Syn potrebuje logopéda... ale niet voľného termínu
Niekedy nás život postaví pred rôzne otázky. Aj ja riešim jednu z nich. Už dlho. Možno práve trápi aj vás...
Áno, myslím, že nastal čas posunúť sa ďalej..., pomyslela som si v to slnečné ráno. Vždy ma dojímala snaha, s ktorou sa môj syn snažil konverzovať. Lenže niekedy sa v tom ani vlastná mater nevyzná. Veď posúďte sami.
Potrebujeme logopéda
„Evuľa, rožok červená.“ Preklad: „Daj mi rožok s jahodovým lekvárom.
Alebo: „Aké je čítanie?“ = „Čo je tam napísané?“
Prípadne: „Evuľa, Wanzl.“
„Čo je Wanzl?“ zneistiem a pýtam sa.
„Wanzl,“ odpovedá. No, múdrejšia som z tejto odpovede nebola. Po týždni! mi napadla kreatívna myšlienka a slovíčko som hodila do vyhľadávača. A ajhľa! Išlo o značku nákupného vozíka, ktoré sa používajú v niektorých našich obchodoch. Takže si synátor asi zaspomínal, že sme nakupovali alebo možno chcel ísť nakupovať. Zábava graduje, keď si začne vypomáhať ruštinou, angličtinou alebo portugalčinou. To som už naozaj v koncoch. Ozaj, vedeli ste, že šerefe!, znamená na zdravie! Po turecky?
Skúška nervov: Návšteva u logopéda
Povedala som si DOSŤ! Smer logopédia
Rozhodla som sa. Smer – logopédia. Myslela som si, že tam by nám pomohli synovu reč trochu „učesať“. A chcela som zabiť dve muchy jednou ranou – zároveň by som tam došikovala aj našu dvojročnú málovravkyňu... V našom krajskom meste pôsobia štyri odborníčky. Začala som tou najšikovnejšou, podľa odporúčaní mamičiek-kamošiek.
„Prosím?“ ozval sa mierne podráždený hlas, ale možno sa mi to len zdalo.
„Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyšetrenie mojich detí.“
„Kde bývate a kto je váš pediater?“
Poslušne som odpovedala.
„Nooo, tak to nepatríte ku mne, nie ste v mojom obvode.“
Fíha obvod! To ešte funguje, v 21. storočí?
„V obvode?“ rozpačito som zopakovala.
„Áno, máme veľa detí, tak sme si to s kolegyňami takto rozdelili.“
„Aha, čiže ja si teraz nemôžem vybrať logopéda na základe referencií?“
„Nooo, právo na to máte, ale ja mám právo vás odmietnuť. Mám veľa detí.“ Hlas už bol zjavne podráždený.
Asi som ju vytočila svojou nemiestnou otázkou. Rozlúčila som sa bez poďakovania. Napriek prvotnému neúspechu som vyťukala druhé telefónne číslo (v duchu ďakujúc za Google).
Ozval sa mi hlások milý, radostný a hádajte, akú prvú otázku mi položil?
Presne. Poisťovňa a pediater.
Po mojej odpovedi hlások trošku posmutnel a potichučky priznal, že patrím do jeho obvodu. Ledva som to započula... Bingo! Zaradovala som sa, takýto úspech a len druhý pokus. Jupí! Dokonca milú pani logopedičku aj zaujímalo, kvôli čomu volám. Tak som jej to vysvetlila.
A POTOM som už len nechápavo počúvala, čo sa šíri z éteru...
Logopedické riekanky: Rozviažte jazýček hrou
Mám obsadené termíny, skúste si vyhľadať pomoc na internete
„Mám veľa detí,“ posťažovala sa, „a najbližší termín vám viem dať najskôr o dva mesiace a to nemá zmysel... Autista? Tak viete, ako to je s autistami..., výsledky práce s nimi nezodpovedajú vynaloženej námahe. A že dvojročná dcéra má zásobu ledva dvadsiatich slov? Aha... Tak si kúpte Knihu o detskej reči, poznáte ju? Nie? Ona je už síce vypredaná, ale môžete si ju stiahnuť z internetu. Naštudujte si ju a podľa pokynov pracujte s dieťaťom.“ A hlások sa opäť rozveselil a rozlúčil. Cvak.
Tak to by sme mali...
Ďalej som už nevolala, veď svoj obvod som už našla a do druhého by ma nezobrali. Trošku sa mi síce tlačili slzy do očí, ale opäť som sa niečo nové naučila. Už viem, čo nabudúce poviem svojim pacientom, keď budem mať veľa práce: „Viete čo? Uspite sa sami, ja nestíham. Učebnicu si kúpite v akomkoľvek kníhkupectve, naštudujte si ju a pracujte podľa nej...“
Zo života: Moje dieťa nerozpráva, nikdy mi nenapadlo rozmýšľať o autizme
Zároveň som sa naučila viac dbať na ochranu svojho duševného zdravia a rozhlasové rozhovory s logopédmi vypínam. Ani ich články už nečítam. Hlavne tie s názvom Kedy by ste mali navštíviť logopéda...