SPOMIENKY z raného detstva: prečo si tak málo pamätáme?
Je známe, že naše spomienky z raného detstva sú veľmi obmedzené – takmer nikto si nespomína na veci, ktoré sa stali pred jeho tretími narodeninami (a ak áno, je to skôr vďaka rodičom, ktorí často a radi rozprávajú o tom, ako sme sa stratili na dovolenke, či ako sme ostrihali kamarátke zo škôlky ofinu).
Príliš POMALÉ či príliš RÝCHLE deti
Spomienok z raného detstva máme málo
Spomienok na vek medzi tretím a siedmym rokom života je tiež veľmi málo. Dve psychologičky z atlantskej Emory University sa bližšie pozreli na túto „detskú amnéziu“.
Najprv nahrali rozhovory veľkej skupiny trojročných detí s ich mamami, v ktorých sa mamy pýtali na podrobnosti dôležitých udalostí z minulosti – napríklad návšteva ZOO, narodeninová oslava a podobne.
Túto veľkú skupinu potom rozdelili na 5 menších a každá z nich sa neskôr vrátila na podobné „spomienkové stretnutie“ po dovŕšení 5, 6, 7, 8 alebo 9 rokov.
Päť až sedemročné deti si zapamätali pomerne veľa – viac ako dve tretiny spomienok. Najstaršie deti – 8 a 9-ročné – si však pamätali len o niečo viac ako tretinu.
Prečítajte si: Spomienky... Kedy sa začnú ukladať do pamäti našich detí?
Ako mozog spracúva spomienky?
Autorky vysvetľujú „detskú amnéziu“ tým, že približne vo veku 7 rokov sa reorganizuje spôsob, akým mozog spracúva spomienky.
Je zaujímavé, že hoci si staršie deti zapamätali menej spomienok, vedeli o tých, na ktoré si pamätali, rozprávať detailnejšie, než mladšie deti.
Štúdia priniesla ešte jeden inšpirujúci poznatok – tie trojročné deti, ktoré mamy nechali spomínať si „vo vlastnej réžii“, si spomenuli na viac podrobností než deti, ktorých mamy spomínanie riadili príliš direktívne.
Ak napríklad mama načala tému narodeninovej oslavy, ale dieťa sa po pár otázkach rozhovorilo o letnej dovolenke, niektoré mamy prijali zmenu témy a stočili rozhovor na dovolenku, kým iné pokračovali v otázkach o oslave.
Tie deti, ktorých mamy sa prispôsobili tempu a smeru detského spomínania, si v konečnom dôsledku spomenuli na viac podrobností.
Detská „amnézia“ je, napriek hrozivému názvu, úplne normálna vec, vyplývajúca zo zmien, akými prechádza počas detstva náš mozog. Praktickým poučením z toho je, že ak chceme, aby malo dieťa čo najviac spomienok na svoje rané detstvo, treba sa s ním veľa rozprávať o významných udalostiach, ktoré prežilo.
Ako deti používajú dlhodobú pamäť
