Keď budem veľký, tak... Aké sny a predstavy majú o svojej budúcnosti dnešné deti?

Keď budem veľký, tak... Aké sny a predstavy majú o svojej budúcnosti dnešné deti?
18.8.2017 v kategórii Dieťa, autor Jitka Hinková, foto: istockphoto.com

Čím ste chceli byť, keď ste boli malí? Splnili sa vám vaše sny? Dnešné deti majú celkom jasné predstavy o svojej budúcnosti. Čítajte!

V škole mala moja deväťročná dcéra napísať niekoľko viet na tému, ktorú som si od nej potom požičala ja ako titulok tohto článku. Pani učiteľka vraj úmyselne poskytla žiakom približne len dvadsať minút – aby nemali šancu kalkulovať – slohy písané „na prvýkrát“ vraj bývajú najvydarenejšie.

Nič nie je NEMOŽNÉ! Deväťročný Jack si splnil sen pracovať pre NASA

Svätosväte žiačikom sľúbila, že za pravopis naozaj hlavičky „stínať“ nebude – vysvetlila, že jej ide len o to, aby deti boli úprimné. Otravný pravopis teda nestál v ceste, a tak sa mohli budúci prezidenti a majitelia prímorských haciend do sýtosti vypísať zo svojich túžob a snov...

Budem bohatá... a budem kandidovať na prezidenta

Spomenula som si na časy, keď som chodila do štvrtej triedy ja a rovnako ako moje dieťa som sa v lavici krútila nad papierom s rovnakým zadaním, obhrýzala som pero a skúšala si predstavovať seba samu v čase, keď budem rovnako stará ako moja mama, to znamená naozaj VEĽMI stará.

Čo budem od života chcieť? Čím budem? Ktorým smerom sa vyberiem? Bude ma mať ako dospelú vôbec niekto rád?

Matne si spomínam, že vtedy sme mali všetci len také  prízemné túžby a ambície. Dievčatá väčšinou snívali o kariére učiteľky, úradníčky, úlohe mamičiek detí, chlapci sa zas videli najčastejšie ako automechanici, kuchári, majitelia áut, chát a pekných manželiek. Možno len jeden sa ľahko odviazal a priznal k tomu, že by sa chcel stať lekárom (mimochodom, dnes je z neho úradník, veľmi otrávený úradník)...

Kam do školy? Majú naše deti jasno v tom, čím chcú byť?

čím budem keď vyrastiem

Všetky naše vtedajšie sny boli akési priklincované – žiadny kozmonaut, cestovateľ, ani žiadna slávna herečka či spisovateľ, žiadny chirurg, ktorý prešíva starých ľudí na mladých... Nuda, všetko sivé a nudné.

O to viac som bola zvedavá na výtvory dnešných detí, ktorých sa dotýka sebavedomie hviezd. (Poznámka: pravopisné chyby som ponechala, bez nich by jednak neboli práce žiačikov autentické a taktiež si myslím, že by stratili na pôvabe. Tak buďte prosím zhovievaví.)

Ako vidia svoju budúcnosť deti?

  • Keď budem dospelá, budem bohatá doktorka. Budem mať vilu  a viesť klinku plastických operácií. Až si zarobím niečo vyše „majlandu“ (poznámka redakcie: dievčatko si splietlo pojmy „majland“ a „melón“ = milión), pôjdem na veľmi dlhú dovolenku. Mala by som chatu pri mori a súkromnú pláž. Zarábala by som pol milióna.

  • Ožením sa a budem mať 4 deti a Ferrari. Moje zamestnanie bude u otca. Budem bývať v rezidenčnej vile. Budem mať bazén 1 km. Mislím, že budem mať lietadlo s pilotom. Budem mať továreň na aloe vera. A budem kandidovať na prezidenta.

  • Keď budem veľká o trochu, tak by som chcela ísť na zvieraciu školu. Keď doštudujem a bude ma to vôbec baviť, tak by som chcela pracovať so zvieratami. Keď budem mať veľa peňazí a niekoho, tak by som chcela mať veľký dom ale s voľne pobehujúcimi zvieratami. Chcela by som bývať na farme. Ja totiž mám rada farmu alebo statok. Chcela by som tam mať: kone, mačky, sliepky, králiky a kozy. Chcela by som tam mať malý potok. Keby som nemala toto, tak by som chcela byť nejaké moderné dievča.

  • Keď budem veľký, tak by som chcel hrať golf. A budem bývať v Prahe. Chcel by som mať psa, ktorý by sa volal Bryk, alebo Kubo. A ožením sa a budem mať dve deti.

  • Keď budem veľká ako mamička chcela by som byť modelkou, speváčkou, herečkou alebo módnou návrhárkou. Veľmi rada predvádzam modeli, spievam, tancujem a kreslím modely.

  • Keď budem veľká, tak budem chcieť odcestovať a študovať Právo. Keď som bola menšia, chcela som byť kaderníčkou, ale teraz mi došlo, že chcem poriadne pracovať a poriadne zarábať. Teším sa na Latinu ak sa mi vyplní môj sen! Rodičia vždy hovoria, že sa ku mne právo hodí a ja si to myslím tiež! Chcela by som do Ameriky. Myslím, že môžem zarobiť byznisom najviac! A chcem si vziať dobrého chlapca a mať s ním deti.

     Podporte zdravý psychický vývoj dieťaťa! Takto sa vám to podarí...

  • Keď budem mať 18, tak by som chcela odísť do Kanady. Tam začnem pracovať so zvieratami a zaujímať sa o prírodu. Zaobstarám si psa, bude sa volať Angelina.  Možno že by som si zaobstarala mačku a kone, ale neviem. Chcela by som mať malú chalúpku v prírode a veľkú záhradu. Potom by som sa pokúsila prehovoriť brata, aby tam tiež prišiel.

  • Chcel by som mať krásnu ženu  a tri deti. Ďalej by som chcel aby moja rodina nefajčila a podobne. Chcel by som byť buď operným hudobníkom alebo podnikateľom. Chcem aby sa moja rodina zlepila a nikdy sa neodlepila. Ale kebi sa odlepila bol by som rád aby sa po dni po mesiaci ale aj po roku zase spojila.

  • Ja by som chcela vyštudovať strednú a vysokú školu. Na vysokej škole chcem  vyštudovať právo. Až sa v tridsiatke ožením (ide o dievča, pozn. red.), budem mať jedno až dve deti. Budem mať doma psov, dvoch veľkých a jedného malého. Chcela by som veľa športovať. Rada by som bývala niekde na vidieku. Ako koníček by sa mi páčilo jazdiť na koni a maľovať obrazy. Bolo by to pekné, keby moje deti vyštudovali vysokú školu.
  • Keď budem mať 30 rokov, ožením sa s dievčaťom. Stanem sa plastickým chirurgom. Kúpim si veľkú jachtu. Budem jazdiť po svete a liečiť ľudí na jachte. Budem mať dve deti, dievča a chlapca. Budú sa volať  Barbora a Peter. Kúpim pre mňa a pre ženu auto... Budem dobrý v tenise a v hokeji.

Zdá sa, že ambície dnešných štvrtákov sa vyšplhali do závratných výšok. Je to dobré? Nie je? Nebude ten tvrdý dopad na ústa raz o to bolestivejší?

Budovanie sebaúcty u detí

čím budem keď vyrastiem

Alebo sa žiadne tvrdé pristátie konať nebude a „majiteľka kliniky plastických operácií“ spolu s „vlastníkom továrne na Aloe Vera“ budú o tridsať rokov na jachte toho, čo „bude dobrý v tenise a hokeji“, popíjať šampanské a spomínať na to, ako kedysi celá trieda smolila slohovú prácu na jednu ľahkú a zároveň ťažkú tému...

Všetci sme kedysi mali nejaké túžby, sny, očakávania. Čo z nich zostalo? Pri písaní tohto článku mi napadlo, že by som mohla poprosiť kolegyne v redakcii, aby konfrontovali v skratke dnešnú dospelú realitu so svojimi (iste smelými, ako som predpokladala) detskými túžbami. Dostali časový limit – muselo im stačiť päť minút... Aby nemali, tak ako deti v škole, šancu kalkulovať.

Čo sa stalo s detskými snami? Aká je realita?

Už som veľká, a...

...nie som letuška.
...veľa som sa naučila a ešte viac zabudla.
...stále rovnako neviem, ako človek (otec) môže zabudnúť, že má niekde na svete deti.
...Mercedes som si nekúpila.
...nemám prázdniny. To ma naozaj dosť hnevá.
...stále sa radšej kamarátim viac s chlapcami.

Už som veľká, a...

...sny mi nepripadajú nerealizovateľné. Vždy (teda aspoň vtedy, keď mi to „sakra“ pripadalo dôležité) som oslovila muža, ktorého som chcela osloviť, získala som prácu, ktorú som získať chcela. Priala som si dievčatko a chlapca. Mám ich. Dve úžasné deti, ktoré majú úžasnú mamu. Kto chce byť šťastný, dôvod si vždy nájde.

Štastný život sa začína v rodine

Už som veľká, a...

...väčšinu vtedajších snov som hodila za hlavu. V desiatich rokoch som si napísala do denníčka, že precestujem celý svet. Neprecestovala. (Nevadí). Že budem mať úžasného manžela. Prepásla som ho. (Aj tak neexistuje). Že budem mať štyri deti. Som šťastná za jedno. (Bez neho by môjmu životu chýbal zmysel). Že budem mať zamestnanie, v ktorom nebudem musieť pracovať, len sa celý deň hrať. Tak toto mi vyšlo na 100 percent. Hrám sa s písmenkami a je mi fajn... Takže mi tie moje sny vlastne (tie najdôležitejšie) vyšli. Beriem prvú vetu späť...

čím budem keď vyrastiem

Keď budem zase taká malá, tak...

Mentálne postihnutá dcérka mojej kamarátky nikdy nehovorí o vzdialenej budúcnosti, žije dneškom. Keď chce podniknúť nejakú obzvlášť uletenú aktivitu a keď sa jej mamička odmieta pripojiť s argumentom, že „už je na to priveľmi veľká“, reaguje dcérka úplne odzbrojujúcim spôsobom: „A keď budeš taká malá ako ja, vyskúšaš to tiež?“

Buďte aj vy občas malí, rozmaznávajte si svoje bývalé sny a majte sa fajn.

A tak je mama niekoľkokrát v mesiaci programovo „opäť malá“ a vrelo túto terapiu odporúča všetkým okolo seba. Neskutočne to vraj človeka oslobodzuje.

 Prečítajte si aj:

Žena doma: Veľa nám netreba
Humor vo výchove