Katka Koščová: O súrodeneckej (ne)láske
Posledné dni sú k sebe Aňa s Adamom extrémne hnusní.
Aňa ho zbožňuje, čiže za ním všade chodí, do všetkého mu lezie, všetko po ňom opakuje, občas niečo zničí. Adam chce byť s kamošom Miškom od susedov. Chcú si skladať lego, vymýšľať svoje lotroviny a Aňa im prekáža.
A tak robí dievčisko naschvály. A tak na ňu chlapčisko kričí, odháňa ju, čo ju v naschváloch ešte viac povzbudzuje. Chápem ich. Oboch. Vážne. Ale, aaaaach, naše nervové sústavy nie sú kompatibilné s týmto obdobím. Najmä, keď nevidno svetlo na konci tunela. Ak by sa na toto dali robiť medicínske testy, tak Adamovi by stopro vyšlo, že má veľmi silnú alergiu na vlastnú sestru.
Katka Koščová: Nechce sa mi veriť tej načančanej dokonalosti
Šľak ma ide trafiť
Niekedy sú k sebe takí protivní, že máme chuť zbaliť sa a ujsť. Rozprávame sa s nimi, vysvetľujeme, delíme ich od seba, aby mali vlastný priestor, skúšame, či si nebudú chýbať, hulákame na nich, keď nám prdnú nervy, občas rezignujeme a povieme im, že si to musia vyriešiť sami, občas poškuľujem po škatuli s tabletkami a rozmýšľam, či sa už minul všetok neurol...
Keď počujem, ako Adam zreve: „Aňaaaa!“ mám z toho husiu kožu. Evidentne tiež alergická reakcia. Celá rodina má na seba alergiu. Čakám, kedy sa dostaneme do anafylaktického šoku a premýšľam, ako to asi bude vyzerať...
My sme boli veľmi hlučná domácnosť
Možno je to fakt karma, alebo čo. My sme boli veľmi hlučná domácnosť. So segrou sme sa stále šklbali. Raz som ju poprosila, aby vykopla sklo na dverách unimobunky (dievčatká sú ňuňu). Mala obuté gumené balerínky (ak ste narodení v 80. rokoch, viete, o čom hovorím). Stačilo to na tri štichy pri členku.
Potom som ju strčila do zrolovanej karimatky, keď bola ešte celkom pidi. Keď sa v nej pokúšala chodiť, karimatka s ňou spadla a akurát na roh radiátora... Asi by som nevyhrala cenu Sestra roka, ale zasa nepamätám sa, že by som sa ju snažila zniesť zo sveta. Jeden kamarát nám rozprával, ako sa hrali so staršou sestrou na kozmonautov. Natiahla mu na hlavu sáčok a oblepila ho okolo krku lepiacou páskou... Inak pomerne kreatívne. Dnes vraj spolu vychádzajú veľmi dobre.
A môj muž sa tvári, že si takúto karmu nezaslúži, lebo sa k svojmu bratovi vždy správal pekne. No jasné, keď sa jeho brat narodil, môj muž mal už desať rokov a zjavne poprepájané kábliky, tak sa mu frfle...
Asi je to normálne, aspoň tak všetci hovoria. Vraj z toho vyrastú, aj to hovoria. Veď hej, snáď hej, len mi je niekedy z tej nevraživosti tak veľmi smutno.
Źalujú a kričia
Niekedy som jednoducho unavená z nekonečného žalovania a kriku, lebo Aňa vyplazila jazyk, otvorila chladničku (otvorila chladničku, chápete?), ide vonku bosá, lebo Adam nedá knižku, nechce sa hrať, tiež vyplazil jazyk... Je predsa toľko možností, ako si znepríjemniť deň. Prečo ich nevyužiť všetky a najlepšie v trojsekundovom intervale, že?
Katka Koščová: Sedem rokov normálne nespím
Ja chápem, že nežijeme v obrázku zo Strážnej veže, ani by som to nechcela. Len si prajem, aby tých okamihov, keď im je spolu dobre, bolo viac.
Aby som ich častejšie mohla načapať pri tom, ako Adamko Ani číta rozprávkovú knižku, alebo sa spolu smejú v bunkri, či sa s rehotom naháňajú okolo stola. Nech tie zvuky, ktoré vydávajú, sú radšej radostné výskoty ako ofučané mraučanie. Nech sú spolu radi...
Dobre, Adam práve kričí, že ho Aňa opľúva a že je to hrozne nechutné. Idem. Moje utopické predstavy o krásnom súrodeneckom vzťahu si dosnívam pravdepodobne v nejakom inom živote.