Detské otázky podľa veku - čo sa pýtajú deti od 2 do 4 rokov?

Redakcia | 17. január 2017

Aké otázky kladú deti v závislosti od ich veku, čo chcú otázkou vlastne zistiť a ako na ne treba odpovedať? Medzi 2. a 4. rokom sú to hlavne otázky: A potom čo?, Kde to je?, Prečo?. Máloktorá detská otázka zaskočí rodičov a učiteľov tak veľmi ako otázka „Prečo?“.

Detská otázka od cca 2-2,5 roka: "A potom čo?"

Teraz dieťa zažíva oveľa častejšie, že osoby a veci z jeho zorného poľa miznú, niekedy znova prídu a niekedy nie. Ono tuší, že tieto veci a osoby existujú, nezmizli úplne, ale samostatne niekde žijú a robia, čo dovtedy ešte vnímalo úplne inak.

Preto sa prvé otázky „A potom?“ vzťahujú na to, čo bude robiť mama alebo otec alebo iná osoba z rodiny, ak ono samo nebude pritom, lebo pôjde napr. spať alebo dotyčná osoba odíde z domu. Chce vedieť presne a do podrobností, čo všetko sa udeje, ako to bude pokračovať, až kým sa opäť nebude môcť osobne zúčastniť činnosti.

Je mu teda jasné, že niektoré veci a udalosti sa nekončia. Ale pomaly začína tušiť, že niekde nejaký koniec bude. A to sleduje touto otázkou. Avšak to, že dieťa chce, aby rozprávané príbehy a rozprávky neustále pokračovali, svedčí o tom, že by bolo najradšej, aby vôbec žiadny koniec nebol.

Aj vety na konci rozprávok ako „Žijú dodnes, ak nepomreli“ alebo „A potom nažívali v šťastí vo svojom kráľovstve“ zodpovedajú tejto detskej požiadavke.

Prečítajte si aj: Detské otázky podľa veku - čo sa pýtajú deti od 1 do 2 rokov?

Rodičia, ktorí teda odpovedajú deťom, by si mali pomôcť tým, že povedia:

„A teraz je koniec. Všetko pôjde odznova.“ (napr. denný režim)
alebo „A teraz končím rozprávanie príbehu, ako to bude pokračovať, si už musíš vymyslieť sám.“

Tým sa dieťa učí, že človek si môže stanoviť hranice, úseky v neustále plynúcom živote, okrem toho, že v tomto plynutí existujú opakujúce sa udalosti, ale aj prirodzené zlomy. Na tieto rozdiely vo všetkom sa bude pýtať, keď jeho otázku „A potom?“ zmení na „A dnes?“ alebo napr. „Čo bude robiť ten ujo dnes?“

V každom prípade by sme mali v tomto čase deťom poskytnúť veľa príbehov na vyššie popísaný spôsob. Zároveň je tento vek obdobím, kedy sa dieťa učí rozpoznávať a na základe vlastných skúseností chápať, že udalosti a činnosti majú svoje následky a dôsledky.

„Prší, preto dnes nejdeme na prechádzku.“ Alebo „...., preto si vezmeme dáždnik.“ – „A potom?“ – „Nezmokneme.“
Šálka spadla na zem a rozbila sa. „Teraz z nej nemôžeš piť.“ – „A potom?“ – „Teraz musí mamička utrieť podlahu a pozbierať črepiny a vytiahne ti nový pohárik.“
„Mamička a ocko idú preč. Preto ťa dnes uloží babička do postele.“ – „A potom?“ – „Potom ti prečíta rozprávku.“ – „A potom?“ – „Pekne zaspinkáš.“ – „A potom?“ – „Potom sa ocko s mamičkou vrátia, babička pôjde domov a budeme spinkať všetci spolu.“

Toto je vlastne začiatok obdobia, kedy si dieťa uvedomuje, že jestvujú viaceré možnosti a začne si prestavovať: „Čo sa stane ak...?“ – „A potom?“

Detská otázka od cca 2-3 rokov: "Kde to je?" alebo "Kde sa to deje?"

Vďaka každodennému životu a odpovediam na otázky „a potom...? si dieťa uvedomuje, že existujú rôzne miesta, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pre ľudí, veci a udalosti.

Ak dieťa pozná miesto osobne, napr. supermarket, detské ihrisko, park, nábrežie, dom starých rodičov, stačí mu iba označenie miesta ako odpoveď. Ak ide ale o miesta neznáme, ktoré dieťa osobne nepozná, potrebuje podrobné opisy a rozprávania, aby si ho dokázalo predstaviť ako miesto udalostí, činností a zážitkov.

Takýmito miestami sú pre deti aj ročné obdobia, ako i minulosť a budúcnosť: „V lete to vyzerá tak a tak a môžeme robiť to a to. Naproti tomu to v zime vyzerá tak a tak.“ Rovnako je to so svetmi, ktoré dieťa zažíva v noci vo sne alebo v rozprávkach, fantastických príbehoch, obrázkových knižkách či filmoch. Všetko sú to preňho priestory, miesta, kde sa niečo deje. Dieťa už má nasledujúce skúsenosti:

Toto existuje len u nás.
Toto len vo filme.
To len vo sne.
To len v rozprávke.
Toto len keď bola mama malá a pod.

Detská otázka od cca 3-3,5 roka: "Prečo?"

Dieťa už má veľa skúseností, pozná veľa ľudí, príbehov a vysvetlení. Preto postupne zisťuje, že rôzni ľudia mu poskytujú rôzne vysvetlenia, že pravidlá, ktoré platia doma, inde nedodržiavajú, že jestvujú rozdiely v prežívaní udalostí (napr. keď spadne dieťa na ihrisku a udrie sa, plače a iné zas nie). Ale teraz mu už nestačí povedať, že takto to jednoducho je, ono chce poznať dôvod, a preto sa neustále pýta: „Prečo?“

Okrem toho dieťa zisťuje, že jestvuje vždy viac možností. Preto sa väčšinou neuspokojí hneď s ponúkanými odpoveďami, ale chce počuť aj o týchto ďalších možnostiach.

Odpovede na túto otázku by však nemali nikdy obsahovať nasledovné: „Ty to nesmieš, lebo si naše dieťa.“ ... alebo „...lebo som to povedala“ alebo „... lebo ja to tak chcem.“

Máloktorá detská otázka zaskočí rodičov a učiteľov tak veľmi ako otázka „Prečo?“

Žiadna iná ich nepodnieti k tomu, aby vážne premýšľali o svojich vlastných spôsoboch správania, postojoch k dôležitým veciam života. Deti neuspokojí odpoveď typu „lebo“ a tak v tomto období máme veľmi dobrú príležitosť rozšíriť si vedomosti a získať zrelosť v oblasti myslenia, správania a vyjadrovania, pretože aj tie najkomplikovanejšie veci a situácie musíme vysvetliť a objasniť vážne, jasne, jednoducho a zrozumiteľne.