Pohyb umocňuje život

Ivan Štúr | 12. október 2016

Pohyb je skutočne jedinečný a zázračný prostriedok udržiavania a zvyšovania zdravia, citového rozvoja, upevňovania vôle, nadväzovania prekrásnych priateľstiev i účinného zaplašenia nudy a depresie.

V dnešnom čase konzumu a nerozumného užívania najrozličnejších piluliek je pohyb návratom k prirodzenému životu a povzbudením obranných mechanizmov ľudského tela. Iste, nie každé dieťa sa môže stať svetovým rekordmanom, vrcholový šport je už celkom iná otázka, ale výchova pohybom prináša radosť a potrebné sebavedomie, upevňuje spoluprácu rodičov s deťmi a úspešne bráni negatívnemu spôsobu života. Telesný pohyb je do značnej miery aj podnetom k pohotovému mysleniu, rozhodovaniu i reálnemu konaniu. Deti milujú pohyb a radosť zo zdravého pohybu je celoživotným elixírom mladosti.

Prečítajte si: Pohybom k lepším známkam

Vzťah k pohybu získavame už v prvých rokoch a najlepšie spolu s rodičmi. Aj tu je príklad tým najúčinnejším prostriedkom. Prechádzka lesom, pohyb vo vode, naháňanie lopty alebo jazda na bicyklíku sú prirodzenou oslavou života a navyše programom, ktorý veľmi oceníme, až naše deti prídu do puberty, zavádzané najrozličnejšími pokušeniami, ktorým ľahšie odolajú, čím pevnejšie a intenzívnejšie návyky si prinesú z detstva.

Je naivné snažiť sa zaradiť nikdy nešportujúceho pubescenta do kolektívu pohybovo zdatných mladistvých. Aby sa vyhol blamáži, radšej sa obráti k menej náročným partiám a vystaví sa tak najhoršiemu riziku svojho osudu. Puberta sa pripravuje už v prvých rokoch života a prebieha podľa toho, čo sme deti v predchádzajúcom období naučili.

Aj tu však platí, že harmonický vývin osobnosti nedosiahneme len pohybovou prípravou. Spev, kreslenie, modelovanie, hra na hudobnom nástroji a skorý zvyk každodenného čítania sú nemenej dôležité aktivity pekného života. Problém zostáva, aby sme našli vždy vekovo aj individuálne vhodné množstvo pre jednotlivé záujmy. Aby športujúca mama nenútila dieťa k celodennej aktivite, ale umožňovala mu rozvíjať svoj talent aj v iných oblastiach.

Niet jednotného programu pre všetky deti, tvorivosť z rodičovstva vychádza z poznávania vlastných detí a zo vzájomného prispôsobovania sa osobných predpokladov. Na druhej strane, aj to najmenej pohybovo nadané dieťa sa môže radostne zaoberať jemu vyhovujúcim športom. Rodičia sa často zvyknú vyhovárať, že deťom kúpili gitaru, množstvo najrozličnejších kníh a zapísali ich do rôznych športových krúžkov, ale deti to odmietali. Že to nejde, nie je dôvodom k rezignácii. Musíme sa pokúsiť o iný prístup.

Pokiaľ je otec športovým antitalentom a nie je ochotný tráviť čas s dieťaťom na športoviskách, možno niekto iný, či už mama, bratanec, kamarát, zaujme dieťa v tej oblasti, pre ktorú má najlepšie predpoklady. Nájsť dieťaťu pozitívny program, ukázať mu, ako sa dá pekne žiť, je najväčším umením výchovy a najlepšou prevenciou nevhodného prežívania.

O živote človeka rozhodujú jeho rodičia a na ich podnety nadväzujúca sebavýchova dieťaťa. Pohybová aktivita má taký veľký význam, že nielen rodičia podporujú deti v tomto smere, ale aj samotné deti zvádzajú rodičov k návratu do mladosti, dožadujúc sa spoločných hier a najrozličnejších pohybových aktivít. Celý rodinný život získava radostným pohybom. Každý člen môže nájsť príležitosť k potrebnému úspechu a presadeniu sa individuálnym výkonom. Nepodceňujme biologickú zložku ľudskej osobnosti.

Pre malé deti je pohyb hrou, pre dospievajúcich zápasom o sebapotvrdenie a primerané ocenenie, čo neraz vyústi aj do nebezpečného preháňania a preceňovania. Starším ľuďom slúži primeraný pohyb na udržanie zdravia a vyrovnávanie sa s dobiedzajúcou lenivosťou.

Dnešný vrcholový šport predstavuje neraz svetovú slávu a zdroj finančných ziskov. Tlieskame tým, ktorí uspeli, a zabúdame na obete márnej snahy po preniknutí. Nebezpečenstvo väzí aj v rodičoch, ktorí by radi svoje športové či finančné neúspechy korigovali výkonom detí, nemilosrdne ich nútiac do namáhavého každodenného tréningu nechápajúc, že ich nadanie je v celkom inom smere. Všetko možno zneužiť.

Deti postupne prekonávajú pohybové výkony svojich rodičov. Aká radosť detí a občas aj žiarlivosť rodičov to sprevádza. Múdry rodič chápe beh času a teší sa úspechu dieťaťa, ten detinsky namyslený by sa rád pokladal za nesmrteľného. Nie je chybou, ak si dieťa nevyberie rodičovský šport. Niekedy ho zvedú kamaráti na inú pohybovú aktivitu, inokedy objaví v sebe odlišné nadanie. Nie je rozumné chcieť robiť z dieťaťa vlastnú kópiu, má iné genetické vybavenie a iné životné podmienky. Tešiť sa odlišnosti znamená hlbšie vnímať krásu života.

Pohyb má protistresový účinok. Niektorí veria na chemické drogy, v zneužívaní liekov sme na poprednom mieste, iný na alkohol alebo údajne upokojujúcu cigaretu, pričom pohyb najúčinnejšie a dlhodobo preladí náladu a prinesie rovnováhu k reálnemu riešeniu. Neúspech sa dá prekonať zvýšeným úsilím alebo zmenou taktiky.

Športový prístup k životným problémom je veľké dedičstvo, ktoré môžeme svojim deťom odkázať. Živé je to, čo sa hýbe a nám neprichodí nič iné, než obrátiť detský pohyb žiaducim smerom, aby bol výrazom životnej radosti i možným únikom pred zbytočnými problémami.