Tajomstvo detskej kresby

Spomeňme si na predstaviteľov moderny Picassa, Miróa, Kleeho. Oni  všetci sa pri svojej tvorbe nechali inšpirovať detskou kresbou. Dokonca Picasso tvoril spoločne so svojimi deťmi. A nie nadarmo povedal pamätnú vetu:
„Celý život som sa učil kresliť, aby  som na konci kreslil ako dieťa.“ 

Viac nám tajomstvá detskej kresby priblíži špecialista pre raný a predškolský vek – Mgr. Barbora Vodičková, PhD., z Detského anglického súkromného centra BlueBerry Hill. 

Prečo detská kresba tak fascinuje?

Oslovuje svojou farebnosťou, spontánnosťou, kompozíciou a netradičným zobrazeniami. Priťahuje oči dospelých svojou čistou detskou úprimnosťou.

Kresba dieťaťa je v prvom rade prejavom jeho individuálneho prežívania a spracovaním jeho skúseností. Odráža, čo dieťa vníma, cíti, čo si myslí, čo ho zaujíma, čo dokáže.

Dieťa prostredníctvom kresby komunikuje so svetom. Je neoddeliteľnou a podstatnou časťou jeho vývinu. Má spolu s hrou nezastupiteľné miesto v jeho detstve. Je jednou z možností, ako napredovať v tvorivosti.

Tak, ako dieťa rozvíja svoju reč, myslenie, motoriku, správanie, tak sa zdokonaľuje aj v kresbe. Od momentu, keď chytí prvýkrát ceruzku do ruky, prechádza postupne rôznymi vývinovými štádiami.

S istotou možno tvrdiť, že vekové rozmedzie pre jednotlivé štádiá vývinu detskej kresby je dosť široké a tie sa často aj vekovo prelínajú.

Medzi deťmi sú tiež značné individuálne rozdiely, napr. niektoré 4-ročné dieťa ledva chytí ceruzku do ruky (tu už treba byť na pozore), iné kreslí ešte hlavonožca a iné už pomaly príbeh s plným obsadením.

Prečítajte si: Hry na rozvoj jemnej motoriky - 1. časť

Aké sú hlavné vývinové míľniky vo vývine detskej kresby? 

Čmáranice (2 – 3 roky)

Najprv sú to čmáranice. Môžeme sa pýtať: Čmára dieťa samo od seba, alebo napodobňuje dospelých? Pravda je niekde uprostred. Väčšinou je to dospelý, ktorý vloží dieťaťu prvýkrát ceruzku do ruky a ukáže, ako sa to robí.

Ale je aj pravdou, že keď dieťa objaví vlastnosti ceruzky, čmáranie sa stáva pre neho spontánnou hrou. Teší sa z pohybu a z toho, že zanecháva za sebou stopu.

Mnoho detských izieb je toho skvelým príkladom. Hovoríme o nezámernom a neskoršom zámernom čmáraní. Zo začiatku je čmáranie náhodné, v podobe šikmých čiar (obr. 1). Pohyb vychádza predovšetkým z ramena.

Keď dieťa ovládne zápästie, dokáže vytvoriť akési slučky. Postupným zrením nervovej sústavy sa čmáranice stávajú organizovanejšími. Dieťa dokáže meniť smer čiary, pohyby sa stávajú jemnejšími, koordinovanejšími.

V tomto štádiu je pre dieťa dôležitejší proces čmárania ako produkt. Čmára, lebo ho to baví. Neskôr, dodatočne prisudzuje čmáranici aj význam. Pozná to každý rodič, keď malý drobec na otázku:  „Čo je to?“  odpovie:

„Kvet, mama, pes, príšera“ (obr. 2). Aj keď tieto kresby vzniknú viac-menej náhodne, môže nás fascinovať schopnosť asociácie malého dieťaťa.

Kedy začína dieťa kresliť geometrické tvary?

Dieťaťu sa postupne zo slučiek darí vytvoriť rôzne samostatné tvary, ako sú ovál, kruh, kríž, trojuholník, štvorec, ktoré majú ešte značne zaoblené rohy. Pri kreslení kríža, štvorca, trojuholníka sa uplatňuje už vedomá schopnosť dieťaťa meniť smer čiary. obr. 3

Nedá mi pre zaujímavosť nesprostredkovať myšlienky autora Kováča, ktorý v 70-tych rokoch napísal výbornú knihu Zázračný svet detských kresieb. V nej opísal zákony ľudskej tvorivosti, ktoré si dieťa pri kreslení geometrických tvarov postupne osvojuje:

Zákon symetrie, kedy sa dieťa z beztvarej spleti čmáraníc dostáva k tvarom, ktoré sú vyvážené podľa stredovej súmernosti a rešpektujú určitý poriadok.

Zákon proporcionálnosti, kedy dieťa začína rešpektovať proporčné vzťahy, uvedomuje si pomer medzi celkom a časťou, ale aj podobnosť a rozdielnosť tvarov a začína ich pripodobňovať tvarom skutočného sveta.

Zákon rytmu, kedy dieťa nachádza nové možnosti vo výtvarnom vyjadrovaní, utvrdzuje si a opakuje tvary, ktoré sa naučilo.

Ako si môžeme všímať na kresbách svojich drobcov, geometrické tvary sa vyskytujú v detských kresbách najskôr samostatne, neskôr ich dieťa spája v zložitejšie abstraktné útvary, aby z nich nakoniec vedome mohlo skladať postavu, dom  a iné, pre neho dôležité objekty (obr. 4).

Kresba sa stáva jeho uvedomelou prácou, na konci ktorej očakáva výsledok.

Od hlavonožca k ľudskej postave (3 – 4 – 5 rokov)

Ľudská postava je väčšinou prvým ozajstným námetom detskej kresby. Prečo je to tak? Dieťa vychádza zo svojej bezprostrednej skúsenosti, vidí a uvedomuje si svoju podobu i podobu svojich najbližších.

Preto je častým námetom jeho kresieb mama. Očný kontakt je spolu s telesným najdôležitejším kanálom medzi dieťaťom a jeho mamou. Pohľadmi si vymieňajú svoju nehu a lásku.

Cez tento očný kontakt si dieťa zafixuje oči mamy, ktoré ako medzi prvými nakreslí. K hlave pripája nohy a vznikne hlavonožec. Ruky väčšinou „vyrastajú“ z hlavy alebo nôh. K tvári ešte dokreslí detaily ako ústa, nos. A hlavonožec je hotový (obr. 5).

Zatiaľ je sám, ale neskôr pribudnú do výkresu aj ďalšie podstatné  „vecičky“. V určitom veku, približne v štyroch rokoch (je to veľmi individuálne), dieťa pokročí ďalej a začína kresliť už ozajstnú ľudskú postavu, väčšinou syntézou geometrických tvarov (obr. 6). Postupne pridáva detaily (gombíky, mihalnice, topánky). Vo vyššom veku dokáže nakresliť obrysovú postavu.

Prečítajte si: Hry na rozvoj jemnej motoriky - 2. časť

Zviera, dom alebo majstrovstvo výtvarnej skratky (4 – 5 rokov)

Dieťa na ceste svojho výtvarného experimentovania už prešlo riadny kus cesty. Postavu stále zdokonaľuje a zlepšuje, často tento námet opakuje.

Postupne skúša nové veci. Začína kresliť zvieratá, ktoré vychádzajú z kresby postavy. Nakreslí ovál, pridá 4 nohy. Zaujímavé je, že telo kreslí skôr z profilu, ale hlavu spredu – ide o tzv. zmiešaný profil (obr. 7).

Ozajstný profil nakreslí až neskôr (obr. 8). Kresba zvieraťa vždy charakterizuje výrazný charakteristický prvok daného zvieraťa (zobák, chobot, levia hriva, pazúry). Pri kresbe domu zasa dieťa vychádza z geometrických tvarov, ktoré má už dávno zvládnuté (obr.9).

Zaujímavé je, že kresba, čo sa týka detailov, je úsporná, ale výstižná. Až neskôr, keď si dané formy mnohými opakovaniami utvrdí (dieťa má tendenciu kresliť rovnaké objekty, opakovať námety), pridáva detaily a rozširuje kreslenie o ďalší rozmer, ako sú vzťahy a príbeh.

Zlatý vek detskej kresby (5 – 10 rokov)

Začína  sa najplodnejšie obdobie detskej kresby, tzv. „zlatý vek detskej kresby“. Dieťa kreslí príbehy, dej, vzťahy (obr.10, obr. 11) Toto obdobie sa nazýva aj obdobím intelektuálneho realizmu.

Dieťa v kresbách doslova žije, je uprostred deja. Vedci sa zhodujú v tom, že dieťa v predškolskom veku kreslí to, čo o skutočnosti vie, a nie ako ju vidí.

Dieťa si za námety svojich kresieb vyberá to, čo dôverne pozná (rodina, zvieratá), čo sa mu páči, čo ho priťahuje (rozprávkové bytosti, fantazijné príbehy, hrdinovia). 

Kresby majú mnoho charakteristických znakov, tie sú:

• dieťa kreslí nepresne,

• zobrazuje priestor po svojom, nepozná perspektívu,

• kreslí objekt z viacerých strán naraz, tento jav sa nazýva detským kubizmom,

• zvýrazňuje pre neho dôležité veci a kreslí neproporčne – napr. mamu v krásnych šatách nakreslí väčšiu ako okolie,

• kreslí transparentne – v dome vidieť nábytok, pod oblečením nohy (obr. 12),

• opakuje námety – napr. autá, princezné,

• zapĺňa priestor – často sa snaží vyplniť papier,

• kreslí tzv. zmiešaný profil,  

• používa netradične farby – hlava je modrá, vlasy zelené, dieťa farby priťahujú, rado s nimi experimentuje, všeobecne farby odzrkadľujú jeho emočné prežívanie,

• dievčatá kreslia inak ako chlapci – dievčatá znázorňujú skôr postavy, vzťahy, ornamentálne motívy, sú precíznejšie, chlapci sa orientujú skôr na veci, technické objekty, bojové výjavy.

Koniec zlatého veku (12 rokov)

Postupne dieťa upúšťa od rôznych nepresností, začína kresliť podľa skutočnosti. Zdokonaľuje technické prevedenie kresby, proporcie, farebnosť, perspektívu, hmotnosť.

Táto fáza sa nazýva aj fázou vizuálneho realizmu. Dieťa postupne stráca o kresbu záujem, lebo prestáva napĺňať jeho predstavy ako by to malo byť a ako to dokáže urobiť.

V puberte sa kresba stáva už len výsadou vyvolených. Dokazujú to aj mnohé kresby dospelých, ktorých vývin sa zastavil na určitom stupni a ich kresby majú skôr detský rukopis. 

Detská kresba je naozaj zaujímavý fenomén, aspoň pre mňa. Je bránou do detského sveta, do duše dieťaťa. Pozorný dospelý môže vstúpiť, a tak dieťa lepšie poznať. Vnímať, čo ho teší, ale aj čo trápi.

Prostredníctvom tohto kanálu s dieťaťom komunikovať. Rodič nemusí byť vynikajúci výtvarník, stačí len záujem, sadnúť si a spolu kresliť, ak dieťa dovolí, aj na spoločný papier.

Pri budovaní spoločného diela sa posilňuje vzájomný vzťah, vzniká priestor pre rozhovor, alebo len pre obyčajnú radosť z prítomnosti najbližšieho človeka.

Detskú kresbu využívajú psychológovia aj pri diagnostike

Na tieto účely slúžia tzv. kresbové testy. Najznámejší je Test kresby ľudskej postavy, ktorý existuje v rôznych obmenách. Jeho pôvodnou autorkou bola psychologička Goodenoughová, ktorá predpokladala, že čím má kresba lepšiu úroveň, viac detailov a prepracovanosť, tým sú intelektové schopnosti dieťaťa vyššie a naopak.

Dnes sa však už od týchto teórií upúšťa. Mnohé deti s normálnym, ba dokonca s nadpriemerným intelektom, majú kresbu, ktorá zďaleka nedosahuje úroveň ich rovesníkov. Hodnotou IQ ich však môžu prevyšovať.

Nedostatky v kresbe môžu mať rôzne príčiny – oslabenie jemnej motoriky, nezáujem o výtvarné aktivity, ale i ADHD či nezrelosť.

Prečítajte si: 14 spôsobov, ako pomôcť dieťaťu s ADHD

Vývin správneho úchopu predmetov a neskôr ceruzky:

Prečítajte si: Ako rozvíjať grafomotoriku u detí

Prečítajte si: Aby ruka v škole poslúchala