Mala som veľmi živé a nespavé dieťa

Gabriela Zelinková, riaditeľka vydavateľstva | 27. január 2021
Náročné dieťa

Myslela som si, že musím byť najhoršia mama, pretože som ho nikdy nedokázala uspať na dlhšie ako na hodinu či dve. Ale väčšinou iba na pár krátkych minút...

Keď som sa stala prvýkrát mamou, čítala som rodičovské časopisy a knihy dostupné vtedy na našom trhu – slovenské aj české...  Mala som však pocit, že sa veľmi málo týkajú toho, čo prežívam s mojím drobcom ja. Mnohokrát nezáživné, ťažkopádne témy, dookola vyrážky, choroby... Ako keby „sa vyrábali“ v pásovej výrobe, bez stopy osobného vkladu, kúska emócie. 

Náročné dieťa (extrémne)

Navyše, ja som prežívala úplne iný problém – veľmi živé, nespavé dieťa, po pár rokoch som mu aj našla vhodný terminus technicus – „náročné dieťa“ (vďaka, Dr. Sears). A  ja by som si teda – s dovolením, pán doktor, ešte jedno slovíčko pridala: „extrémne náročné dieťa“. 

Niekedy som mala pocit, že som s týmto problémom úplne sama – keď som s nonstop revúcim krpcom v náručí a kočíkom tlačiacim pred sebou, viac behom ako chôdzou, prefičala okolo skupiny mamičiek z nášho bloku, ktoré si spokojne trkotali a vedľa nich kočíky, z ktorých sa neozýval žiaden zbesilý rev. Bola som zúfalá, lebo nikdy som nedostala možnosť variť jedlo oboma rukami alebo SAMA navštíviť miestnosť, kam aj tí králi predsa chodia sami.  Môj starší niekoľko prvých rokov nebol dobrým spáčom. Vyskúšala som každý trik, plán, nástroj.

Myslela som si, že musím byť najhoršia mama, aká kedy bola, pretože som ho nikdy nedokázala uspať na dlhšie ako na hodinu  či dve. Ale väčšinou iba na pár krátkych minút... 

Čo robím zle?

Premýšľala som – Robím niečo zle? Čo by som mala robiť inak?

Začala som vyhľadávať rady, tipy, témy na zahraničných weboch (tie rodičovské boli vtedy tiež iba v plienkach), radila sa s odborníkmi a keď prišli za mnou moje dve kamarátky –  vraj „poďme spolu niečo robiť“, jediné, čo mi napadlo a čo som si myslela, že asi dokážem v tej dobe robiť, bol – rodičovský časopis.

A robiť ho inak, tak, aby si v ňom našla každá mamička či otecko niečo, čo ich  zaujíma, trápi, s čím potrebujú v danej chvíli pomôcť. Žiadna továrenská výroba. Tak vznikla MAMA a ja.

MAMA a ja je tu už 20 rokov

A dnes je tomu už 20 rokov, čo ju pre vás pripravujeme s láskou, materskou starostlivosťou, nehou, entuziazmom... Samozrejme, nebolo to na začiatku také jednoduché (a v súčasnej zvláštnej dobe to tiež nie je ľahké), ale kedy vzniklo niečo dobré, čo bolo jednoduché? 

Ďakujem týmto kamarátkam a kolegynkám, ktoré stáli pri zrode MAMA a ja (takmer) od začiatku – Danke, Paťke, Mirke, a neskôr Eliške, Dagmar, Miške, Fialke, Táničke – nie všetky to s nami vydržali až do dnešných dní, ale všetky jej dali kus srdca a majú na tom, kde dnes sme, svoju obrovskú zásluhu. 

P. S. A ako to dopadlo s mojím náročným dieťaťom? Prvé tri roky boli veľmi ťažké a potom sa to postupne upokojovalo... Až tak, že sme s ním nikdy nezažili klasickú pubertu (ale náš druhorodený – kedysi „neskutočnedobrébábo“ nám sem-tam ukazuje, o čo sme prišli) a ja som mu zo žartu hovorila: „Ty nemáš nárok hnevať ma, ty si si to svoje už dávno vyčerpal.“  A nehneval...

Dnes Daniel študuje na jednej zo špičkových britských univerzít a je to jeden z najpríjemnejších, najvyrovnanejších a najpozitívnejších ľudí, akých poznám. Takže, nevzdávajte to, raz TO prejde. A možno vám to bude aj trochu ľúto. 

- Gabika Zelinková-

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: