Ako si udržať partnerský vzťah a neodohnať dieťa?
Rozbilo sa veľké percento manželstiev, v ktorých sa partneri od seba začali vzďaľovať priamo úmerne tomu, ako sa začali približovať dieťaťu.
Narodenie dieťaťa je zaťažkávajúca skúška pre každý vzťah. Nielen preto, lebo sa obaja partneri učia byť rodičmi, ale aj preto, lebo zrazu treba lásku deliť. Možno sa to na prvý pohľad nezdá ako problém, ale v skutočnosti to nie je jednoduchá úloha.
Rozbilo to veľké percento manželstiev, v ktorých sa partneri od seba začali vzďaľovať priamo úmerne tomu, ako sa začali približovať dieťaťu.
Stále si partnerom/partnerkou nielen rodičom
Chodila som na francúzštinu spolu s malou skupinkou príjemných ľudí rôzneho veku od dvadsiatnika po päťdesiatničku. Keď som im na jednej hodine povedala, že som tehotná, automaticky sa spustila debata o všetkom: od ranných nevoľností, cez detský prášok na pranie až po manželstvo. Áno, manželstvo, pretože aj keď sa človek stane rodičom, neprestáva byť partnerom.
Naša lektorka bola Slovenka, ktorá už takmer tridsať rokov žila so svojím francúzskym manželom a vychovali spolu tri deti. „Môj muž deti vždy miloval a stále miluje, ale vždy im dával jasne najavo, že ja som u neho na prvom mieste. Vo Francúzsku to je normálne, tak rodiny fungujú,” povedala, zamyslela sa a dodala: „Možno preto sme stále spolu a stále šťastní. Aj naše deti vyzerajú spokojne.”
Súhlasilo by s ňou veľmi veľa psychoterapeutov. Šťastné deti totiž môžu vyrásť len v láskyplnom prostredí, v ktorom sa dospelí navzájom rešpektujú a majú sa radi. Druhá vec však je, že aj my sami sme šťastnejší a zdravší, ak nás náš vzťah napĺňa.
Príbeh Zdenky:„Zmamičkovela som a takmer som prišla o manžela...“
Naše vlastné šťastie
„Nevadí, že nám to s manželom tak úplne nefunguje. Teraz mám syna a ten je pre mňa aj tak dôležitejší, budem sa venovať jemu,” povedala mi ešte pred rokom suseda. Rozumiem jej frustrácii z neuspokojivého vzťahu. Ale možno by bolo lepšie zapracovať na manželstve ako spraviť si z trojročného chlapca partnera.
Nedá sa spochybniť to, že ľudia žijúci v šťastnom vzťahu sú šťastnejší. Takže zapracovať na vzťahu nám pomôže psychicky sa cítiť lepšie. Lenže ako vo svojej knihe Sedem princípov pre šťastné manželstvo píše psychiater John Gottman (ext. zdroj John Gottman), má to vplyv aj na naše fyzické zdravie. Ľudia v nešťastných manželstvách majú o 35 % vyššiu pravdepodobnosť ochorenia a ich život môže byť kratší o štyri až osem rokov.
Ak hocičo postavíme v našom hodnotovom rebríčku pred svojho partnera, vzťah začne trpieť. Občas to môže byť nejaká aktivita, práca, domáce zvieratko. Ale najčastejšie to býva potomok. Samozrejme, pretože rodičovská láska je extrémne silná, bezpodmienečná a v prípade prvého dieťaťa dovtedy nezažitá. Dieťa je bezbranné a potrebuje nás.
Partner je dospelý, vie sa o seba postarať sám, myslíme si. To prvé je pravda, to druhé nie tak celkom.
Ako na svojej stránke píše terapeutka Alison Poulsenová(ext. zdroj Alison Poulsenová), ktorá má doktorát z psychológie a ľuďom pomáhala aj v televíznej šou Párové riešenia, narodenie dieťaťa je pre vzťah výzvou. „Malé deti potrebujú veľa lásky a pozornosti, a reagujú veľmi pozitívne na vytváranie puta. Samozrejme, že vytváranie puta s našimi deťmi je absolútne potrebné a odmeňujúce,” píše.
Pre dobro našich potomkov
Jedno treba zdôrazniť – Alison Poulsenová ani žiadny iný dôveryhodný psychoterapeut rodičom neradí držať si od detí odstup. Silné puto medzi rodičom a dieťaťom musí byť. To, čo psychoterapeuti radia, je udržať si silné puto aj s partnerom. Ono sa to totiž nevylučuje. Ak si rodičia vážia jeden druhého a svoj vzťah dávajú na prvé miesto, to neznamená, že deti sú im ľahostajné.
Deti potrebujú vidieť, že ich rodičia si dokážu udržať plnohodnotné vzťahy. V prípade single rodičov by to mali byť kamarátske vzťahy. Rodič však musí mať aj iný vzťah, ktorý ho naplňuje, okrem toho s vlastným dieťaťom.
Výskumy dokazujú, že deti, ktorých rodičia sa majú radi, sú šťastnejšie a cítia sa bezpečnejšie ako deti, ktoré vyrastajú v prostredí bez partnerskej lásky. Od rodičov dostávajú vzor správania sa, vzor toho, ako si majú nielen vytvárať, ale najmä udržiavať a ctiť vzťahy s inými ľuďmi, rovnako ako dostávajú vzor toho, ako sa k ľuďom majú správať – s úctou a rešpektom. Vyžadovať totiž od dieťaťa, aby sa správalo s úctou k druhým, keď to doma nevidí, je pokrytecké.
Okrem toho, ak sú rodičia k sebe nepríjemní, deti majú tendenciu viniť sa za hádky svojich rodičov, ukázal iný výskum. A hodí sa spomenúť aj prieskum vo Veľkej Británii, podľa ktorého sa adolescenti cítia šťastnejší, ak sa ich matky cítia šťastné vo svojich partnerských vzťahoch.
Ako sa starať o partnerský vzťah po narodení dieťaťa
Dieťa NIE JE PARTNER
Pre zopakovanie – dať partnera na prvé miesto neznamená deti vylúčiť úplne. Nie je to totiž o extrémizme, o hodení dieťaťa na celé letné prázdniny k starým rodičom, aby sme mohli byť s partnerom sami. Sú však hranice, ktoré sa neoplatí prekročiť, lebo deti môžu trpieť celý život. Najmä v prípade, ak si jeden z rodičov pre nespokojnosť v partnerskom vzťahu urobí partnera z dieťaťa. A to sa stáva častejšie, ako sme ochotní si priznať.
Psychoterapeutka Margharet Rutherfordová píše, že nie je v poriadku, ak sa dcéra stane maminou najlepšou, prípadne dokonca jedinou kamarátkou. Rodič by sa dieťaťu nemal zverovať so svojimi trápeniami, a tým na neho nechtiac klásť akýsi pocit spoluzodpovednosti za vyriešenie situácie. Rodič to tak možno nemyslí, ale dieťa to tak cíti.
Po tenkom ľade sa pohybujeme aj vo fyzických prejavoch náklonnosti, v objatiach a bozkoch. Deti, samozrejme, potrebujú byť milované a objímané, ale ako deti, nie ako náhrada za nefungujúce manželstvo. Podľa Rutherfordovej by dieťa nikdy nemalo byť rodičovi partnerom, ale naopak, radí, aby sme deti nechali byť deťmi a my aby sme sa naučili budovať si vzťahy s dospelými.
Ako si udržať partnerský vzťah a neodohnať dieťa?
- Dajte partnerovi najavo, že je pre vás dôležitý.
Rozprávajte sa spolu a aktívne sa počúvajte. Drobnosti robia rozdiel. Stačí malá pozornosť, napríklad keď partner vojde do miestnosti, zdvihnite hlavu a ukážte, že ste si ho všimli. Nemáte sa mu hodiť k nohám, ale nemáte ho ani ignorovať. Nezabudnite to robiť aj pred deťmi, pretože tie by mali vidieť, že partnera neignorujete, ale je dôležitou súčasťou vášho života.
- Robte niečo spolu.
Choďte sa niekam sami dvaja najesť, aby ste v reštaurácii mohli riešiť jeden druhého, a nie detské menu a špagety na tričku. Nájdite si spoločné hobby alebo vyskúšajte spolu niečo nové.
Jasne, ale s láskou a vysvetlením. Deti by mali vedieť, že sú veci, ktoré s nimi nerobíte, ale s partnerom áno. Mali by rešpektovať vaše súkromie. Je pre ne dobré sa to naučiť, pretože celý svoj život budú musieť rešpektovať iných ľudí.
- Ukážte im, ako sa ľudia k sebe majú správať.
Ak budete s partnerom na seba nevrlí, budete sa ignorovať alebo sa často hádať, dieťa bude takéto správanie považovať za normálne. Aj ono bude druhých ignorovať, kričať po nich a správať sa bez úcty.
Nehnevajte sa na deti! Sú vašim zrkadlom
A čo vy? Ako to je u vás?
Alena (38), šesťročná dcéra Miška a dvojročný syn Maťko: „S mužom si vždy doprajeme chvíľku pre seba. Nie často a dlho, lebo čas s deťmi je tiež dôležitý, ale čas od času ideme spolu na obed do reštaurácie a na prechádzku, kým sú deti v škole. Vezmeme si deň voľna a ideme na krátky výlet. Robí nám to dobre, sme spokojnejší a vidím aj na deťoch, že sú rady, že nám rodina funguje.“
Lenka (35), štvorročný syn Marcus: „Už rok sme rozvedení, takže sa mi ťažko vyjadruje k partnerskej blízkosti. Ale vlastne, práve preto sme sa asi rozviedli. Nemali sme k sebe veľmi blízko, ako keby nás nič nespájalo. Nič iné okrem starostlivosti o Marcusa sme spolu nerobili. Povedali sme si, že bude lepšie, ak sa rozídeme, lebo aj pre syna bude lepšie, ak budeme šťastní bez seba, ako by sme mali byť nešťastní spolu.“
Iveta (47), dve deti v puberte: „Keď boli malé, nevnímala som nejaký problém, lebo som bola s nimi. Ako ale rástli, začali uprednostňovať kamošov predo mnou. Zrazu som zostala sama, s manželom sme si poriadne nemali čo povedať, nevedeli sme, čo spolu máme robiť. Išli sme na partnerskú terapiu a už je dobre, užívame si čas spolu, ale nebolo to ľahké...“
Silné puto medzi rodičom a dieťaťom musí byť. To, čo psychoterapeuti radia, je udržať si silné puto aj s partnerom.