Umenie mäkkej kritiky: Naučte svoje deti pracovať s chybami

Začnite tým, že predpokladáte u dieťaťa dobré úmysly. Aj keď spravilo niečo, čo nie je úplne v poriadku, dajte mu najavo, že chápete jeho pohnútky. Frázy ako "Viem, že si to nechcel," alebo "Pravdepodobne si si to neuvedomil," pomáhajú posilniť otvorenosť a nezahanbujú. Ide o to, aby sa  dieťa cítilo počuté a pochopené, čo je prvý krok k učeniu sa z chýb, nie k ich obrane.

Následne je dôležité konkrétne poukázať na chybu a aký má dopad na ostatných. Zamerajte sa na konkrétne správanie a jeho následky: "Keď si vzal bratovi hračku, rozplakal sa." Vyhnite sa všeobecným a obviňujúcim tvrdeniam, ktoré môžu vyvolávať odpor: " Stále mu berieš hračky" a  „Vždy sa k nemu tak správaš“. Cieľom je naučiť dieťa rozpoznávať vplyv a dôsledky toho, čo urobilo na ostatných a nie ho za správanie zatracovať.

Spýtajte sa dieťaťa, ako môže situáciu napraviť alebo ako by mohlo konať inak nabudúce. Tento krok pomáha dieťaťu naučiť sa zodpovednosti za svoje činy a zároveň ho povzbudzuje k hľadaniu riešenia. Možno to zahŕňa ospravedlnenie, nápravu alebo iné gesto, ktoré ukáže ochotu napraviť chybu.

Pamätajte, že prvý návrh riešenia nemusí byť vždy ten najlepší. Vždy, keď riešite problém s deťmi, ich prvý návrh je zvyčajne úplne nerozumný: „Moja sestra by sa mala jednoducho odsťahovať!“, takže je vašou úlohou povedať: „To je jedna možnosť, ale nevyrieši sa tým tvoj problém s agresivitou.  Čo by sme ešte mohli urobiť, aby ste sa stále nehádali?"
Je dôležité povzbudiť dieťa, aby uvažovalo o rôznych možnostiach a dôsledkoch svojich nápadov. Akonáhle dieťa príde na to, čo funguje, nezabudnite ho za jeho úsilie a vynaliezavosť pochváliť.

Túto stratégiu môžete použiť aj v zamestnaní alebo pri akomkoľvek konflikte, ak chcete odkomunikovať chybu.