Detské otázky podľa veku - čo sa pýtajú deti od 4 do 7 rokov?

Redakcia | 17. január 2017

Aké otázky kladú deti v závislosti od ich veku, čo otázkou chcú vlastne zistiť a ako na ne správne odpovedať? Medzi 4. a 7. rokom sú to hlavne otázky: Odkiaľ to je?, Ako to funguje?, Kto to dokáže? Kto to urobil?, Bude to stále tak?, Kedy to bude? Kedy to bolo?

Detská otázka od cca 4-4,5 roka: "Odkiaľ to je?"

Doteraz boli všetky otázky orientované na prítomnosť a blízku budúcnosť. Avšak už otázky „prečo?“ a čiastočne aj „kde?“ zahŕňali v sebe aj minulosť, ktorá poskytovala dôvody alebo sa v nej niečo odohrávalo. Dieťa sa preto odteraz začína zaujímať aj o bytie – a to ako vlastné, tak i o existenciu ľudí zo svojho blízkeho okolia:

Kde som bol predtým, ako som prišiel na svet?
Čo som robil ako malé dieťa?
Odkiaľ sa berú bábätká?
Ako je to možné, že práve vy ste moji rodičia?

Mohlo by vás zaujímať: Zaujímavosť: Koľko inteligencie má štvorročné dieťa?

Detská otázka od cca 4,5-5 rokov: "Ako to funguje?"

Táto otázka sa vzťahuje najmä na veci. Napr. také riadenie auta. S týmito otázkami nie sú spojené len činnosti ako zapaľovanie, pridávanie plynu či brzdenie, ale i skryté deje a procesy vo vnútri auta, ktoré sa dejú pri zapaľovaní, pridávaní plynu, brzdení a pod. Toto je i obdobie, v ktorom deti rady rozrábajú predmety na malé kúsky, aby zistili, aké majú vnútro a ako fungujú. Otázky typu „Ako to funguje?“ kladú deti najmä vtedy, ak nemôžu niečo preskúmať samy, alebo im vlastné bádanie neposkytlo dostatočné vysvetlenia.

Detská otázka od cca 5 rokov: "Kto to dokáže? Kto to urobil?"

Z predchádzajúcich životných situácií a z vedomostí, ktoré nadobúda kladením predchádzajúcich otázok, je dieťaťu postupne jasné, že na to, aby ovplyvnilo niečo zložitejšie alebo urobilo niečo ťažšie, potrebuje určité schopnosti. Preto chce teraz presne zistiť:

Kto spôsobuje, že sú stromy zelené?
Ako to dokáže?
Prečo mi nevieš vyliečiť nohu?
Kto postavil náš dom?
Dokážem to tiež, keď budem veľký?
Môže Boh znovu oživiť uhynuté zvieratko?

Mohlo by vás zaujímať aj: Detské otázky podľa veku - čo sa pýtajú deti od 1 do 2 rokov?

Týmito otázkami chce dieťa zistiť, čím všetkým človek musí byť a čo všetko musí vedieť, aby niečo dokázal, ale aj ako tieto zručnosti získa, čo všetko sa k tomu musí naučiť, ako a kde. Dieťa chce spoznať aj svoje vlastné možnosti, ale i schopnosti, ktoré už má a ktoré získa vďaka hraniu, učeniu, tréningu, skúšaniu atď. Práve odpoveďami na tieto otázky môžeme u detí podporiť motiváciu do učenia.

Dieťa však zaujímajú i odpovede na otázky ako:

Musíš aj ty/ja zomrieť?
Aj tebe už niekedy ukradli kabelku?
Už si si niekedy zlomil nohu?

Dieťa však od odpovedí neočakáva len strohé „áno“ alebo „nie“ ale: koho takáto udalosť zasiahne, za akých okolností sa môže takéto niečo stať – čiže preňho ešte neznáme súvislosti.

Detská otázka od cca 5 rokov: "Bude to stále tak?"

Táto a otázky podobného druhu vznikajú zo zážitkov premien, ktoré dieťa tohto veku začína intenzívne pociťovať a vzťahujú sa na všetky dôležité zmeny, ktoré dieťa vníma už ako časové udalosti, a na všetkých ľudí, s ktorými tieto zmeny súvisia.

Ide o otázky ako napr.:

Môžem u vás zostať navždy bývať? Aj keď sa vydám/ožením?
Budem sa môcť ešte hrať, keď pôjdem do školy?
Budeš mi večer čítavať, aj keď to už budem vedieť sám?
Zostane dedko navždy mŕtvy?

Za týmito otázkami sa môžu skrývať silné obavy detí. Odpovede na tieto otázky by teda mali zdôrazňovať to pozitívne, čo môžeme na zmene a všetkom novom nájsť. Deťom by sme mali vysvetľovať a rozprávať, že aj z ťažkého, smutného alebo nepríjemného sa môže stať opäť niečo dobré.

Detská otázka od cca 6 rokov: "Kedy to bude? Kedy to bolo?"

Z predchádzajúceho vznikajú postupne otázky týkajúce sa určitých časových okamihov. Otázky detí teda smerujú na ne. A čas ako taký začína zohrávať v živote a prežívaní dieťaťa dôležitú úlohu. Preto sa vážne zapodieva časovými pojmami ako „týždeň“, „mesiac“, „kalendár“, „hodina“, „poznať hodiny“ atď., ale aj slovíčkami ako „dávno“, „včera“, „skoro“, „o tri dni“, „budúci rok“.

Doteraz zažívalo dieťa dni v týždni, víkendy, ročné obdobia a pod. ako miesta, stavy, situácie (spomínali sme to pri otázke „Kde?“). Avšak stále častejšie ich vníma ako opakovania. A časovo rozmýšľa asi takto:

„Koľkokrát sa ešte musím vyspať, kým sa stane to a to...?“
„Koľko sobôt ešte neuvidím ocka?“
„Bol som už vtedy na svete?“
„Porozprávaš mi rozprávku, keď povysávaš? Alebo musíš ešte potom žehliť?“

Kým však dieťa úplne porozumie týmto časovým údajom, bude to ešte chvíľu trvať. Vnímanie času je ešte veľmi nepresné a emocionálne podmienené a závislé od toho, čím sa dieťa práve zapodieva.

Detská otázka od cca 6 - 6,5 roka: "Je to naozaj pravda?"

Z každodenných skúseností, zo snov, vlastných skúseností a vymyslených príbehov, z rôznych výpovedí a rozprávaní iných ľudí k tej istej situácii alebo otázke, z vlastného posúdenia možností a fantazijných predstáv dieťa pochopí, že existujú rôzne skutočnosti. A na tie sa teraz vypytuje podrobnejšie:

Klamú ma, alebo je to naozaj pravda?
Naozaj si to zažil, alebo mi to rozprávaš len tak?
Bude to naozaj tak, alebo je to len jedna z možností?
Máš pravdu ty alebo strýko Viktor?
Ale dieťa premýšľa a pýta sa aj na veci vnútorné, neviditeľné:
Existujú naozaj bosorky? (anjeli, draci, trpaslíci...)
Existuje Boh?
Sú naozaj krajiny, kde v zime nesvieti slnko?
Vyliečiš sa opäť?

Odpoveďami na tieto otázky sprostredkúvame deťom náš svetonázor. Preto by tieto odpovede mali byť tak pravdivé, ako je to len možné. A každé dieťa potrebuje najmenej jedného človeka, ktorému v týchto veciach môže dôverovať.

Všetky ďalšie otázky môže dieťa postupom času formulovať tak, že dospelý vie, čo chce dieťa zistiť a čo ho zaujíma. A tak môžu odpovede hľadať spoločne.