. Na prvej prehliadke mi dal svoje telefónne číslo s uistením, že ho môžem kontaktovať v prípade akýchkoľvek problémov, ktoré by sa vyskytli mimo jeho pracovného času. Ordinácie sú všade veľmi pekné, ako naše obývačky. Psychicky to veľmi pomáha. Ak je človek v príjemnom prostredí, takmer zabudne, že čaká na lekára.
Raz v sobotu som zistila, že mám zápal močových ciest. Môj lekár bol odcestovaný, no ani hodina neuplynula a po telefonáte s ním som už držala antibiotiká v rukách. Nad ich užívaním v tehotenstve sa tu nikto nepozastavuje. Počas môjho prvého tehotenstva som ich mala asi šesťkrát. Je to riešenie na akýkoľvek problém či infekciu. Keď mi ich predpísali prvýkrát, bola som znepokojená. Asi desaťkrát som sa lekára pýtala, či je to bezpečné. Druhýkrát som sa pýtala už len päťkrát, tretíkrát som už len nastavila ruku.
V siedmom mesiaci tehotenstva som si musela „zarezervovať” izbu v nemocnici. Inak by sa mohlo stať, že by tam pre mňa nebolo miesto. Je zvykom písať si pôrodný plán, ja som ho však nemala. Priala som si jediné: držať svoje dieťatko v poriadku na rukách a to som nikde písať nepotrebovala.
Klystír pri pôrode? Len na výslovnú žiadosť lekára
Kontrakcie v päťminútových intervaloch sú indikáciou, kedy je potrebné ísť do nemocnice. Ak ste otvorená len na 1 cm, pošlú vás naspäť domov. Na pôrod čakáte v miestnosti, v ktorej už budete rodiť. V Karibiku sa rodí klasiky. Rodenie do vody vôbec nebolo v ponuke. Ak by som sa na to spýtala, asi by ma poslali rodiť na pláž. Takisto nebola možnosť vybrať si inú pôrodnú polohu. Náš ostrovček tieto možnosti neposkytoval.
Klystír sa dáva len na výslovnú žiadosť lekára. Dieťa rodí gynekológ, ktorý vás sprevádza celým tehotenstvom. Vďaka tomu som mala pocit istoty. Manžel pri pôrode prestrihol pupočnú šnúru a odvtedy si myslí, že je z neho chirurg. Ešte krvavé a lepkavé bábätko hneď podávajú matke. Dodnes si pamätám tú špecifickú vôňu. Asi po 30 – 45 minútach ho vezmú na váženie a ostatné kontroly.
Trošku na nervy mi išli pravidelné dvojhodinové kontroly. Konečne uspíte dieťa a v tom počujete: „Dobrý večer, len vám zmeriam tlak a hneď som preč.“ No paráda, ďalšiu hodinu uspávate a dieťa konečne zaspí. Znova sestra s meraním tlaku. Ráno to však stojí za to. Ani na svadobnej ceste v Švajčiarsku som nemala taký raňajkový bufet.
Do práce už mesiac po pôrode
Mamičky sa po pôrode vracajú do práce veľmi skoro, niekedy už po prvom či druhom mesiaci. Dlhodobé dojčenie tu nie je veľmi časté. Nie je to nemožné, ale reálne ťažko zvládnuteľné. Moje kolegyne prišli do práce na druhý či tretí deň od prepustenia z pôrodnice. Bolo mi to veľmi ľúto. Odpoveďou však boli financie. Byť doma bez príjmu je pre väčšinu ľudí nemožné.
Už od prvého týždňa idú bábätká do Day Care (denná starostlivosť). Ja som mala šťastie, že som si mohla dovoliť ostať s oboma deťmi doma 1,5 roka. Takisto ste v práci až do dňa pôrodu. Pred tehotenstvom nejestvuje žiadna finančná podpora. Po tehotenstve existuje štyri mesiace, ale je hradená zamestnávateľom, nie štátom, i to len vo výnimočných prípadoch. Mamičky preto pracujú tak veľa, ako sa dá. Jasličky a škôlka stoja okolo $ 950 mesačne.
Počas môjho druhého tehotenstva sme boli na Aljaške
To bol rok 2017, keď v septembri hurikány Irma a Maria zdevastovali Karibik. Na našom dome v Karibiku odletelo sedem z deviatich okien a tretina strechy. Vnútrajšok si asi viete predstaviť. Lety boli obmedzené, nemocnica v zlom stave. Začali sme zvažovať, že ostaneme radšej na Aljaške, ako ísť do nášho zdevastovaného domu v Karibiku a nie plne funkčnej nemocnice.
Kontaktovala som nemocnicu na Aljaške, aby mi vyčíslili sumu za pôrod. Po obdržaní odpovede mi takmer zo stresu začali kontrakcie. Klasický pôrod bez akýchkoľvek komplikácií by ma stál $ 30,000, cisársky rez s jedným doktorom $ 40,000. V prípade potreby ďalšieho lekára pri cisárskom reze $ 45,000. Pri komplikáciách suma neurčitá podľa toho, čo by pôrod vyžadoval.
Tak sme si pekne pobalili kufre a leteli do Karibiku pripravení, že mi počas pôrodu bude kvapkať na hlavu z deravej strechy. Chvalabohu, rodila som až v januári a dovtedy už bola nemocnica takmer plne funkčná, len niektoré izby mali miesto okien preglejku.
Mama v Škótsku: Tri-štyri deti sú tu štandardom
Mená pre deti sme nemohli mať vybraté pred pôrodom. Manžel je Ind
V ich kultúre sa čaká, až kým sa bábätko narodí, potom sa zavolá guru do Indie. On podľa postavenia hviezd dá tri rôzne písmená abecedy. Do piatich dní si musíte vybrať jedno z troch písmen, z ktorého sa vyberie meno. Nie je to však vôbec jednoduché.
Na jedno písmeno je cca 1 500 rôznych chlapčenských mien. Na piaty deň po pôrode je v indickej kultúre slávnosť ako krstiny. Príde asi 50 ľudí, každý donesie jedno jedlo, založí sa malý ohník v strede obývačky. Aby toho nebolo málo, prebieha videohovor s hindu kňazom v Indii.
V indickej kultúre nehrozí ani pokoj po pôrode. Hneď ako sa rozšíri, že ste v nemocnici, začnú sa formovať párty skupiny po troch, štyroch ľuďoch, ktoré prídu do nemocnice. Zrazu je tam 40 ľudí a táto privítacia skupina je vlastne prvé, čo vidíte, keď vás prevážajú na popôrodné oddelenie. Spoločnosť na izbe máte pokojne do 22. hodiny v noci a prvý návštevník je opäť vo vašej izbe nasledujúci deň o siedmej ráno. Nosia veľmi veľa jedla, špeciálne s veľkým objemom masla ghee.
Zvláštne zvyky
Vraj je to veľmi dobré na kosti a dodá silu matke po pôrode. V indickej kuchyni sa ghee používa v neskutočnom množstve. Pri jedení máte pocit, že vám to premastí aj malíček na nohe. Tento náš multikultúrny mix je psychicky dosť náročný, no veľakrát veľmi obohacujúci. Nuda nehrozí v žiadnom prípade.
Netypické je aj totálne oholenie hlavy dievčatka v 5. mesiaci a u chlapčeka v 13. mesiaci. Tento indický zvyk pochádza z reinkarnácie. Indovia veria, že dieťa sa narodí s nežiaducimi vlastnosťami z minulého života. Obrad im pomáha zbaviť sa všetkých nečistôt z predchádzajúceho života a dáva nádej na čistý a lepší život.
Zostávame na Aljaške
Naše migrovanie sa však muselo tento rok skončiť, aspoň na určitú dobu. Syn Viraj mal 5 rokov. V tomto veku dieťa ide do predškolskej výchovy a o rok neskôr nastupuje do základnej školy. A tak sme si aj my museli sadnúť a rozhodnúť sa, čo ďalej. Pre dieťa by presúvanie nebolo vhodné. Potrebuje nadväzovať priateľstvá, mať stály kolektív.
Raz som s ním išla v aute a šoférovala som popri hoteli, kde sme raz strávili pár dní a on sa ma pýta: „Mami, ideme domov?” a ukazoval prštekom na budovu hotela. Vtedy mi to došlo. Chúďa naše, ani nevie, kde má domov. Keď si na to spomeniem, je to taký gogoľovský úsmev cez slzy. Výber padol na Aljašku. Je to bezpečnejšie miesto v porovnaní s Karibikom, kde sa na Silvestra miesto petárd strieľa z pištolí.
Deti v škôlkach trávia veľmi veľa času vonku, no nie sú to klasické škôlky ako na Slovensku. Napríklad v našom mestečku, Juneau s populáciou 30 000 ľudí, máme len jednu Montessori škôlku s tromi triedami a jednu špeciálnu škôlku pre deti vládnych pracovníkov s asi 20 deťmi. Ostatné sú „škôlky“, ktoré si zriadia mamičky doma s kapacitou maximálne osem detí. My sme mali šťastie na pani s trojposchodovým domom, celé dolné poschodie tvorila mini škôlka.
Medveď pri škôlke? To je Aljaška
A nebolo by to zaujímavé bez aljašskej príhody. Vraj mal v tom čase asi dva roky, išla som ho vyzdvihnúť zo škôlky. Nervózna pani učiteľka mi hovorí, čo sa stalo. Kým ostatné deti spali, ona a Viraj boli vonku pred domom. Zrazu jej Viraj prštekom ukazoval na niečo vedľa domu. Bol to medveď Baribal! Ani nie dva metre od môjho malého chlapčeka!
Učiteľka ho rýchlo schmatla a utekala do domu. Priznám sa, nebolo mi všetko jedno. Tri noci som nespala. Človek tu však nemá na výber, medvede sú všade, preto kdekoľvek ideme, máme Bear Spray (sprej proti medveďom). Dúfam, že ho nebudem musieť nikdy otestovať.
Mama v Bruseli: Môj pôrod v Belgicku sa od toho na Slovensku výrazne líšil
O očkovaní sa tu nikto nebaví, je to viac ako povinné
Na prvej prehliadke dostane dieťa žltú očkovaciu kartičku o veľkosti A5. Kartička je rovnako dôležitá ako doklad totožnosti, ak nie viac. Zapisujú sa tam všetky očkovania. Zároveň je to vstup pre dieťa do jaslí, škôlky, školy. Ak kartičku nemáte alebo v nej očkovanie chýba, môžete sa rozlúčiť so školou a vydať sa na cestu domáceho vzdelávania. Pri rozhodnutí svoje dieťa nezaočkovať, rátajte s tým, že nebude prijaté do žiadnej vzdelávacej inštitúcie.
S deťmi sa snažím rozprávať po slovensky
Ale veľakrát skĺznem do angličtiny. Hlavne, keď je pri mne manžel. Vtedy automaticky prepínam do jazyka, ktorému rozumie aj on. Ale aj keď ja rozprávam po slovensky, deti odpovedajú len po anglicky. Keď sme boli pred dvomi rokmi tri mesiace na Slovensku, starší Viraj úplne prepol na slovenčinu, ale po návrate do USA sa to postupne vytrácalo.
Za slobodna sa mi na Slovensko podarilo prísť každý rok, no odkedy je nás viac, je to už ťažšie. Plánovali sme rodnú hruď navštíviť aj minulý rok, ale koronavírus nám skrížil plány. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie, keďže pandémia zúri všade.
Ja môžem potvrdiť, že Amerika je naozaj krajina neobmedzených možností a pre nás ako multikultúrny pár je to fajn miesto na život. Hoci rodné Slovensko mi bude vždy chýbať...