Kedy k logopédovi: Odchýlka oproti štandardnému vývoju je zväčša viditeľná vo veku dvoch rokov
Poznám vo svojom okolí malého päťročného chlapčeka, s ktorým mamina začala logopedičku navštevovať od jeho dvoch rokov. Bolo pre ňu náročné nájsť logopedickú ambulanciu, ktorá by také malé dieťa vzala pod svoje krídla.
Logopéd nie je „len“ o sykavkách
Dieťatko ale v dvoch rokoch nerozprávalo v dôsledku svojho náročného príchodu na tento svet, malo oneskorený vývin vo viacerých oblastiach, vrátane komunikačnej. Navštevovali a dodnes navštevujú viacerých lekárov, špecialistov, u chlapčeka sa sem tam z pohľadu odborníkov začal skloňovať aj možný pojem porucha autistického spektra.
Vytrvalou a náročnou prácou s chlapcom, včasným podchytením viacerých aspektov a jeho vedením v rámci podnetného prostredia je dnes škôlkarom s oneskoreným vývinom, poruchou pozornosti, narušenou komunikačnou schopnosťou a rečovou dysfáziou. Možno to na prvý pohľad vyzerá až „príliš“. No pre jeho mamu je to v tomto momente veľkým čiastkovým víťazstvom. Uvedomuje si, že síce nie sú tam, kde by mali byť, ale sú stále ďalej a ďalej – v rámci svojich možností a svojho tempa s výhľadom na ich cieľ – aby z chlapčeka vyrástol zdravý a naozaj samostatný človek, ktorý sa sám dokáže vo svojom živote uplatniť. Túto svoju cestu zvládli aj vďaka logopédovi, ktorý nie je „len“ o sykavkách, správnej a dôslednej výslovnosti, ale aj o rečovej zložke a komunikácii ako takej.
Syn potrebuje logopéda... ale niet voľného termínu
Poruchy rečí u detí: Odchýlka oproti štandardnému vývoju je zväčša viditeľná vo veku dvoch rokov
Reč je naším komunikačným prostriedkom, spôsobom, ako dokážeme opísať svoje potreby, vyjadriť svoje pocity, mať interakciu s bližším či širším okolím. Tým sa človek odlišuje od akéhokoľvek iného druhu. Často však dochádza k narušeniu tejto schopnosti, ak sa zameriame na deti. Príčin je mnoho – počiatok môže nastať ešte v období tehotenstva i po ňom v podobe krvácania do mozgu, jeho nezrelosťou v prípade predčasne narodených detí, poškodením centrálneho nervového systému, prekonanými vážnymi chorobami a pod., k druhej kategórii príčin sa radia tzv. vonkajšie aspekty, ako je vplyv prostredia, kde dieťa vyrastá, rečové a komunikačné vzory, ktoré preberá a pod.
Odchýlka oproti štandardnému vývoju je zväčša viditeľná vo veku dvoch rokov, keď dieťa nenapreduje v komunikačnej oblasti. Netvorí viacslovné kombinácie, nerozširuje sa jeho slovná zásoba a v otázke porozumenia a komunikácie akoby zastagnovalo. Vtedy je pre rodiča dôležité, aby sa včas obrátil na odborníkov a nečakal, že samo to nejak pôjde.
V období dvoch rokov sa ešte dá veľa „zachrániť“ a veľa podchytiť, aby sa dôsledky tohto problému buď odstránili úplne alebo čo najviac minimalizovali následky narušenej komunikačnej schopnosti do budúceho života dieťaťa. Je ťažké povedať, čo by bolo, keby... ale aj v prípade vyššie uvedeného chlapčeka – ak by sa včas a správnou prácou nepodchytil, pravdepodobne by bol „zoznam“ diagnóz obsažnejší a závažnejší.
Logopéd je tým odborníkom, ktorý sa zaoberá narušenou komunikačnou schopnosťou. Spolupracuje aj s ďalšími špecialistami – neurológ, foniater (odborník na rečové, hlasové a sluchové poruchy), otorinolaryngológ, psychiater, psychológ, špeciálny pedagóg a pod.
Oneskorený vývin reči
Každé dieťa je iné a tzv. „tabuľky“ slúžia lekárom na posúdenie noriem. Akceptujú sa aj mierne odchýlky a ak sú už závažnejšie, pristupuje sa k terapii, liečbe daného problému. Syn mojej susedy začal chodiť, keď mal rok, rozprávať, keď mal dva, na rozdiel od jeho sestričky, ktorá v roku recitovala už prvé riekanky. Nie každé dieťa dosahuje svoje míľniky ako jeho rovesníci. Dôležité je vnímať, čo je ešte odchýlka od normy a čo už prerastá do problému, a vyhľadať odborníka.
Častým problémom býva oneskorený vývin reči. Rečový prejav stagnuje, slovná zásoba zaostáva, porozumenie nemusí byť jednoznačné. Keď sa vylúčia zrakové, sluchové či iné problémy súvisiace napr. s genetikou či mentálnou spôsobilosťou a pod., je namieste riešiť reč ako takú.
Nerozpráva vaše dieťa? Neodkladajte návštevu logopéda
Kedy zbystriť pozornosť?
Komunikačne sa dieťatko začína prejavovať okolo prvého roku, kedy porozumenie ide ruka v ruke s rozvíjaním slovnej zásoby, očný kontakt je pevný a odpovede sú adekvátne pokynom a otázkam. Ak však dvojročné dieťatko stále používa obmedzenú slovnú zásobu zväčša z podstatných mien, netvorí jednoduché vety a slová používa v nesprávnych tvaroch, prípadne nevyhodnotí ich správne použitie v príslušnej situácii, je namieste urobiť prvý krok k tomu, aby sa s dieťaťom začalo pracovať.
Narušená komunikačná schopnosť, dysfázia (sťažená schopnosť alebo neschopnosť naučiť sa verbálne komunikovať) a dyslália (neschopnosť používať jednotlivé hlásky či ich skupiny) sú ďalšie odborné výrazy pre označenie diagnóz, ktoré sa spájajú s poruchou reči. Všetky majú spoločné jedno – ak sa dieťa včas podchytí, vytvorí sa mu optimálne prostredie pre jeho rozvoj a intenzívne sa s ním bude pracovať, dokáže sa výraznou mierou skvalitniť jeho fungovanie v budúcnosti. V logopedickej praxi sú totiž prípady, kedy malí pacienti, ktorí prišli s týmito problémami, vyrástli v samostatných plnohodnotných ľudí fungujúcich v osobnom i pracovnom živote. Ich problémy sa eliminovali na minimum a ak aj nejaké pretrvávali, postupne ich odborníci učili s nimi pracovať. V dospelosti tak len bystré oko odborníka dokázalo rozlíšiť, že v detskom veku tak boli isté komunikačné a rečové problémy.
Komunikačné stratégie
Dieťaťu vieme vďaka vedeniu logopédov v mnohom pomôcť aj my, rodičia v jeho prirodzenom, domácom prostredí. Slúžia nám na to tzv. komunikačné stratégie.
Ide o rôzne formy postupov v práci s dieťaťom, ktoré mu uľahčujú porozumieť a adekvátne komunikovať. Podporujú rozvoj reči práve v období, kedy sa toho dá veľa podchytiť, veľa zvrátiť a veľa naopak získať. Pre dieťa je to nenásilná, dobre prijímajúca forma práce, ktorá má podobu hry. Hry s tzv. pridanou hodnotou, ktorá navyše podporí rozvoje jeho komunikačných schopností.
K najznámejším sa radí stratégia „z očí do očí“
Nie nadarmo sa hovorí, že vo svojom živote sa najviac skláňame nad svojím dieťaťom. Nie je najvhodnejšie komunikovať s dieťaťom zvrchu. Rodič by mal byť dieťaťu tvárou v tvár, kedy vidíme priamo do očí nášho dieťaťa, máme možnosť navzájom čítať našu mimiku, vnímať ho na jeho úrovni. Kľúčové je následne počkať. Tendenciou rodiča je hneď pri otázke zároveň odpovedať za dieťa, vypĺňať tiché pauzy a napovedať mu žiaduce slovné spojenia. Odporúča sa ale 5 – 10 sekúnd počkať a vytvoriť dieťaťu priestor na spracovanie a vyjadrenie sa. Tak mu dáme príležitosť vynájsť sa. Niekedy svoju potrebu ukáže, inokedy použije gesto či zvuk, ale určite sa dopracujete aj k slovu.
Uľahčením je nájsť príležitosť na zlepšenie komunikácie dieťaťa v jeho obľúbených činnostiach a ich opisovanie. Dieťa si pri komentároch rodiča začne spájať predmety, situácie či pocity s ich verbálnym, resp. slovným vyjadrením a začne si ich „ukladať“. Detský mozog je v tomto období ako špongia, ktorá nasáva neuveriteľné množstvo informácií a podnetov. Základom pre rozvoj komunikácie je práve táto slovná zásoba a jej správne používanie, k čomu prispievajú práve tieto – veku dieťaťa primerané – opakované komentáre jeho rodiča.
Rozvoj reči: HRY, ktoré pomôžu dieťaťu so správnou výslovnosťou
Kartičky aj znakovanie
Veľmi prínosné môžu byť kartičky a obrázky rôznych situácií, predmetov či činností, ktoré pomáhajú v rozvoji komunikácie u dieťaťa. Využívanie znakov je tiež nezanedbateľnou pomôckou pri tejto téme, ktorá sa často stáva prelomením bariér medzi svetom dieťaťa a rodiča. Často sú znaky, gestá, prípadne posunky tým, čo v rámci komunikácie znamená prvý „kontakt“ a zrazu si tieto strany dokážu porozumieť.
Komunikačných stratégií je množstvo a záleží od konkrétneho dieťaťa, aké by mu najviac vyhovovali. Dôležité je ale „nezaspať na vavrínoch“ a vyhľadať pomoc odborníka, v prípade reči logopéda, ktorého práca nie len o správnej výslovnosti. Je to o reči, komunikácii a de facto v pomoci skvalitniť budúci život teraz ešte malého dieťatka.