Mama v Škótsku: Tri-štyri deti sú tu štandardom
Škótske deti sú veľmi otužilé. Rodičia si s ich obliekaním ťažkú hlavu nerobia. Hneď ako teplota stúpne na dvojciferné číslo, signalizuje to krátke rukávy.
Škótsko je krajina opradená legendami a tiež mýtmi, keltskou históriou a na mnohých miestach panensky nedotknutou prírodou. Linda Šuleková tu žije už osem rokov spolu so svojím snúbencom Petrom a ich 2-ročným synom Tommym. Prezradila nám, ako sa tu vychováva a kladie dôraz na duševné zdravie.
Nikdy by mi nenapadlo, že si raz založím rodinu práve tu. V tejto severskej, chladnej, no nádhernej a divokej krajine. Skôr som si vždy myslela, že skončím niekde v trópoch. Slnko a teplo, to je moje! Ale ako sa vraví, človek mieni... Pred ôsmimi rokmi som sem prišla za svojím priateľom s túžbou vyskúšať si samostatný život a naučiť sa zodpovednosti. Prešlo zopár rokov a dnes sa tu na mňa smeje moja dvojročná lekcia zodpovednosti a ja jej úsmev opätujem.
Napriek tomu, že mi je často smutno za domovom a chýbajúcou rodinou, som rada, že žijem práve tu. Život je tu pomalší a pokojnejší. Určite je to dané aj tým, že bývame v pomerne malom meste a uprostred národného parku. Žije tu veľa starších ľudí a rodiny sa radi často navštevujú.
Mama v Bruseli: Môj pôrod v Belgicku sa od toho na Slovensku výrazne líšil
3 – 4 deti sú štandard
Ja som otehotnela ako 30-ročná, čo je na miestne pomery neskoro. Ženy zvyknú mať prvé dieťa okolo dvadsiatky a zväčša ich majú viac. Pokojne aj tri alebo štyri. Veľkú zásluhu na tom má vypracovaný systém podpory pre tehotné ženy, rodičov, ale i slobodné mamičky. Štát je naozaj pomerne štedrý a pomáha, ako sa dá. Viete si uplatniť viacero príspevkov, či dokonca stravné lístky (tie sú ale viac-menej pre mamičky v hmotnej núdzi).
V každom prípade je príjemné, že štát sa naozaj stará a podporuje. Je to naozaj viditeľné. Nemyslím si, že sa tu treba báť založenia rodiny z finančného hľadiska. Osobne poznám zopár slobodných mamičiek, ktoré si žijú vcelku dobre. Netrúfnem si tvrdiť, že je to ľahké, no verím, že sa to dá zvládnuť.
Dôraz na duševné zdravie
Počas tehotenstva na ženu dozerá tzv. midwife, odborná sestra. Pravidelne kontroluje priebeh tehotenstva. Hlásite jej všetky zmeny (i duševné) a ona všetko zaznamenáva do vašej tehotenskej karty. Veľký dôraz sa dáva na duševné zdravie. Ak sa budúca mamička necíti psychicky úplne v poriadku, ihneď je jej ponúknutá pomoc a podpora.
Čo sa vyšetrovania počas tehotenstva týka, je to trochu netradičné. Ultrazvuk sa absolvuje trikrát počas tehotenstva, avšak nie je povinný. Takisto odbery krvi (robili mi iba raz) sú dobrovoľné. Vaginálne vyšetrenia sa nerobia vôbec. Ak nie je vážny dôvod, nie je to štandard. Či bábätko rastie správne, ako i jeho polohu kontroluje midwife jednoduchým odmeraním bruška krajčírskym metrom a jemným postláčaním. Okrem toho sa odovzdáva pravidelne moč a kontroluje tlak. Inak z toho veľkú vedu nerobia.
Žiadne kontroly krčka či tehotenskej cukrovky a pod. Niekto to vidí ako výhodu, niekto nie. Pravdou ale je, že pri bezproblémovom tehotenstve by toto minimum malo stačiť.
Menštruačné potreby budú v Škótsku ZADARMO
Rezervácia bazénu pri pôrode
Pri pôrode sú tiež iba midwives. Lekár sa volá iba v urgentných prípadoch a pri rodičke je za pár sekúnd. Partner môže byť prítomný. Samozrejme, veľa záleží od nemocnice, ale zväčša ste na izbe, kde absolvujete druhú a tretiu – poslednú fázu pôrodu sama (nerodíte viaceré na izbe). Môžete si priniesť vlastnú hudbu, relaxačné pomôcky, či dokonca smiete jesť i piť (aby ste mali energiu). Väčšina pôrodníc má k dispozícii i pôrodný bazénik, ktorý sa dá dopredu rezervovať. Termín je však celkom náročné určiť.
Výber polohy pôrodu je na vás. Klasická na chrbte je, dokonca, považovaná za najnevhodnejšiu. Klystír a holenie sa nerobia, sú chápané ako prežitok. K poslednej fáze pôrodu prichádza druhá midwife, aby v prípade potreby pomohla. Pôrodom však sprevádza zväčša iba jedna setra.
Po pôrode je dieťatko ihneď priložené na hruď mamičke. Kontakt koža na kožu je samozrejmosťou a je veľmi podporovaný aj kvôli rozbehnutiu laktácie. Dieťatko sa chvíľu nechá s matkou a až potom ho berú na umytie, váženie atď. Mamičke ho však promptne vracajú a následne sú spolu stále. Ja som syna rodila cisárskym rezom, kvôli zlej polohe, no i tak som ho mala pri sebe už na ceste z operačnej sály, i v noci. Dojčila som už hodinu po pôrode. V noci boli stále poruke sestričky, ktoré bábätká prebalili a podali mamičkám na dojčenie, ak bolo treba. Inak boli detičky v postieľkach pri mamičkách.
Pediater: prvý a poslednýkrát
Po pôrode bábätko skontroluje i pediater. Pre mňa bolo prekvapujúce, že to bolo poslednýkrát, čo sme nejakého videli. Neexistujú tu žiadne poradne, ani pravidelné kontroly u odborného lekára. K mamičkám po pôrode príde domov tzv. health visitor, odborná sestra. Skontroluje, ako sa darí mamičke i bábätku, ktoré odváži a občas odmeria. Ak má mamička nejaké pochybnosti, zväčša je odkázaná s novorodencom k všeobecnému lekárovi.
Z osobnej skúsenosti viem, že je to dosť nešťastné riešenie, keďže veľa z týchto lekárov nemá špecializáciu v pediatrii a často diagnózy iba hádajú. Taktiež lekára nemáte stále toho istého. Dostanete toho, kto má práve službu a čas. Pokiaľ je podozrenie na vážny problém, pošlú vás do nemocnice. To sa však stáva zriedka a zväčša treba počkať, či to neprejde. Prípadne sa to uzavrie tvrdením, že deti zo všetkého vyrastú. Veľakrát ostáva skutočne len v to dúfať...
V krajine funguje národný zdravotný systém, no veľa vecí je tu podstatne inak ako na Slovensku. Počnúc prihlásením sa do systému, registráciou v miestnom zdravotnom stredisku, až po konkrétne vyšetrenia a úkony. Systém býva často kritizovaný, kvôli nedostatku odborných vyšetrení a dlhým čakacím dobám. Áno, rozhodne nie je dokonalý a veľakrát sa mi zacnelo za slovenským zdravotníctvom. Plusom je však maximálne ústretový a milý personál – úplne všade, kam prídete. Je jedno, či je to sestrička alebo špičkový chirurg.
Mama v DÁNSKU: V nemocnici, kde som rodila, boli počas roka len dve sekcie
Škótsko má silne rozvinutú prolaktačnú kampaň
Dokonca ako jedna z mála krajín sa striktne stavia proti diskriminácii dojčenia na verejnosti. Práva dojčiacich mamičiek sú chránené zákonom. Nájdete tu veľa „breastfeeding-friendly“ kaviarničiek. Všeobecne však má dojčiaca mamička poruke vždy nejaký kontakt, či už na podpornú skupinu (často už pred samotným pôrodom) alebo školené laktačné poradkyne, ktoré prichádzajú kontrolovať mamičky už v nemocnici po pôrode, ukážu správnu techniku a poradia.
Existuje i špeciálna klinika zameraná na problémy s dojčením, v ktorej sa mamičkám dostane odbornej pomoci, najmä ak ťažkosti pretrvávajú a môže ich spôsobovať napr. skrátená uzdička u bábätka, či reflux ap. Všetky tieto služby sú zdarma. Svetová zdravotnícka organizácia síce odporúča dojčenie aspoň do dvoch rokov života dieťaťa, no väčšina mamičiek sa snaží dojčiť zhruba do prvého polroka života. Potom zbytočne začínajú dieťa odstavovať.
Často sa tak deje na základe odporúčania lekárov či sestier, ktorí nemajú dostatočne aktuálne informácie v tejto oblasti. Percento dojčiacich mamičiek po ukončenom 6. mesiaci života dieťaťa tak prudko klesá.
Šokujúca otužilosť
Keďže žijeme pomerne na severe, blízko Severného ľadového mora, veľa mužov pracuje off-shore. V praxi to znamená, že chodia na dlhšiu dobu pracovať mimo domu. Veľmi populárna je práca na ropnej plošine, prípadne na ich opravách. Mamičky tak ostávajú na všetko samy. Keďže tu takmer nonstop prší, záchranou sú rôzne indoorové aktivity, ako sú detské masáže, hracie skupiny. Zaujímavosťou je tzv. messy play, kde sa deti môžu vyblázniť napríklad v špagetách s omáčkou. Vy sa síce chytáte za hlavu a zároveň sa tešíte z nefalšovanej detskej radosti. V duchu hesla: „neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie“, je celoročnou povinnou výbavou dieťaťa nepremokavý overal.
Škótske deti sú veľmi otužilé. Rodičia si s ich obliekaním ťažkú hlavu skutočne nerobia. Hneď ako teplota stúpne na dvojciferné číslo, signalizuje to krátke rukávy. Britský spôsob obliekania absolútne mimo počasia je pre nás Stredoeurópanov viac než nepochopiteľný.
Ani spočítať neviem, koľkokrát som si pripadala ako blázon, keď som nababušená v zimnej bunde, čižmách a čiapke (môj malý takisto), lebo veď fúka a je až 11 stupňov (pocitovo tak 5), sledovala rodičov s deťmi v parku, pobehujúce v sandáloch, krátkych gatiach či dokonca letných šatočkách. Aj po rokoch je to pre mňa stále šokujúce.
Nástup do práce už pred prvými narodeninami dieťaťa
Väčšina mamičiek nastupuje späť do práce pomerne skoro, zväčša už pred 1. narodeninami dieťaťa. Nenastupujú však ihneď na plných 40 hodín týždenne, ale pracujú napr. iba v niektoré dni. Kam s drobcom? Na výber je pár možností: au pair (opatrovateľka, ktorá zvyčajne býva u vás, čiže pracuje iba pre vás), „klasická“ opatrovateľka, škôlka alebo jasle.
Všetky tieto možnosti majú svoje plusy i mínusy. Líšia sa veľkosťou kolektívu i v časoch, v ktorých tam deti môžu tráviť. Sú však dosť drahé a veľakrát má človek pocit, že pracuje doslova iba na pokrytie nákladov na škôlku.
Rozdielne je to od troch rokov, keď má dieťa nárok na 16 hodín starostlivosti týždenne preplácanej štátom. V podstate však nie je povinná žiadna forma predškolskej dochádzky až do 5 rokov dieťaťa. Dovtedy je to na rozhodnutí rodičov. V školách sa nosia uniformy a deti skutočne vyzerajú ako vytiahnuté z filmov o Harrym Potterovi. Pre mňa ako fanúšika je to naozaj paráda.
Mama v Singapure: Šťastný život za veľa peňazí
Vychovávať dieťa v krajine s inou kultúrou je vždy náročné
Ja som vďačná svojmu úžasnému partnerovi, s ktorým je rodičovstvo o čosi ľahšie. Ešte stále mávame dni, keď je nám veľmi smutno a máme chuť vrátiť sa naspäť na Slovensko. No potom znova príde obdobie, keď sme radi, že sme sa rozhodli žiť tu. Nič nie je uzavreté a možno sa v budúcnosti vrátime. Život v Škótsku však navždy ostane našou dobrodružnou kapitolou.