Starí rodičia sú pre deti nenahraditeľní!

starí rodičia, babka, dedko, výchova, rodičia, vnúča
17.1.2018 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Martina Pašková, foto: istockphoto.com

Spomienky sú to najcennejšie, čo v živote máme. Nikto nám ich nemôže vziať a ak sú navyše príjemné a radostné, čerpáme z nich po celý život.

Moje spomienky na detstvo mám hlboko skryté a strážim si ich pre chvíle, keď nejde všetko tak, ako má. Spomienky na rozvoniavajúce poháre s babičkinými zaváraninami, na opekačku slaninky a špekáčikov v dedkovej záhrade, na autobusové zájazdy spred obecného úradu na kúpalisko, na výlety na hrad, na pečené zemiaky od druhej babičky, ktoré sme vyjedali s bratrancami priamo z pekáča, na opantávajúcu vôňu papriky z babkinho fóliovníka i na rybačku v dedinskom potoku...

Kvôli mojim deťom ma trošku mrzí, že dnes už je to akési iné. Nie také bezprostredné. Ale i naše deti môžu mať krásne spomienky na starých rodičov, môžu sa tešiť z ich lásky a čerpať z ich rokmi preverených skúseností a rád. Deti o to isto stoja, len nie vždy o to stoja aj starí rodičia. Alebo prosto z nejakého dôvodu nemôžu tráviť čas so svojimi vnúčatami...

dedko, babk,a vnúčatá, starí rodičia

Veľa závisí od rodičov...

To, ako vychádzame s vlastnými rodičmi alebo svokrovcami, dáva základ i pre ich vzťah s vnúčatami. Občas by sme možno ocenili viac pozornosti, viac pomoci, inokedy zase máme pocit, že by mohli so svojou pomocnou rukou trošku otáľať. Niekedy sú u nás každý deň a prekáža nám to, iní majú zase starých rodičov príliš ďaleko, a preto sa stretávajú iba výnimočne.

Tak či tak, myslím si, že dobrý a pekný vzťah našich detí so starými rodičmi je pre obe strany prospešný. Kto túži prežívať čas so svojimi vnúčatami, ten si ho nájde. Či je ešte zamestnaný alebo nie, či býva v susednom dome alebo na opačnom konci krajiny.

Prečo sú starí rodičia v živote našich detí dôležití?

Majú životné skúsenosti a rady na rozdávanie – naši rodičia zažili v živote oveľa viac ako my a všetky svoje zážitky a skúsenosti môžu svojim vnúčatám odovzdať.

Deti zbožňujú počúvať príbehy o tom, ako sa kedysi žilo, čo sa jedlo a ako sa trávil čas. Je to pre nich lepšie ako čítanie z kníh. Pútavé a obohacujúce. Staré mamy často vedia poradiť, keď treba. S boľačkami i s pečením buchiet. A starý otec vie zasa vyrozprávať fantastické historky. Zo života. Z obdobia, keď chodil do školy, keď bol na vojne, keď si bral starú mamu za manželku.

Majú viac voľného času – oveľa viac ako my, zaneprázdnení, pracujúci rodičia. (teda, samozrejme, iba v prípade, ak ešte sami nepracujú). Ale i vtedy už nemajú starosti s vlastnými deťmi, takže toho času majú o čosi viac. A z toho vyplýva, že sa môžu bez stresu a časovej tiesne príležitostne svojim vnúčatám venovať.

Majú k deťom láskavejší prístup – sú pokojnejší, nemusia deti vychovávať, iba ich bezhranične milovať. Sú trpezlivejší, a preto na deti nekričia, iba vysvetľujú a dookola odpovedajú na ich zvedavé otázky.

Vzťah starý rodič – vnúča môže mať prínos pre obe strany. I deti môžu starých rodičov naučiť novým veciam, technológiám a pod. Starí rodičia sú v prípade vnúčat oslobodení od zodpovednosti deti vychovávať. To mali za úlohu pri nás, pri svojich deťoch. Preto je vzťah k vnúčatám celkom iný, „slobodnejší“.

Majú na veci iný názor – generačný rozdiel spôsobuje, že starí rodičia môžu v jednotlivých situáciách poskytnúť deťom iný pohľad. Iný názor, ako majú rodičia, nemusí vždy znamenať zlý názor. Deti získavajú veľmi veľa, pretože nikde nie je napísané, že iba my, rodičia, musíme mať vždy pravdu. I starkí môžu pomôcť pri riešení problémov, pri vysvetľovaní, pri nekonečných otázkach drobcov. Život starých rodičov je bohatší na skúsenosti, ktoré my, rodičia, ešte nemáme. K deťom sa tak dostane širšia paleta názorov a prístupov k životu.

Deti si spomienky uchovajú – množstvo zážitkov, spoločné hry, príbehy, prechádzky, šantenie, to všetko si deti so starými rodičmi veľmi užívajú a len tak ľahko na tie zážitky nezabudnú. Ak ste aj vy prežili svoje detstvo za prítomnosti starých rodičov, pamätáte si to dodnes. To isté platí i pre naše deti. Doprajme im starých rodičov, ak je to možné, obohatí to ich život nielen o spomienky, ale najmä o ďalšie vzory správania. A množstvo lásky.

Starí rodičia deti nehodnotia – ale prijímajú ich také, aké sú. My, rodičia, ich musíme neustále usmerňovať, chceme od nich výkony v škole, v športe, v záujmových krúžkoch. Starí rodičia takéto požiadavky na vnúčatá nemajú, nič sa od nich neočakáva, iba to, aby s nimi trávili príjemné chvíle. A deti k nim majú často otvorenejší vzťah ako k vlastným rodičom.

Väčšia rodina, väčšie zázemie – to, samozrejme, nemusí platiť v každom prípade. Ale zvyčajne sú deti, ktoré vyrastajú vo veľkej rodine smelšie, bezproblémovejšie, priateľskejšie, ľahšie sa delia o veci a majú väčší pocit istoty.

Vedia, že rodina je základ a môžu sa na jej členov kedykoľvek obrátiť.