Keď vychovávajú (aj) starí rodičia...
Do akej miery majú starí rodičia právo zasahovať do výchovy vlastných vnúčat? Aký dosah to má na samotné deti?
Rodín, v ktorých je dominantnejší jeden alebo obaja starí rodičia než samotní rodičia je aj na Slovensku neúrekom. Dieťa zmietané dvojitou výchovou je často v pomykove, koho má vlastne poslúchať, o to viac, ak si niekedy rady, zákazy či usmernenia rodičov a starých rodičov odporujú...
„Čím viac starnem, tým viac zisťujem nielen to, že detstvo a staroba akosi splývajú, ale aj to, že sú to dva najintenzívnejšie stavy, ktoré je nám dané prežiť...“
Marguerite Yourcenarová, spisovateľka
Kto je teda pánom v dome? Do akej miery majú starí rodičia právo zasahovať do výchovy vlastných vnúčat? Aký dosah to má na samotné deti?
Nemožnosť mať vlastné bývanie núti nielen u nás mnohé mladé rodiny k tomu, aby po svadbe zostávali žiť v rodičovskom dome. Apriori, nejde o patovú situáciu – žili tak generácie pred nami a budú i po nás... Niektorým rodinám tento model spolužitia vyhovuje, pretože dokážu z neho vyťažiť.
Syndróm prázdneho hniezda? Raz to muselo prísť...
Hoci to každý otec či mama vie, predsa len, ak daný moment nastane, mnohých zaskočí. Osamostatnenie vlastného dieťaťa môže priniesť do zaužívaného spôsobu životu, podmieneného vekom, v ktorom sa všetko nové prijíma akosi ťažšie, poriadny vietor...
„Skôr než sa zajtrajšok stane včerajškom, ľudia často prehliadnu šance, ktoré im ponúka dnešok.“
čínske príslovie
S pribúdajúcimi rokmi sa totiž okrem iného menia aj postoje starnúcich rodičov k vlastným, už dospelým dcéram či synom. „Uhniezďovanie“ detí tak môže u rodičov vytvoriť pocit „prázdneho hniezda“. Na jednej strane je to uvoľnenie a sloboda, na strane druhej osamelosť a prázdnota.
Najmä u žien, pre ktoré boli deti zmyslom života, sa môže ľahko navodiť falošný stav, že už nie je prečo žiť. Dni sa stávajú stereotypné, sú bez náplne a radosti. Naopak to ale môže viesť i k falošnému zidealizovaniu si vlastných potomkov s cieľom získať ich späť...
Zať a nevesta
Zmena prináša poryvy aj vo vzťahoch – odchodom detí z domu sa môžu väzby s rodičmi zoslabiť, alebo aj zosilnieť, sloboda totiž mení aj samotné deti a ich pohľad na rodičov.
Psychológovia tvrdia, že príchodom zaťa alebo nevesty do rodiny, obzvlášť ak žijú všetci v jednej domácnosti, dochádza k špecifickému stavu. Otec alebo matka sa môžu dostať do pozície, keď sa na svojho zaťa či nevestu začnú pozerať tak, ako by si ho vybrali (alebo aj nevybrali) oni sami.
Neprehliadnite: Svokra – alebo jedno z troch...
Niektorí rodičia nedokážu preklenúť to, že ich vlastné, už dospelé dieťa, ich zrazu odsúva na druhú koľaj. Rady, skúsenosti zúročené rokmi a vlastne všetko, čo predtým preberali spolu, pomaly nie je. Dokonca novinky, ktoré doposiaľ vedeli ako prví, sa teraz (ak vôbec) dozvedajú až ako druhí. Partner ich dieťaťa sa stáva konkurenciou. Často sa potom dostávajú do vnútorného rozporu voči nemu ako novému členovi rodiny. Navonok sa môžu snažiť o dekórum, no akýsi nedefinovateľný a nepriznaný pocit krivdy môže v nečakaných momentoch pri bežných nedorozumeniach vyústiť do otvorených konfliktov.
Zlá svokra? Dobrá svokra?
Nie každý rodič dokáže akceptovať manželstvo vlastného dieťaťa. Snaha zasahovať doň, neustále presadzovať vlastné názory typu „keď sme my s tvojím otcom (s tvojou mamou) boli mladí...“ neprináša pokojné spolužitie.
Rodinná psychológia odporúča rodičom v tejto pozícii nasledovné:
- snažiť sa prijať partnera svojho dieťaťa, alebo ho aspoň akceptovať;
- uvedomiť si, odkiaľ-pokiaľ majú rodičia právo (avšak nie povinnosť) zasahovať do manželstva svojho dieťaťa;
- nevnucovať svoje rady, skúsenosti, postoje – nemá to rád žiaden človek (nielen mladý);
- rozumne si určiť hranice spoločného nažívania, obzvlášť, ak sú v rodine deti.
Rola starého rodiča
Nie je biologicky podmienená. Prichádza s vekom, ktorý môže skrášliť, ale i naopak, sťažiť jeho prežívanie...
Vnúčatá môžu mať pre starých rodičov často väčšiu hodnotu ako ich vlastné deti. Lepšie povedané, mnohí rodičia sa skutočne – osobnostne, zrelostne a citovo – stanú rodičmi až keď majú vnúčatá. To, čo poskytujú im, nedokázali z rôznych príčin (pracovná zaneprázdnenosť, nepripravenosť na dieťa ap.) dať vlastným deťom.
Zaujme vás: A kedy už budem babka?
V takýchto okamihoch sa narodenie vnúčat stáva novým zmyslom života, alebo akousi druhou šancou napraviť chyby dávno minulé...
Babky a dedkovia majú nezastupiteľné miesto vo výchove. Pohľad na svet zúročený rokmi skúseností ich deťom chýba. Vnúčatá sa cez svojich starých rodičov môžu na život okolo seba dívať z inej perspektívy.
„Vzťah k vnúčaťu je iný, než bol kedysi vzťah k vlastnému dieťaťu. Je viac emocionálny, poskytuje pre dieťa inú kvalitu stimulácie. Prarodičia sú pokojnejší, majú menej iných záujmov, a preto sa dieťaťu ochotne venujú. Všeobecne sú menej autoritatívni a pohlcujúci. Produktívny život je už za nimi a nemajú stresy z toho, čo všetko by mali ešte stíhať. Sú ochotní sa viac obetovať a majú aj tendenciu rozmaznávať a byť menej kritickí. Tým, že kladú dôraz na iné hodnoty a normy, odovzdávajú svojim vnúčatám prostredníctvom svojich skúseností a spoločných aktivít aj určitú tradíciu,“ vymenúva pozitíva starorodičovskej výchovy psychologička Dr. Smiková.
Ako predchádzať dvojitej výchove?
- Starí rodičia sa nesmú vzdať osobného života.
- Nie sú povinní tráviť všetok čas len s vnúčatami.
- V prípade začínajúcich nedorozumení je dobre stanoviť si jasné pravidlá. Ak ich obe strany rešpektujú, môžu bez konfliktov a nedorozumení vychutnávať prvé krôčiky a slovíčka dieťatka. Staré mamy bez pocitu neužitočnosti a mamy bez pocitu zlého svedomia.
- O tom, čo sa obom stranám nepáči, je dobré otvorene, avšak s úctou a rešpektom hovoriť (samozrejme, nie pred deťmi).