Katka Koščová: Konečne spím
V našej rodine sa stala jedna zásadná vec. Aňa sa presťahovala do detskej izby. Trvá to zatiaľ len asi 10 dní, ale ja už cítim zmenu.
Bola som posledné mesiace neskutočne nahnevaná, unavená, frustrovaná. Mala som pocit, že som konštantne nastavená do módu fúrie. Aj veci, ktoré ma mohli tešiť, ma netešili, čo ma privádzalo do ešte väčšej depky.
Katka Koščová: Môžeš sa cítiť na figu
Som nahnevaná, pretože nespím?
A potom mi kamoška rozprávala o knihe Prečo spíme. Napísal ju neurovedec, nie sú to len kadejaké ničím nepodložené bláboly, ale fakty odborníka. A vravela, že aj napriek tomu, že sa všade hovorí o tom, aký je spánok dôležitý, doplo jej to, až keď si ju prečítala a bolo to pre ňu prevratné. Tak som si ju už zadovážila a čaká ma na poličke.
Medzitým som si uvedomila, že možno môj nespánok je to, čo môže byť zásadné. Nespím tak naozaj hlboko už cca 6 rokov. Adam spinkal ako bábätko výborne, čiže prvé dva roky boli super. Potom začali nočné desy a dnes v nich pokračuje Anička.
Okrem toho ešte občas býva ľahko námesačná a často sa budí s krikom, plačom. Niekedy ju nevieme prebrať. Akoby nevedela, kde je, kto sme. Občas je to ako z hororu a občas je to smiešne, ale v každom prípade je to nesmierne vyčerpávajúce.
Doteraz som si to veľmi neuvedomovala. Kedysi sme sa s mojím mužom striedali, ale prestali sme, lebo on po zobudení nedokáže zaspať, čiže má na figu celú noc. Ja viem zaspať veľmi rýchlo, tak som mala pocit, že je to vlastne OK, že sa síce zobudím desaťkrát za noc, ale hodiny mám naspaté. Do toho on ráno brával deti, aby som ja ešte po zlej noci poležala. Prišlo mi, že to máme super vymyslené. Ale možno sme nemali.
Katka Koščová: Sedem rokov normálne nespím
Vyspi sa, žena moja
A tak môj muž povedal, že berie Aňu do detskej izby a bude tam s deckami, že sa mám konečne vyspať. A ja neviem, ale asi to funguje. Ak to teda môžem posúdiť za tých pár dní. Ale naozaj som menej nervózna, ak sa naštvem, skôr to vyprchá, mám pocit, že si viac všímam dobré a pekné veci, že ich viem viac oceniť.
Ja som fungovala v stave, že som bola na deti naštvaná takmer nonstop. Nechápala som, prečo mám v sebe toľko hnevu, tenzie. Ak niečo vyparatili, trvalo mi dlho, kým som vedela prepnúť do pokoja a medzitým vyviedli niečo ďalšie. Čiže som sa do pokoja vlastne nedostávala. A jasné, že je to všetko v hlave, ale spánková deprivácia je niečo, čo netreba podceňovať.
My sme si „zvykli“, a tým pádom sme boli v začarovanom kruhu. Nervozitu som prenášala na zvyšok rodiny. Pána, píšem to v minulom čase, ako by sa teraz všetko zmenilo mávnutím čarovného prútika. To nie, len sa mi po veľmi dlhej dobe na chvíľu uľavilo, tak sa o to delím.
Z fúrie sa stala pohodová mama
Napríklad mi práve Aňa potom, čo kopla do Adama a po upozornení vyplazovala jazyk, na čo som ju poslala do vedľajšej izby, aby sa upokojila, práve povedala: „Pokakaná mama!“
Keby som bola v rauši, tak si hovorím, že ma decko neznáša, správa sa ohavne, čo som im urobila, že sú k sebe takí odporní, zničila som ich svojím správaním a moje úvahy by končili tým, že z nich nevychovám nič dobré a určite skončia ako nejakí asociáli a budú netrpezlivo čakať na to, kým sa s mužom poberieme na druhý svet, aby mohli dediť aspoň ten náš starý dedinský dom.
Teraz mi prišlo veľmi smiešne a vlastne aj zlaté pozorovať ju, ako si vzdorovito dupe tou chodbou, ruky prekrížené a v makovici názor.
Chvíľu predtým sa pritúlila k Adamovi, ktorý ju na pár sekúnd strpel, ale potom ju vypoklonkoval, že to by už stačilo. Tak sa ho pýtam, čo mu na tom objímaní tak vadí: „Keď ona je jak anakonda! Sa na mňa zavesí a trčí tam celý deň! A chcela by tak ostať celý život!“ Hystéria level jeho matka.
Inokedy by mi stískalo hrdlo, že sa nikdy, ale nikdy, fakt nikdy nebudú mať radi, že je to celé jedna veľká katastrofa. Dnes sa rehocem, že z neho raz možno bude s takými postrehmi spisovateľ.
Katka Koščová: O súrodeneckej (ne)láske
Vyspite sa, mamy
Nuž som zvedavá, čo prinesú ďalšie týždne. Zasa vidieť môjho muža po prebdenej noci ako zombieka tiež nie je bohviečo. My máme to šťastie v nešťastí v tejto dobe, že sme obaja doma. Budeme sa striedať a potom si vzájomne prikladať sáčky s čiernym čajom na kruhy pod očami.
A budeme sa ďalej snažiť snáď s lepšou náladou a trošku lepšie vyspatí vychovávať našu Anakondu a nášho Drama Kinga.
Ja viem, že mnohé nemôžete, ale i tak vám to silno prajem - čo najkvalitnejší spánok všetkým.