Prečo si z raného detstva pamätáme tak málo?
Mnohí z nás si len matne alebo vôbec nepamätajú na udalosti z prvých rokov svojho života. Hoci si možno nespomíname na naše najskoršie zážitky, tieto prvé roky nás formujú spôsobmi, ktoré často len podvedome ovplyvňujú to, kým sme ako dospelí.
Aj keď neexistuje jednoznačné vysvetlenie, výskumy nám ponúkajú niekoľko zaujímavých teórií, ktoré sa dotýkajú biologických, kognitívnych a sociálnych aspektov nášho vývoja.
Rozvíjajte mozog svojho dieťaťa: Čítanie tromfne akúkoľvek počítačovú hru
Biologické procesy: Mozog detí rastie veľmi rýchlo
Jednou z hlavných príčin detskej amnézie je intenzívny rast mozgu v prvých rokoch života. V hipokampe, časti mozgu zodpovednej za tvorbu spomienok, prebieha vysoká miera neurogenézy, teda tvorby nových neurónov. Tento proces je síce nevyhnutný pre vývoj mozgu, ale môže tiež narúšať už existujúce neurónové obvody, čo sťažuje stabilizáciu a uchovanie raných spomienok.
Ďalším faktorom je nezrelosť mozgových štruktúr, ktoré sa vyvíjajú až do veku približne siedmich rokov. Počas tohto obdobia sa formujú základné pamäťové procesy, ktoré umožňujú tvorbu, ukladanie a neskoršie vybavovanie spomienok. Ako sa mozog vyvíja, niektoré spomienky môžu byť "premazané" alebo upravené.
Jazyk zohráva kľúčovú úlohu v našej schopnosti pamätať si udalosti
Malé deti, ktoré ešte nerozvinuli dostatočne svoje jazykové schopnosti, majú ťažkosti so zakódovaním zážitkov do slov. Spomienky, ktoré vznikajú predtým, než dieťa začne plynule rozprávať, sú preto menej prístupné neskôr v živote.
Okrem toho, malé deti ešte nemajú pevne vyvinutý koncept seba samého, čo je dôležité pre rozvoj autobiografickej pamäti – spomienok na udalosti, ktoré vnímame ako "naše vlastné" zážitky. Tento nedostatok sebaidentifikácie sťažuje uchovávanie spomienok z raného detstva.
Spomienky formuje aj rodina a sociálne interakcie
Rodičia zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako a čo si deti pamätajú. V kultúrach, kde je bežné rozprávať si príbehy o minulosti, majú deti tendenciu si lepšie pamätať svoje detstvo. Napríklad Maori dospelí si pamätajú svoje rané detstvo lepšie než dospelí v iných kultúrach, čo je pripisované ich bohatému spôsobu rozprávania rodinných príbehov.
V kultúrach, kde sa kladie dôraz na individuálne skúsenosti, si ľudia pamätajú viac a skorších spomienok. Napríklad deti z amerických rodín si častejšie pamätajú svoje individuálne úspechy, zatiaľ čo deti z čínskych rodín môžu mať silnejšie spomienky na spoločné rodinné aktivity.
Detská amnézia je fascinujúci jav, ktorý odráža komplexnosť nášho mozgu a vývoja. Hoci si možno nespomíname na naše najskoršie zážitky, tieto prvé roky nás formujú spôsobmi, ktoré často len podvedome ovplyvňujú to, kým sme ako dospelí.