Hry na doktora: Kedy sú už cez čiaru?
Hra na doktora: je v poriadku, alebo ju treba zakázať? „Hry na doktorov“ sú ľudovým označením pre detské bádanie po sexualite.
Takto sa označujú preto, aby sa legitimizovali: lebo iba ten, kto je lekár, smie vyšetrovať – a to celé telo. Pritom sa núkajú nasledujúce otázky: Nie je s mojím dieťaťom niečo v poriadku, ak sa hrá na doktora? Mali by rodičia a učitelia v materskej škole tieto hry akceptovať? Čo sa stane, ak budú takéto hry zakazovať? Ako je najvhodnejšie reagovať?
Ako sa deti dopracujú k hre na doktora?
Už veľmi malé deti rady sexuálne experimentujú: uspokojujú sa, objavujú s detskou zvedavosťou svoje pohlavné orgány (sledujú a dotýkajú sa ich). V prvom roku života sa dotýkajú svojich genitálií rovnako náhodne ako iných častí svojho tela.
Od druhého roka sa učia „chápať“ svet. K tomu patrí aj hravé objavovanie vlastného tela, ale aj tela mamy a otca. Okrem toho chcú deti v tomto veku vedieť, ako sa pohlavné orgány volajú. Medzi tretím a šiestym rokom sa niekedy cielene dotýkajú svojich genitálií. Objavili totiž, že to v nich vyvoláva príjemné pocity.
Chcú sa dozvedieť viac o rôznych súvislostiach, napr. „Ako sa dostane bábätko do brucha? Prečo chlapci cikajú inak ako dievčatá?“ Deti si všímajú, že okrem ich pohlavia existuje ešte aj iné. Zvedavo objavujú telo svojho kamaráta či kamarátky pri tzv. hrách na doktorov. Tie začínajú väčšinou vtedy, keď si deti prajú dostať na Vianoce alebo k narodeninám lekársky kufrík.
Skutočný príbeh: Chráňte svoje dcéry, sviniari sú všade!
A ako hra vyzerá? Pri hrách na doktorov si líha „pacient“ na posteľ, koberec a pod. a „lekár“ ho podrobne vyšetruje. Začína počúvaním srdca, pozeraním do hrdla a pokračuje prehliadkou, či je aj tam „dole“ všetko v poriadku. Tieto hry sú obojstranné: Deti sa pri tom vyzliekajú, navzájom si ukazujú pohlavné orgány a ohmatávajú sa, vymieňajú si roly. Pritom si mnohé z nich uvedomia po prvýkrát rozdiel medzi ženou a mužom.
Iniciatíva nevychádza len od dievčaťa alebo len od chlapca a žiadne dieťa sa nemusí tomu druhému podriaďovať. Väčšinou sa tieto hry objavujú medzi deťmi rovnakého veku alebo s jedno- až dvojročným rozdielom. Deti sa pri „lekárskej prehliadke“ väčšinou sťahujú do úzadia, lebo nechcú, aby o nej vedela aj verejnosť. Hry na doktorov ich začnú nudiť vtedy, keď pochopia najdôležitejšie rozdiely medzi dievčaťom a chlapcom.
Rodičia môžu byť pokojní
Dospelí sú v tomto období často znepokojení a nevedia, či správanie dieťaťa zodpovedá „normálnemu“ vývinu: „Nezachádzajú tieto hry príliš ďaleko?“ alebo „Robím si starosti, aby staršie dievčatá či chlapci nenaviedli moje dieťa na nejaké hlúposti.“ Hry na doktorov však predstavujú v zmysle vývinovej psychológie niečo absolútne prirodzené a normálne. Sú súčasťou normálneho detského vývinu. Podozrivé je skôr, ak sa takto deti nehrajú.
Prešľapy vo výchove: „Mami, ako sa narodí bábätko?“
Čo sa deti pri hre na doktora naučia?
Hry na doktora prinášajú deťom zábavu a posilňujú dôveru v zmyslové vnímanie. Je dôležité vnímať, aké pekné môže byť vzájomne sa dotýkať, hladkať alebo sa napr. krémovať. Ale aj ten, kto preberá úlohu lekára sa niečo učí: lekár preberá zodpovednosť a musí s pacientom zaobchádzať mimoriadne šetrne.
Skúmanie vlastného (ale aj cudzieho) tela ovplyvňuje aj vývoj osobnosti dieťaťa. Kto sa smie svojho tela bez hanby dotýkať a vie, že na ňom nič nie je „fuj“, ten sa naučí mať svoje telo rád a dáva si naň pozor. A dobrý pocit z vlastného tela je predpoklad pre to, aby z dieťaťa vyrástol otvorený a sebavedomý človek. Človek, ktorý neskôr bude vedieť aktívne prežívať svoje vzťahy i svoju sexualitu.
Hry na doktora – v akom veku?
Väčšinou ide o deti vo veku 3 – 6 rokov. V tejto vývinovej fáze začínajú vedome spoznávať svoje telo a chcú vidieť, ako to vyzerá aj u iných detí. Ale aj deti, ktoré navštevujú nižšie ročníky základnej školy, sa rady hrajú na doktorov. Čísla, koľko percent detí sa takto hráva, žiaľ neexistujú. Môžeme ale predpokladať, že takmer všetky deti sa aspoň raz v živote hrali na lekára a pacienta.
Čo robiť, keď prichytíte deti pri čine?
Dôležitá je prevencia. Najlepšie by bolo, keby sa takáto situácia vôbec nevyskytla. Aj deti majú právo na súkromie, rodičia by preto nemali len tak vpadnúť do izby, keď sú dvere zatvorené a mali by rešpektovať tajnostkárstvo detí. Za ním sa skrýva túžba po intimite, ktorá deťom prislúcha práve tak ako dospelým.
Ak chcú vstúpiť do detskej izby, aby sa presvedčili, či deti dodržiavajú dohodnuté pravidlá, mali by predtým zaklopať. Hry na doktora však nie sú mnohým rodičom po chuti. Preto majú často potrebu svoje deti „špehovať“. Ak potom vtrhnú do hry, cítia sa deti „prichytené pri čine“ a rodičia bezradne. Ak sa to už teda stalo, najlepšie je zostať pokojní: Môžete sa obrátiť na päte a povedať deťom krátke „Prídem neskôr“.
A ste však príliš zaskočení a neschopní v tej sekunde zavrieť dvere, stačí, ak sa opýtate, či je všetko v poriadku. Ak deti prikývnu a zdajú sa byť OK, nemusia sa rodičia nič viac vypytovať. I v tomto veku deti pociťujú hanblivosť, keď jeden druhého pozorujú nahí. Aj preto sa pri hre na doktora uťahujú do úzadia a nechcú, aby sa o tom dospelí dozvedeli. Preto väčšina detí nebýva v takýchto situáciách zhovorčivých.
Po skončení hry sa môžete dieťaťa dodatočne opýtať napríklad, ako sa mu hra páčila, na čo prišlo pri vyšetrovaní „pacienta“, či sa necítilo pri hre nepríjemne alebo či sa nebodaj nehralo proti svojej vôli.
Vo všeobecnosti však treba brať tieto hry s nadhľadom. Čím pokojnejšie budete s touto problematikou zaobchádzať, tým lepšie. Ak prichytíte svoje deti, ako sa hrajú na doktora, nemali by ste ich začať hrešiť. Najnevhodnejšia reakcia je: „Čo to tu vy dvaja robíte!“ Sexualita detí by mohla byť vnímaná ako niečo negatívne.
Hra na doktora – nudné!
Len čo budú deťom jasné základné rozdiely medzi dievčaťom a chlapcom, stane sa hra pre ne nezaujímavou. Ak však budú rodičia detskú zvedavosť príliš obmedzovať alebo budú hry na doktorov zakazovať, zostane táto tabu téma ešte dlhý čas zaujímavou a vzrušujúcou.
Je v poriadku, keď sa deti vyzliekajú?
Podľa odborníkov je to úplne v poriadku. Deti zaobchádzajú s nahotou ešte pomerne prirodzene a túto nepredpojatosť by sme im mali ponechať. Pri letnom kúpaní v bazéne či mori majú mnohé deti radosť, ak smú byť nahé. Pre dospelých je to v protiklade k tomu akýsi „prešľap“ proti konvenciám, keby mali skočiť do bazéna úplne nahí.
Od tretieho roku sa však aj u detí objavujú prvé pocity hanblivosti. Hra na doktora im v tomto zmysle dáva povolenie na to, aby sa vyzliekli a prehliadali sa, lebo takto to prebieha zvyčajne aj u lekára.
ROZHOVOR: Vychovávame malých arogantných narcisov?
Pravidlá hry na doktora
Ako sme už spomínali, pri hre na doktorov by mali deti dodržiavať určité pravidlá. Dôležité sú najmä tieto:
- Hry na doktorov sú povolené iba vtedy, ak sa chcú hrať dobrovoľne všetky zúčastnené deti.
- Každý si určuje sám, s kým sa chce hrať.
- Každé dieťa musí brať ohľad na to, aby bola hra zábavou.
- Nikto nesmie druhému spôsobovať bolesť!
- Ak sa niektoré dieťa nechce zapojiť do hry, potom môže povedať „nie“ a hru opustiť.
- Deti sa nesmú vyhrážať ani vydierať, aby niekoho donútili k hre.
- Každý musí akceptovať akékoľvek „nie“ toho druhého.
- Ak iní neakceptujú „nie“, môže dieťa požiadať o pomoc dospelého – treba dieťaťu prízvukovať, že sa nejedná o žalovanie.
- Hry na doktorov sa akceptujú len medzi rovesníkmi – nie medzi dospelými a deťmi s väčším vekovým rozdielom ako jeden rok.
Tieto pravidlá by mali deťom ozrejmiť dospelí a na ich dodržiavaní trvať nielen v rodine, ale aj v iných inštitúciách, kde deti prichádzajú do vzájomného kontaktu – napr. v materskej škole.
Aby sa zo zábavnej hry nestala chvíľka bolesti a strachu, musí byť „doktorovi“ jasné, že nesmie urobiť prehliadku bez povolenia pacienta a nesmie ho k hre donútiť sľubmi ani vydieraním: „Ak sa so mnou nechceš hrať na doktora, nebudeš viac mojím kamarátom/kamarátkou!“, „Nebudeš sa s nami hrať na skrývačku!“ a podobne.
Práve také dôležité je i to, že „pacient“ musí vedieť, že nemusí znášať hru proti svojej vôli, kedykoľvek môže povedať „nie“ a vyžiadať si pomoc dospelého. Pravidlá pre hru na doktorov treba s deťmi preberať a vysvetľovať ich opakovane.
Kedy zasiahnuť?
Dospelí by mali zasiahnuť skutočne len vtedy, ak deti prekročili stanovené hranice, napríklad ak:
- Staršie deti nabádajú mladšie, aby sa hrali na lekárov a obnažovali sa. V poriadku nie je, ak skúma desaťročný chlapec štvorročné dievčatko! Desaťročné dieťa je vo svojom (sexuálnom) vývine už omnoho ďalej.
- Pozorujú, že dieťa aj po mesiacoch pokladá hru na doktorov za najdôležitejšiu hru spomedzi všetkých.
- Ak si deti spôsobujú bolesť – zakročenie zo strany dospelých má byť v takomto prípade okamžité.
Ak hry na doktorov zakážeme
Rodičia reagujú často na tento druh hier silnými obmedzujúcimi zákazmi ako napr. „Fuj! Necháš to!“ alebo „To sa nerobí! Nechcem to viac vidieť!“
Ak zakážeme sexuálnu činnosť detí (hry na doktora, sebauspokojovanie), treba počítať s tým, že sexuálne pohnútky budú všeobecne spojené so strachom z trestu – a to aj po skončení detstva. Potenciálnymi dôsledkami môžu byť mnohé poruchy v sexuálnej oblasti, od rozsiahleho vyhýbania sa sexuálnym vzťahom až po impotenciu a frigiditu, ale i neurózy a psychózy.
Hra na doktora je medzi deťmi všeobecne obľúbená a je veľmi pravdepodobné, že záujem o ňu prejavia i vaše deti. Možno si pri tej príležitosti spomeniete, ako ste sa hrávali vy sami. Pristihli vás „pri tom“ rodičia? Aká bola ich reakcia? Možno nie taká dobrá, ako to dokážete po prečítaní tohto článku vy.
