Rozprávajte sa s bábätkom: 11 tipov, ako rozvíjať reč dieťatka

Redakcia | 27. máj 2024

foto: istockphoto.com

Niektoré deti začínajú vlastné rozprávanie tým, že hovoria prvú slabiku slova, havo je ha, mačka ma, krokodíl ko, ale sú i deti, ktoré najprv používajú koncovú slabiku, čiže uvedené zvieratká budú v ich podaní vo, ka a dil.

Kedy očakávať prvé slová

Tak, ako sa deti najprv plazia a až potom chodia, aj vývin reči má svoj postupný vývoj.

• Väčšina detí začne bľabotať medzi 4. a 6. mesiacom. Tieto rozkošné zvuky nebudú pravdepodobne dávať veľký zmysel, ale môžu napodobňovať rytmus reči.
• Vo veku 7 alebo 8 mesiacov už väčšina bábätiek nadšene bľabotá, najmä ak majú poslucháčov -  rodiča alebo súrodenca či starých rodičov. Ak na ich pokusy budete reagovať, dieťatko bude nadšene predvádzať svoje nové jazykové schopnosti.
• Do 10 mesiacov deti väčšinou používajú zvuky a časti slov, ktoré  počujú vo svojom okolí.
• Väčšina detí vysloví svoje prvé slovo medzi 9. – 12. mesiacom. 

Prečítajte si tiež:

Míľniky v prvom roku života: Kedy sa bábätko začne usmievať, kedy bude tlieskať či rozprávať?

11 tipov, ako rozvíjať reč dieťatka 

1. Rozprávajte sa s bábätkom tak často, ako sa len dá.
   Vy prehovoríte, dieťatko otočí hlavičku za vaším hlasom a počúva. Venujte sa "rozhovoru" s bábätkom, je to dôležité z hľadiska jeho budúcej reči, ale aj z hľadiska vytvárania nežnej citovej väzby. Bábätko sa bude chcieť  s vami rozprávať. Aj keď vôbec nerozumiete jeho „hatlanine“, prikyvujte mu, dávajte mu otázky „Áno?“, „Váaažne?“, odpovedajte „No toto som nevedel(a).“ Uvidíte, ako sa bude tešiť, keď Vám dá nejakú „otázku“ a Vy prikývnete,  napr.: Áno, presne tak to je.“
2. Pri rozhovore sa dívajte dieťaťu do očí.
   Dieťa vníma váš záujem, sleduje pohyb vašich úst, pier a jazyka. Čo sa bude pokúšať napodobniť. 
3. Rozprávajte o tom, čo dieťa zaujíma.
   Večerná rozprávka o perníkovej chalúpke nebude rozhodne taká zaujímavá, ako keď si vymyslíte vlastnú rozprávku, kde sa budú opakovať slová a frázy, ktoré dieťaťu niečo hovoria. Môžu v nej vystupovať obľúbené hračky a zvieratká, ktoré dieťa pozná. Môže byť o niečom vzrušujúcom, čo dieťa cez deň zažilo, čo má v čerstvej pamäti.
4. Zdôrazňujte kľúčové slová.
   Dieťa si dokáže postupne spájať slová použité vo vetách s predmetom, ktorého sa týkajú, (pozri príklad s Jankovým autíčkom). Keď hľadáte spolu loptu, nepýtajte sa  „Kde je?“, ale „Kde je tá lopta?“ s dôrazom na loptu.
5. Rozprávajte v jednoduchých a krátkych vetách.
   Takto skôr pochopí, o čom hovoríte, a spojí si predmet s kľúčovým slovom. Dieťa skôr porozumie vetám: „ Aha, koník!. Vidíš ho? Aký pekný koník! Pozri, ako papá seno. A teraz koník erdží. Počuješ koníka?“ ako nasledovnej vete: „Vidíš toho pekného koníka, čo sa kŕmi senom a teraz začal aj erdžať?“ 
6. Dbajte na expresívny výraz.
   Používajte gestikuláciu a mimiku, veľa preháňajte, keď máte náladu tvárte sa, ako keby ste hrali v divadle. Teatrálny prejav ich zatiahne do deja, táto hra je pre nich mimoriadne zaujímavá. Používajte citoslovcia a častice a hovorte ich s nákazlivým vzrušením. Dieťa musí cítiť, že komunikácia je veľká zábava!
7. Čítajte si spolu obrázkové knižky.
   Dieťa sa naučí veľa slov chápať z veľkých realistických obrázkov, ktoré zobrazujú bežné činnosti, ktoré doma robíte – umývanie zúbkov, varenie, jedenie atď. 
8. Rozprávajte sa s bábätkom často o tom, čo spolu práve robíte, čo práve vidí
   Keď sa s dieťaťom hráte alebo niečo spolu robíte, rozprávajte mu o tom v jednoduchých a výstižných vetách. Keď budete neustále používať v rôznych vetách predmety, s ktorými bežne prichádza do styku, rýchlo si ich zapamätá. Požiadajte dieťa, aby Vám prinieslo napr. knižku, pomôžte mu, ak si nevie poradiť a potom ho pochváľte: „Ty si šikovný! Doniesol si mame knižku.“ Postupne mu takto budú slová dávať zmysel.
9. Snažte sa dieťaťu porozumieť
   Keď sa Vám dieťa snaží niečo povedať, kričí napr. ka, ukazuje smerom von z okna, snažte sa porozumieť, čo tým myslí. Vymenúvajte a ukazujte mu veci, ktoré vidíte, a nadšená reakcia dieťaťa vám bude odmenou za to, keď spoločne na to prídete. Niektoré deti začínajú vlastné rozprávanie tým, že hovoria prvú slabiku slova, havo je ha,  mačka ma, krokodíl ko, ale sú i deti, ktoré najprv používajú koncovú slabiku, čiže uvedené zvieratká budú v ich podaní vo, ka a dil. Veľa detí používa spočiatku vlastné vymyslené slová či slabiky, ktoré sa vôbec nemusia podobať na tie, ktoré používame my. Havo môže byť pokojne „bum“ a pod. Vždy sa snažte pochopiť, čo chce dieťa povedať, povzbudíte ho tým k ďalšej komunikácii a o to rýchlejšie sa jeho slová budú podobať Vašim.
10. Neignorujte a neopravujte vlastné slová dieťaťa
    Neopravujte dieťa, keď používa spočiatku vlastné slová alebo iba čiastkové slová. Netvárte sa, že mu nerozumiete, keď viete, čo tým myslí. Keď si pýta bo a viete, že tým myslí loptu, pokojne mu ju podajte a môžete povedať: „Mama dá Janke loptu.“ Nehovorte však: „To nie je bo, ale lopta, kým nepovieš lopta, nedostaneš nič.“ Tým vyvoláte iba zlosť a plač a vôbec nedosiahnete rýchlejšie pokroky, práve naopak. Opakovanie slov dieťa nudí. Ak neuznáte jeho slovo, narúšate priebeh jeho jazykového vývoja.  Dieťa jednoducho nedokáže povedať ešte to správne slovo. Jeho vlastné slovo je teraz preňho tým správnym. Ak ho opravujete alebo ignorujete, dosiahnete  to, že môže odmietať  slovne komunikovať, pretože jeho snaha hovoriť sa nestretla s priaznivou reakciou.
11. Naučte dieťa chápať jeho meno vo vzťahu k sebe
    Meno dieťaťa je jedným z prvých slov, ktoré sa musí  naučiť rozumieť a spojiť si ho so sebou. Ono nebude pre seba JA, ale napr. Martinko. Výraz ja je pre dieťa nesmierne ťažký, lebo závisí od toho, kto o kom hovorí. Ja som ja pre seba, ale pre teba som ty a naopak. Neuveriteľne komplikované pre malú detskú hlavičku. Keď sa s dieťaťom rozprávate, často vyslovujte jeho meno. Keď sa vidí v zrkadle, ukážte naň a na obraz v zrkadle a obidva razy povedzte: „Toto je Martinko“, aby sa dokázalo stotožniť so svojím menom. Keď mu podávate cukrík , povedzte:  „Toto je cukrík pre Martinka.“ Je to pre dieťa zrozumiteľnejšie ako: „Toto je cukrík pre teba.“ Rovnako s ním môžete hovoriť o sebe, napr. „Mama kúpi Martinkovi nové topánočky.“ Nech Vám nevadí, že je to tzv. detský žargón, majte na pamäti, že takto skôr pomôžete dieťaťu vyjadriť sa.

Prečítajte si tiež:

15 tipov, ako zvládnuť polohu na brušku