OTUŽOVANIE vs. MALÉ DETI: Extrém alebo návrat k normálu?

PaedDr. Dagmar Baluchová | 27. december 2021
OTUŽOVANIE vs. MALÉ DETI: Extrém alebo návrat k normálu?

Počúvame o tom z každej strany, ale odvahu zmeniť niečo vo svojom životnom štýle nemáme. O to viac, ak sa to týka našich detí. Otužovanie je v súčasnosti veľmi diskutabilnou témou. Možno sa aj vy pýtate: Môže sa otužovať už moje malé bábätko? Neublížim mu viac ako pomôžem? A má to vôbec efekt?

Odpovede na tieto otázky sme hľadali u MUDr. Martina Lešťana, imunoalergiológa a vedúceho lekára Alergoimunologického centra v Prešove.

Pán doktor, viem o vás, že otužovanie je vaša srdcová téma. Čo vás k otužovaniu priviedlo?

Patrím ku generácii tzv. Husákových detí. V detstve som vyrastal v prekúrenom panelákovom byte, pri  chladnom počasí som sa teplo obliekal. Tepelná pohoda, ochrana proti chladu prvýkrát utrpeli kultúrny šok pri mojom pobyte v Londýne  v deväťdesiatych rokoch. Ako mladý  stážista som býval na súkromí u  staršieho anglického páru. Chladný byt, studená  spálňa, kde som proti chladu  počas  spánku bojoval teplými ponožkami a na pyžame hrubým svetrom. Ako detský lekár som neveriacky krútil hlavou  nad  ľahko oblečenými deťmi často  s holými nôžkami pri sychravom jesenno-zimnom  londýnskom počasí. Čuduj sa svete, otužilí Angličania neboli na tom zdravotne  vôbec  zle. Kým  naše  deti pri ľahkom ofúknutí studenším vetríkom  končili s nádchou a zápalmi dutín, tie zo zimného odchovu boli odolnejšie. 

Vtedy som si uvedomil, že príroda nám nadelila  termoreguláciu ako dar, ktorý treba využívať. Podobne ako kĺby  a svaly, ktoré sa nepoužívajú, chradnú a vedú k degeneratívnym ochoreniam, či ako mozog, ktorý zaháľa, postupne stráca  svoju brisknosť, tak aj naše schopnosti  vedieť sa popasovať s chladom postupne strácajú na intenzite a vedú k možným  ochoreniam. Niekto by si povedal: „Je tam toho –  veď  schopnosť regulovať si teplotu nemusíme mať, máme predsa teplé oblečenie a vieme si zakúriť, načo   si   uchovávať tieto schopnosti?“ 

Odpoveď je podobná  ako pri jedle. Hoci žijeme v hojnosti a môžeme si dopriať najesť sa denne dosýta, predsa je  zdravotne veľmi prospešné dať si raz  za čas hladovku. Veľa jedla škodí, podobne aj  zakrpatenie našej schopnosti vytvárať si teplo  škodí...

Termoregulácia je celá veda. Čo to teda s naším telom spraví, ak sa vedome vystavujeme chladu?

Náš organizmus  má schopnosť udržiavať si teplotu jadra (tam, kde sú dôležité  orgány). Ak   organizmus vystavíme chladu, zintenzívnime metabolické procesy, ktoré vytvárajú teplo, znížime prietok  krvi  na periférii  – v koži, končatinách. Zistilo sa, že sa začínajú tvoriť nové mitochondrie (t. j. membránové organely buniek), zlepší sa ich činnosť. Navyše sa  spúšťajú regeneračné mechanizmy,  telo sa  dostáva  do tzv.  protizápalového módu.

Mnohé civilizačné ochorenia, ako obezita, autoimunitné systémové ochorenia,  inzulínová rezistencia, cukrovka sú charakterizované tzv. prozápalovým ladením nášho imunitného systému. Pri pravidelnom  vystavení sa chladu sa  sčasti toto prozápalové ladenie  upravuje. Po ukončení pôsobenia chladu  sa  organizmus  začína  zahrievať, zintenzívnia sa metabolické procesy a svaly  začnú produkovať teplo  tzv. trasovou termogenézou (to sú tie známe zášklby svalstva a tras). Kedysi ľudia väčšinu času trávili vonku, dnes sú v uzavretých prekúrených priestoroch. Naše obranné mechanizmy zleniveli, otužovanie  je snaha vrátiť sa  k normálu, k prírode.

Ak sa teda dnes rozhodneme začať s otužovaním, asi by nebolo vhodné hodiť sa hneď do ľadovej vody... Ako na to?

Nestačí si povedať, že  zajtra zabehnem maratón a bez trénovania vyrazím na trať. Podobne je to aj pri otužovaní. Postupnosť, poradenie sa s lekárom a cieľavedomosť prináša ruže. Kým dospelý trénovaný otužilec vydrží v ľadovej vode pod 4 °C okolo 20 minút, pre  netrénovaného jedinca  by  tento limit bol podstatne nižší.

Organizmus pracuje múdro a efektívne, pri ochladení  sa  snaží znížiť tepelné úniky. Dochádza k stiahnutiu ciev periférie, koža  chladne – zúži sa prietok krvi v periférnych cievach. Naopak, v saune, sa  tieto cievy  roztiahnu s cieľom  zvýšiť prietok krvi v periférii a odvádzať teplo z jadra. Táto práca ciev – sťahovanie a rozťahovanie – je  pre ne prospešná, elasticita ciev znižuje ich biologický vek.

Mnohí ľudia sa však posťažujú na to, že keď začali s otužovaním, hneď aj ochoreli. 

Tu zdôrazním  nutnosť pohodového a pomalého otužovania. Na začiatku môže  dochádzať k prechodnému zníženiu obranyschopnosti, predsa len je to pre náš organizmus  stres – z tepelného komfortu vhupnúť do  stresujúceho chladu. Z nadobličiek sa  začne vyplavovať kortizol, ktorý vie pritlmiť aktivitu  našej imunity. Navyše, je rozdiel, v akom stave začíname otužovať, akú máme imunitu, či netrpíme poruchami odolnosti.  S otužovaním určite nezačíname oslabení, unavení, pri viróze, po chorobe. 

Aký efekt má otužovanie na imunitu? Je to dlhodobé?

Zlepšuje našu odolnosť. Mnoho štúdií potvrdilo nižší výskyt respiračných infektov u otužilcov.  Štatistika je však jedna vec, realita  druhá. Každý sme iný, s individuálnou  imunitou, ktorá odráža  genetické faktory, náš  životný štýl, iné ochorenia. Máme  veľa  pacientov, ktorí napriek otužovaniu ochorejú, mali napríklad aj Covid. Nie je to teda  univerzálny  všeliek. Ale vo všeobecnosti sa  otužovaním naša  imunita posilňuje.

V literatúre sa okrem vplyvu na imunitu  a  neurodegeneratívne ochorenia spomína  aj znižovanie oxidačného stresu, podporovanie regeneračných mechanizmov autofágie, spomalenie  procesov demencie, pôsobenie chladu je prevenciou proti nachladnutiu, respiračným infekciám. Zlepšuje  tiež činnosť krvného obehu, znižuje  nežiaduce zápaly v tele, podporuje lymfatický a imunitný systém. Pri vystavení sa chladu  sa produkuje  adrenalín, dopamín, serotonín. Tieto látky priaznivo pôsobia na našu náladu, pocity  eufórie. Spýtajte sa ľadových medveďov na ich pocity po pobyte v chladnej vode. 

Otužovať? Bŕŕŕ!
Prečítajte si tiež:

Otužovať? Bŕŕŕ! 

Aké riziká sú s otužovaním spojené? Môžeme si aj uškodiť?

Zdravotné výhody otužovania sú nesporné, ale áno, je nutné  myslieť aj na riziká. Pacienti s chladovou alergiou, poruchami prekrvenia, Raynaudovým syndrómom,  poruchami srdca a arytmiami, či  niektorými ochoreniami kože  by mali  byť veľmi opatrní a primerané otužovanie pod  dozorom konzultovať so svojím lekárom.  Skočiť  bez prípravy do  studenej vody môže  vyvolať prudké  stiahnutie ciev,  infarkt  či zástavu srdca. 

Rodičov sme snáď už na otužovanie „nalomili“. Ale čo deti? Ako začať u nich?

Otužovanie detí,  najmä tých malých, bolo tabu. Prekurovali sme miestnosti, babušili deti  a verili, že  si nevedia regulovať teplotu.  Podľa môjho názoru by sme s otužovaním nemali   čakať, ale, samozrejme, najmä  u detí do troch rokov pristupovať k tomu rozumne a po porade s lekárom. 

Malé deti  majú  malé množstvo podkožného tuku a pri neuváženej expozícii chladu môže  dôjsť k podchladeniu, hypotermii.  Lokálne vystavanie sa chladu zase môže viesť napríklad k omrzlinám. U detí  preto  pristupujme k postupnému otužovaniu chladom s rozumom.

Hyperprotekcionizmus, teda nadmerná starostlivosť detskému organizmu neprospieva. Deti  sú hravé, stále v pohybe. Dojčatá zase majú vyšší podiel metabolicky aktívneho hnedého tuku, ktorý  vie  vyprodukovať  napriek malému množstvu veľa energie. 

otužovanie detí

Aké odporúčania máte pre rodičov? Čo robiť určite a čo radšej nie?

Už deti do roka  by mali  sa naučiť spať v chladnejšej miestnosti, hoci aj s čiapkou na hlave.  Teplota  v spálni by mala byť do 18 – 19 °C  s primeraným  oblečením a zakrytím. Prechádzky v prírode za každého počasia,  spočiatku v kočíku, neskôr  hry v prírode by mali byť  pre deti prirodzenou formou otužovania. Keď sú v pohybe, nie je nutné ich nadmerne obliekať. Vždy je však potrebné rešpektovať individualitu dieťaťa, jeho ochorenia, aktuálny  fyzický a emočný stav. 

Dospelí pod pojmom otužovanie chápu aj kúpeľ či sprchu v studenej vode. Ako je to v tomto smere u detí?

Sám som zástancom plávania dojčiat, kde je  pobyt v primerane teplej vode spájaný s fyzickou aktivitou. Pamätám sa na môjho teraz už 23-ročného syna, manželka ho už ako niekoľkomesačného brávala na plávanie dojčiat.  Do 1 roka  by  som s vystavovaním sa chladnej vode  radšej neexperimentoval. Sprchovanie studenou vodou  môžeme pomaly zavádzať už u trojročných detí, ale netreba ísť  do extrému. Neodporúčam deťom namáčať    hlavu do studenej vody a v chlade  neriskovať zdravie  mokrými vlasmi. Po vystavení   chladu či po osprchovaní je vhodné utrieť dieťa dosucha a umožniť mu trochu si zacvičiť, teda zahriať sa aktívnym cvičením.

Nič  nemá byť nasilu, ale je vhodné vniesť do otužovania s dieťaťom hru.  Dbať aj  na dychové cvičenia. Pomalé hlboké nádchy a výdychy pripravia  organizmus na expozíciu chladom. Otužovať sa však môžeme nielen vo vode, ale aj  vzduchom. Vzduch  menej odvádza teplo ako voda a je to jemnejší, ale stále účinný spôsob otužovania. Pre mnohé deti aj dospelých je to prijateľnejšia  forma. 

Veľmi polemickou býva otázka saunovania detí. V severských krajinách je to úplne prirodzené, sauny sú tam súčasťou domov. U nás sa však aj odborníci rozchádzajú v názore, či je saunovanie vhodné aj pre deti. 

Ja hovorím áno, áno, áno.  Trikrát  áno. Veď nenadarmo je saunovanie súčasťou kúpeľných pobytov  aj  detí v predškolskom veku. Aj tu však začíname s mierou a teplotu sauny prispôsobujeme, ideme do nižších teplôt.  V severských krajinách je saunovanie rodín s deťmi zdravým rituálom, kde sa okrem zdravotných  benefitov udržuje  aj  spolupatričnosť rodiny.  Aj na saunovanie si je potrebné  zvyknúť a pre  efektivitu  dodržiavať  pravidelnosť. Ak dieťa  netoleruje studenú sprchu po saunovaní či pobyt v ochladzovacej  nádobe, postačí aj  vlažná  sprcha  či ochladzovanie vzduchom. Otužovanie má byť pre deti zábava.  

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: