ČO si akože celý deň robila?

Michaela Klamová | 30. december 2020
Čo si dnes robila?

Položil vám už partner túto otázku? Skúste šokovú terapiu.

Zvyčajne jej predchádza sken obydlia zľahka znechuteným pohľadom, končiac na vašich strapatých, neumytých vlasoch a tričku so škvrnou s ťažko identifikovateľným dátumom vzniku. A vy ste len vďačná nebesiam, že ste príliš vyčerpaná na to, aby ste po ňom hodili digestor.

Pár rokov dozadu som si vo svojej sladkej naivite myslela, že je to veta z vtipov a komédií s ľahko čitateľnou zápletkou. No už onedlho som sa aj ja stala aktérkou v tejto každodennej anekdote. Zakorčuľujme spolu teda na chvíľu k stabilným brehom stereotypov. 

Čo robia matky na "dovolenke"?

Ak ste presvedčené, že vy ste iní a vás sa to netýka, nemajte obavy, to príde. Čas obdivu, lásky a rozprávkového nadšenia z nového stvorenia pominul a nastáva realita každodenná. Muž sa vydáva na lov finančných prostriedkov a vy ostávate na tej povestnej „dovolenke“.

Možno máte šťastie a vaše učebnicové dieťatko vám dovolí vnímať rozdiel medzi utorkom a novembrom, no možno práve začali večerné správy a vy ste si spomenuli, že niekde máte položenú vašu rannú kávu. 

V každom prípade, niet pochýb, že ste sa počas dňa nenudili. Teda, vy to viete, ešte zostáva to dostatočne presvedčivo vysvetliť vašej polovičke. Lenže opisy vášho dňa, ako ste sa pomedzi mixovanie batátového pyré a snahy poskladať bielizeň hrali štyri a pol hodiny na gravitáciu (dieťatko niečo pustí na zem, vy mu to podáte, aby to mohlo znovu pustiť na zem a vy mu to mohli znova podať a tak ďalej, až kým vám nevyrastie minimálne jeden nový sivý vlas), neznejú práve ako scenár k seriálovému trháku na Netflixe.

Každodenný kolotoč dieťa-domácnosť-dieťa sa veľmi náročne opisuje, najmä, ak je opis každý deň viac menej identický. A tak postupne skrátite váš večerný report na: dieťa je nažive a večera na stole. Alebo v mojom prípade houmofisujúcej zamestnankyne: pracovala som, dieťa je nažive, večera na stole.

Muž tak časom začne mať pocit, že ste sa cez deň viac-menej flákali. Dôvod? Zanedbaná propagácia. Lebo aj ten najlepší produkt na svete potrebuje reklamu.

NIE SOM mama z reklamy. Vy áno?
Prečítajte si tiež:

NIE SOM mama z reklamy. Vy áno?

Aj MATKY potrebujú Pí áR

Moja testosterónom podkutejšia polovička ale vie, ako sa správne spropagovať. Ak náhodou umyje kúpeľňu alebo povysáva byt, buďte si istý, že budete o tomto heroickom čine počúvať ešte aspoň dva týždne.

Aby to nevyzeralo, že môj muž nič nerobí – do domácich prác sa zapája statočne, aj napriek svojmu poctivo pestovanému workoholizmu. Len tej sebapropagácie okolo toho je viac ako všetky vianočné kampane všetkých mobilných operátorov dohromady. A to si sakra dobre premyslíte, či si za cenu ticha radšej neupracete sama.

Keďže nemám k dispozícii tím prešibaných marketingových géniov, ktorý by pútavo predali fakt, že nedokážem zároveň sedieť celý deň za počítačom, variť, vysávať, drhnúť kúpeľňu, ísť kúpiť sprej na nohy a skúšať dieťa z poučky o semaforoch, musím na svojej Pí áR zapracovať sama.

čo si dnes robila

Zatiaľ som nebola extra kreatívna a vymyslela som len dve možnosti – buď začnem pravidelne informovať o každej vykonanej činnosti (pre istotu viacnásobne, lebo čo keď akurát nevníma a len prikyvuje hlavou zo zotrvačnosti) alebo to skúsim šokovou terapiou ako v tom starom známom vtipe:

Muž príde po práci domov a vidí vchodové dvere otvorené dokorán a jeho deti stále v pyžamách, hrajúce sa vonku v blate. Vbehne do domu, kde je všetko hore nohami, kuchyňa plná špinavého riadu, na zemi rozliate kakao, na stole nedojedené raňajky, steny pomaľované zubnou pastou, mačka vyžiera rybky z akvária a pred pračkou hora oblečenia, na ktorej spí zablatený pes.

V obavách, že došlo k najhoršiemu, beží muž z izby do izby, hľadajúc svoju ženu. Nájde ju v spálni, ako leží v posteli a pokojne číta knižku. „Preboha živého, čo sa tu dnes stalo?!“ zvrieskne muž. Žena pomaly prevráti stránku knihy a pokojne odpovie: „Vieš, ako sa ma každý večer pýtaš, čo som tu, dokelu, celý deň robila? Tak dnes, môj drahý, dnes som nerobila nič.“ 

PS: Môj muž sa pravidelne zapája do starostlivosti o domácnosť, v ktorej je obyvateľom, a ja si to, samozrejme, veľmi vážim. Tento dodatok píšem dobrovoľne, pri plnom duševnom zdraví a vedomí, a bez toho, aby mi muž stál za chrbtom a kontroloval ma. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: