Život bez cukru: Diabetes

diabetes cukrovka liecba strava dieta dieťa
14.11.2018 v kategórii Dieťa, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Zuzka ochorela, keď nemala ani 7 rokov. Diagnóza diabetes mellitus 1. typu bola hrozivá a nezvratná...

Diagnóza diabetes mellitus 1. typu znela pre rodičov hrozivo

Keď Zuzka ochorela, nemala ani 7 rokov. Diagnóza diabetes mellitus 1. typu bola hrozivá a nezvratná, no Zuzkini rodičia – Peter a Jana Hercegovci a s nimi aj Hanka Staňová, Mirka Smržíková a Bronka Scholczová  zo Spišskej Novej Vsi – sa rozhodli s chorobou „popasovať“ a pomôcť (nielen) svojim deťom. Založili  Združenie rodičov a priateľov diabetických detí.

Diabetes - cukrovka má dve formy: 

  • 1. typ, kedysi nazývaný juvenilný, ktorý postihuje deti a mladistvých,
  • 2. typ, vyskytujúci sa u starších ľudí.

Vznik diabetu u detí nie je podmienený zlou životosprávou, obezitou ani maškrtením sladkostí

Ochorenie sa prejaví vtedy, ak detský organizmus prestane vyrábať hormón inzulín. Proces nastáva pomaly – inzulín vznikajúci v tzv. beta-bunkách pankreasu sa postupne prestane tvoriť. Keď sa u dieťaťa objavia príznaky ako častý smäd, nadmerné močenie, pokles hmotnosti..., diagnóza je jasná – diabetes mellitus.

Inzulín je zodpovedný za spracovanie glukózy (krvného cukru), ktorá je jednou z najdôležitejších látok v ľudskom organizme. Získava sa najmä z potravy a slúži ako zdroj energie pre všetky orgány.

Množstvo glukózy v krvi – glykémia – je u zdravého človeka pomerne stále, pohybuje sa približne v rozpätí 3,5 – 6,0 mmol/l (stúpa po príjme potravy, približne po dvoch hodinách postupne klesá a ustaľuje sa). U diabetika glukóza prudko kolíše a jej zvýšené či znížené hodnoty môžu zapríčiniť kolapsové stavy, ba až smrť.

Tu hrá úlohu inzulín – diabetici si ho musia podľa aktuálnej glykémie pravidelne dávkovať v množstve, ktoré zabráni tzv. hypoglykémii (pokles glykémie, ktorý sa môže prejaviť slabosťou, trasom, studeným potom, v horších prípadoch i bezvedomím) alebo hyperglykémii (nárast glykémie, prejavujúci sa hladom, nadmerným močením, rozmazaným videním, smädom...). Snaha dosiahnuť neustále priaznivú hladinu je pre diabetikov celoživotnou úlohou.

Bez glukometra ani  na krok

Hladinu krvného cukru si diabetici merajú pomocou glukometra z kvapky krvi z prstu. Meranie sa zvykne robiť ráno, pred obedom, pred večerou a pred uložením sa na spánok. Podľa nameraných hodnôt sa stanovuje dávka inzulínu a jedla, ktoré je prepočítané na tzv. sacharidové jednotky.

Ku glukometru sú potrebné tzv. testačné prúžky. Inzulín si diabetici 1. typu aplikujú pomocou inzulínovej pumpy alebo pera. (Ak by sa podával v podobe tabliet či kvapiek, nemal by požadovaný efekt. Pri trávení by sa rozložil a do krvi by sa dostal iba minimálne.)

Diéta pri cukrovke

Organizmus zdravého človeka si dokáže vyrobiť vždy toľko inzulínu, koľko práve potrebuje. V organizme diabetika tomu tak nie je. Rovnováhu medzi prijímaným inzulínom a jedlom si musí diabetik korigovať sám. Čo jesť, ako často, v akom množstve, koľko inzulínu si podať... aj takéto informácie ponúka združenie nielen vlastným členom na webovej stránke a na rôznych podujatiach. Že ide naozaj o dôležité rady, dokazuje aj to, že viacerí rodičia sa až vďaka Združeniu dozvedeli o tom, aké veľké možnosti stravovania majú ich deti napriek svojmu ochoreniu.

P. Herceg hovorí: „Keď sme začínali s dcérou, mali sme problém zorientovať sa v tom všetkom. Práve cez Združenie chceme poskytovať informácie, ktoré sme my a ďalší získali a pomáhať tým, ktorí k nim nemajú prístup. Samozrejme, nedá sa úplne vyhnúť tomu, aby našim deťom glykémie „nelietali“. Dobrá glykémia je okolo 7 mmol/l, ale niekedy vyletí aj na 20. Ustrážiť to je na zodpovednosti samotných detí a ich rodičov.

Je to nikdy nekončiaci proces edukácie, upravovanie jednotiek sacharidov, koľko dieťa zje, koľko inzulínu si má pichnúť. Oproti situácii pred piatimi rokmi, kedy bol u nás veľký problém zohnať niektoré potraviny pre diabetikov, sa situácia zlepšila. Ale ešte vždy to nie je ideálne. Napríklad na stoloch v reštauráciách a v kaviarňach by bežne mali byť dostupné náhradné sladidlá. Naša známa zo Švédska hovorí, že u nich je to štandard, na ktorý sú už Švédi zvyknutí, u nás tomu tak nie je.“

Úprava režimu

Keď ochorela Zuzka, zmenil sa celý chod rodiny. Išlo najmä o úpravu režimu, Zuzka nemôže spať ani jesť, kedy sa jej zachce, všetko musí byť presne načasované. V domácnosti prestali Hercegovci používať napríklad zaváraniny sladené cukrom. Podobne je to aj pri ďalšej strave. Aj v školskej jedálni Zuzke vyšli v ústrety. Jej mama pripraví podľa jedálneho lístka gramáž a dobrá pani kuchárka všetko nachystá tak, aby sa Zuzka mohla stravovať so svojimi spolužiakmi.

Zmena režimu sa týkala aj aplikácie inzulínu. Prvý rok po vypuknutí ochorenia jej ho do školy prichádzal podávať otec alebo sestra. Neskôr to už zvládla sama....

„Pomáhajú mi spolužiačky, ktoré vedia, čo majú robiť, aj keby som odpadla. Keď ma pozvú na nejakú oslavu, ich rodičia vždy nachystajú nejaké občerstvenie a nápoje bez cukru. Ja už viem, že napríklad jablko je 100 g za jednu sacharidovú jednotku, pol krajca čierneho chleba za jednu jednotku je 25 gramov... Zákusky alebo iné sladkosti mi ani veľmi nechýbajú. Raz keď som mala hypoglykémiu  a podali mi obyčajnú kolu, vôbec mi nechutila, zdala sa mi príliš sladká. Pre istotu mám pri sebe vždy nejakú dia-sladkosť, ktorú v prípade ‘hypo‘ zjem.“

Zuzka je „živé striebro“ a diabetu „vyčíta“ iba jedno – že sa nemohla venovať hip-hopu, hlavne pre časové zladenie. Ale zato na telesnej výchove cvičí rada, hoci s mierou, pretože vyššia námaha pôsobí na glykémiu. Sú dni, kedy sa pri nižšej hladine glykémie cíti v škole unavená, ale snaží sa, aby to nemalo dopad na jej výsledky.

Kvôli svojej chorobe sa nevzdáva ani školských výletov. Niekedy ju na nich sprevádza ocino a inokedy mama-lekárka. Podobne je to aj na rodinných dovolenkách, kde zvykne mať dokonca lepšie výsledky. Iná klíma, častý pohyb na čerstvom vzduchu a plávanie, či iné formy športovania pôsobia na jej organizmus (asi ako u väčšiny diabetikov) pozitívne...

DIA akcie

Na mnohé podujatia chodí aj s kamarátmi zo Združenia rodičov a priateľov diabetických detí. Spolu so svojimi rodičmi a priaznivcami sa stretávajú pravidelne 3 – 4-krát do roka a často prizývajú medzi seba aj odborníkov  – lekárov, či zástupcov firiem, ktoré ponúkajú výrobky určené diabetikom. Úspešne organizujú aj mnohé zábavné podujatia, ako je Deň detí, Mikuláš ap., ale tiež výlety do Slovenského raja, aquaparkov, Tatier, na Spišský hrad...

Diabetes nie je žiadna tragédia

Diabetes je ochorenie, ktoré sa dá liečiť, ale úplne vyliečiť ho zatiaľ nemožno. Dodržiavaním stanoveného režimu sa však dá dosiahnuť dobrá kvalita života. Rodine Hercegovej síce ochorenie úplne zmenilo život, ale sama Zuzka priznáva: „Nie je to životná pohroma. Zdá sa mi, že sa kvôli cukrovke zdravšie stravujem, ale necítim sa obmedzovaná. Verím, že raz bude táto choroba úplne vyliečiteľná.“

Optimistom je aj jej otec. „Keď sa pozriete na deti, ktoré trpia onkologickými ochoreniami, diabetes je popri tom choroba, s ktorou sa dá žiť. Prináša zdravý štýl života, čo sa týka stravovania a aj pohybu. Je potrebné si na to všetko len zvyknúť. Som presvedčený o tom, že diabetické deti sú oveľa zodpovednejšie ako ich vrstovníci. Sú naučené na režim, majú zodpovednosť za svoj stav.“

P. Herceg by bol rád, ak by podobné združenia pribudli aj v iných mestách, aby mohli spolupracovať, veď detí, ktoré trpia diabetom, neustále pribúda, a nielen v regióne Spišskej Novej Vsi. Aj keď sám hovorí: Neustále sledujem vývoj vo svete a verím, že v najbližších rokoch sa diabetes podarí vyliečiť. Bol by to ideálny stav, vtedy by naše Združenie mohlo ukončiť svoju činnosť a naše deti by boli zdravé.“