Som mama na plný úväzok...a nebaví ma to!

Som mama na plný úväzok...a nebaví ma to!
8.1.2019 v kategórii Mama, autor Alexandra Okálová, foto: istockphoto.com

Matky sú rôzne. Niektorej nevadí starať sa o päť detí a stráviť na materskej polovicu produktívneho života. Iná má čo robiť, aby sa postarala o jedno.

Hoci milujeme svoje deti, občas zablúdime myšlienkami do bezdetného obdobia a začneme sa slastne usmievať. Zároveň prichádzajú pocity viny. A niekedy vedia poriadne zožierať. Nezúfajte, NIE STE hrozná matka. 

Zaslúžim si vôbec byť matkou?

Ani ja nepatrím k tým oddaným super mamám, ktoré dokážu 24-hodín denne byť k dispozícii dieťaťu a venovať sa výlučne jeho potrebám. Od istého momentu (keď malo dieťa asi 2 a pol roka) som začala byť z toho stereotypu frustrovaná. Chýbala mi sebarealizácia.

Predstava, že sa s malým mám celý deň hrať, odpovedať na jeho otázky, plniť jeho večne meniace sa priania, ma ubíjala. A cítila som sa preto veľmi zle. Zaslúžim si vôbec byť matkou? Potom som zistila, že v tom nie som sama, že mnoho žien zdieľa moje pocity, len nemajú odvahu o tom hovoriť.

A  sú to takmer všetko milujúce matky, najlepšie, aké len vedia byť, akurát potrebujú byť užitočné aj inde ako doma, na materskej. Byť matkou je to najkrajšie poslanie, ale chcieť pracovať v kolektíve, ďaleko od plienok, krupicovej kaše a detského kriku predsa nemožno nikomu zazlievať. Každá sme z iného cesta a máme právo vybrať si, ako budeme žiť svoj život. 

nebavi ma byt mama

Vyhorí len dobrá matka

Vyhoretá do tla. Presne tak som sa cítila ešte prednedávnom. Ale našla som v sebe silu o tom hovoriť. A uľavilo sa mi. Niekedy skutočne únava a frustrácia z každodennej rutiny, ktorá iné matky naopak teší (opäť to porovnávanie) môžu nekontrolovane prerásť až do sebaobviňovania, sebaľútosti, a napokon až do syndrómu vyhorenia, čo už je vážny stav. Prečo a ako vzniká?

Mgr. Hana Celušáková, klinická psychologička, psychoterapeutka, lektorka a dula z Centra pre rodinu - Kvapka, má na to vysvetlenie: „Vyhorieť sa dá z akejkoľvek činnosti, ktorú robíme s láskou, vášňou, oduševnením, nedbajúc na naše vlastné potreby a oddych. A to môže byť pokojne aj starostlivosť o dieťa. Populárny bonmot na túto tému hovorí: kto horí, vyhorí.“

Takže dámy, hlavu hore, syndróm vyhorenia je dôkazom toho, že ste dobrými mamami (čiže presný opak toho, čo ste si o sebe mysleli), že sa snažíte najviac, ako sa dá, len ste akosi pritom pozabudli na seba. 

Syndróm dokonalej matky
Prečítajte si tiež:

Syndróm dokonalej matky

Dokonalosť je mýtus

Vo všetkých ohľadoch. Alebo inak, áno, dokonalá mama existuje, pre každé dieťa je tou najdokonalejšou maminkou práve tá jeho. A mimochodom, aj tie, ktoré na sociálnych sieťach vyzerajú ako matky roka, majú rovnaké pocity ako vy. Nesnažte sa byť dokonalá, neporovnávajte sa s mamami, ktoré sa rozhodli žiť svoj život inak ako vy, je to každého voľba a správna odpoveď neexistuje.

Vaše dieťa bude mať aj tak vo finále radšej pri sebe šťastnú, vnútorne naplnenú matku, hoci ju bude vidieť len pár hodín zo dňa, ako frustrovanú trosku, ktorá síce celý deň trávi pri ňom, ale duchom je niekde celkom inde. Sebarealizácia je skutočne pre mnohé matky nesmierne dôležitá, pretože prináša žene naplnenie, ktoré potrebuje, aby zvládala svoju rolu matky hravo a s láskou.

Kto je v ohrození vyhorenia z "materstva"

Náchylnejšie sú väčšinou ženy, ktoré horšie znášajú stres, poprípade sa prvorodičkami stali vo vyššom veku, kedy už človek nemá toľko trpezlivosti na dieťa a kedy je na vrchole kariéry. Takisto záleží aj na tom, aké má kto sebahodnotenie.

Ak je matkou žena, ktorá je nesebavedomá a na to, aby o sebe získala dobrú mienku potrebuje, aby ju okolie oceňovalo, tiež môže mať problémy s vyhorením, ak sa jej nedostáva to, čo duševne potrebuje. „Ďalšie známe pasce sú perfekcionizmus a súťaživosť, za ktorými sa ale najčastejšie skrýva vnútorná neistota, nedostatok sebapotvrdenia, prísni a kritickí rodičia a nedostatok vzorov, ako byť rodičom,“ dodáva Hana Celušáková.

Naučte sa oddychovať 

To je začiatok cesty. Ale, pardon, oddychovať pri dieťati? Poviete si: „nemožné“! Verte, ide to a všetko je to len o správnom manažmente, ktorému by mal predchádzať časový audit vášho dňa. A nejde o nič zložité. Jednoducho si spíšte, koľko času reálne venujete vareniu, starostlivosti o domácnosť, dieťaťu, hre s dieťaťom, prechádzke, rozhovorom s blízkymi, spánku, koľko práci s počítačom, browsovaním na mobile, knihám...

Zamerajte sa predovšetkým na časožrútov - pasívnu zábavu, ktorá zabije nekonečne veľa času bez pocitu dlhodobého uspokojenia na konci. Čo ste zistili? Nie sú medzi nimi zastúpené predovšetkým sociálne siete, e-shopy, články, inými slovami „duševná vata“, ktorá iba napĺňa nutkavú potrebu nových podnetov, vzrušenia, ale v podstate zaplňuje deň bez toho, aby ste si následne vedeli vychutnať prítomnosť?

Uvedomenie si, čo vám zamestnáva hlavu a v konečnom dôsledku vyčerpáva vašu myseľ, je však len prvým krokom. Musíte týchto časožrútov eliminovať a zároveň sa naučiť povedať občas dieťaťu na jeho požiadavky aj rázne NIE. Ak si chcete v istej chvíli vychutnať kávičku s priateľkou, ale vaša ratolesť si práve v tej chvíli vezme do hlavy, že sa s ňou musíte ísť hrať na lekára a pacienta, jednoducho mu vysvetlite, že teraz maminka oddychuje a rozpráva sa s tetou a jeho „potreby“ budú naplnené neskôr. V konečnom dôsledku tak zabijete dve muchy jednou ranou. Oddychujete a zároveň vychovávate k trpezlivosti. 

Buďte šťastnou matkou pri šťastnom dieťati

Ako si pomôcť, keď vás odrazu prepadnú myšlienky, že jednoducho byť zamestnaná len „pokakanými“ plienkami a premýšľaním nad bio menu pre deti na nasledujúci týždeň, vás jednoducho strašne ubíja?

„Zmeňte to!“ vraví Hana Celušáková. „Nikto iný za váš život nenesie zodpovednosť, nikto iný nemá povinnosť zabezpečovať vám šťastie a naplnenie. Nebaví vás biomenu? Spíšte si jedálniček na týždeň dopredu a opakujte ho dookola. Úprimne, dieťaťu je to jedno, keď je jedlo zdravé. Nepotrebuje ho mať dokonale naaranžované ako na Instagrame. Nebaví vás každodenná cesta na ihrisko? Zamyslite sa nad tým, čo by ste vlastne chceli robiť a snažte sa dieťa do svojich vízií zakomponovať. Aj za cenu, že budete občas improvizovať. Či už s jedlom, alebo spánkom. Inými slovami, nájdite si čas na svoje koníčky alebo ďalšie vzdelávanie, na šport, starostlivosť o seba, stretnutie s priateľmi a neberte to rodičovstvo až tak vážne. Dieťa naozaj nepotrebuje program na 100% bdelého času, viac ocení mamu, ktorá je šťastná, mentálne prítomná a všímavá.“

 Amen.

A neviem sa s dieťaťom ani len hrať...

Prestaňte sa už trýzniť! Nikto sa nenarodil dokonalý. Navyše, vaše dieťa vás miluje bezpodmienečne. „Základnou potrebou dieťaťa je pozornosť rodiča. Nemusí to byť len pri šteklení, naháňaní, či animovaných hrách,“ vraví Hana Celušáková. „Dieťa sa k vám rado pridá, kým sa budete venovať bežným činnostiam v domácnosti (miešanie jedla, umývanie dlážky, vysávanie, krájanie.) Deti najradšej robia to, čo dospelí, pretože tým sa najviac naučia.“

Iným spôsobom ako „netrpieť“ pri hre s dieťaťom, je vyberať si také hry, ktoré vám sedia. Alebo môžete brať rodičovstvo ako ideálny čas na objavenie vlastného vnútorného dieťaťa, kreativity, času, kedy vám bolo ešte jedno, čo pani učiteľka povedala na váš obrázok alebo či mame vadí robiť si z obývačky indiánsku osadu a z nábytku típí. Na druhej strane, žiadne dieťa nebude baviť pozerať sa na rodiča, neustále si ťukajúceho do mobilu. 

Žena doma: Som lenivá mama
Prečítajte si tiež:

Žena doma: Som lenivá mama